Politológ a publicista Eduard Chmelár rozobral najnovšie výplody chorej mysle Martin M. Šimečku. Komentár Chmelára zo sociálnej siete prinášame v plnom znení:
Choromyseľné výplody Martina M. Šimečku väčšinou nekomentujem. Odkedy nazval popredných slovenských umelcov a vedcov požadujúcich mier "spodinou" a Slovákov "národom zbabelcov", považujem ho za nedoštudovaného chrapúňa na úrovni Petra Schutza. Ale jeho nenávisť voči Slovensku je taká patologická, že jeho dnešné urážky pri príležitosti 107. výročia Martinskej deklarácie nemôžem nechať bez odpovede.
Šimečka v článku "Slovenskí zbabelci" porovnáva našich a českých verejných činiteľov a tvrdí, že "medzi slovenskými politikmi hrdinov nenájdeme". S obdivom sa vyjadruje o českých politikoch Aloisovi Rašínovi a Karlovi Kramářovi, ktorí boli ochotní za samostatný štát aj zomrieť a zanovito opakuje, že "Slovensko hrdinov nielenže nemá, ale ani necíti potrebu ich mať"... Skutočne nechápem, na základe čoho je takýto primitív považovaný v časti našej spoločnosti za prominentného intelektuála...
Slovensko má hrdinov hodných nasledovania neúrekom. Viedli tento národ prakticky od začiatku jeho moderných dejín a vždy za neho riskovali svoje životy. Štúr, Hurban a Hodža len tak-tak unikli pred šibenicou. Janko Kráľ a Ján Rotarides za svoje presvedčenie podstúpili kruté väzenie a nevýslovné mučenie. Komisári prvej Slovenskej národnej rady Karol Holuby a Viliam Šulek boli popravení. Počas najtvrdšej maďarizácie sa vo väzení ocitli takmer všetci, ktorí pozdvihli svoj hlas za práva slovenského národa: Jozef Miloslav Hurban, Ján Francisci, Štefan Marko Daxner, Ambro Pietor, Svetozár Hurban Vajanský, Andrej Hlinka, Vavro Šrobár a mnohí ďalší. Vajanského nazval britský denník The Times v roku 1892 "slovenským O'Connellom" (podľa legendárneho írskeho bojovníka za nezávislosť).
Mohol by som ďalej vymenovávať všetkých hrdinov Slovenského národného povstania na čele s generálmi Golianom a Viestom, tisícky statočných obetí fašistických represálií, Viliama Žingora, ktorého komunisti obesili pred 75 rokmi a napokon aj nezlomného biskupa Gojdiča či kardinála Korca. Dokonca aj Gustáv Husák vyšiel z väzenia počas komunistického teroru ako hrdina, lebo vydržal beštiálne mučenie, aké nevydržal nikto, a aj pod extrémnym fyzickým a psychickým nátlakom sa odmietal priznať k vykonštruovaným obvineniam, čím zachránil celej skupine tzv. buržoáznych nacionalistov životy. Ale chcem sa pri dnešnom sviatku pristaviť hlavne pri hrdinoch, ktorí zakladali prvú republiku a riskovali či dokonca obetovali pri tom vlastné životy.
Nebol to len legendárny generál Štefánik, ktorý presvedčil dohodové mocnosti o potrebe vzniku Česko-slovenskej republiky a inicioval základ budúcej armády - légie. Boli to aj tisícky legionárov, ktorí padli za vlasť na talianskom či ruskom fronte a ďalšie tisícky, ktorí padli pri oslobodzovaní Slovenska od Maďarov od novembra 1918 do júna 1919. Boli to americkí Slováci, ktorí zohrali absolútne kľúčovú úlohu nielen pri prijatí Clevelandskej a Pittsburskej dohody, ale aj pri financovaní odboja. No najväčšie hrdinstvo preukázala domáca politická scéna. Je pravdou, že počas vojny bola väčšinou pasívna, lebo v Uhorsku bol na rozdiel od rakúskej časti monarchie väčší útlak až národnostný teror. No boli to oni, ktorí 30. októbra 1918 v Martine riskovali najviac. Keby sa totiž politický vývoj otočil iným smerom, všetci signatári Martinskej deklarácie by putovali na šibenicu. Napokon, predseda novovytvorenej Slovenskej národnej rady Matúš Dula bol naozaj zatknutý a mesiac trpel vo väzení, kým ho na zásah novej maďarskej vlády pustili.
Šimečkove táraniny, že sme nemali žiadnych hrdinov, sú takým tupým ignorantstvom, akoby o Čechoch niekto povedal, že sú národom Háchu, Moravca, Gottwalda a Jakeša. Nerozumiem, prečo sa takýto nekompetentný a nekvalifikovaný človek vyjadruje k veciam, ktorým nikdy nerozumel. Jeho nenávisť voči Slovákom, neprajnosť voči Slovensku a pohŕdanie slovenčinou sú také chorobné, že nechápem, prečo špiní identitu, ku ktorej sa nehlási, prečo mu dovolíme takéto primitívne urážky, prečo Denník N vytvára taký obrovský priestor človeku, ktorého pseudohistorické texty nemajú žiadnu hodnotu a navyše ani faktografickú relevanciu. Majme aspoň elementárnu sebaúctu. Česť a sláva otcom zakladateľom Česko-slovenskej republiky! Česť a sláva všetkým slovenským hrdinom!
