Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
Dostávajte dôležité správy okamžite
© 2026 Hlavný Denník. Všetky práva vyhradené.
Made in Slovakia
Progresívny Denník N sa nebojí invázie, ale hystérie z nej
Slovenskí hokejoví reprezentanti do 18 rokov na Hlinka Gretzky Cupe v Edmontone nenadviazali na dobrý výkon z úvodného súboja proti Švédom.
Progresívci živili okrem Korčoka aj ľudí z jeho prezidentského štábu. Za rok 2025 to stranu stálo 180-tisíc eur.
Jedna krátka veta trápila filozofov celé stáročia. Dokážete vyriešiť slávny paradox klamára bez toho, aby ste sa zamotali?
Najnovšie články z partnerského portálu somzdediny.sk
.jpg)
Novinárske sliepočky a ich mužskí kolegovia sa niekedy darmo snažia hlúpymi otázkami dostať Kaliho do úzkych.
Hlavný denník pred necelým mesiacom priniesol článok o agresívnom správaní cigánskej omladiny pri požiari strniska v Moldave nad Bodvou.
"Matovič má hrošiu kožu. Myslí si, že mu všetko prejde. Stačí vždy len vytiahnuť žolíka - Fica, Smer, boj proti mafii. A je odpustené! Je načase, aby zaslepení…
Mocenské vákuum v Európe oslabuje podporu kyjevského režimu. Európska „koalícia ochotných“, vytvorená na podporu Ukrajiny a zabezpečenie jej vojenského prežiti…
Herci nás často citovo vydierajú tým, že ich domnelý nárok kecať do všetkého vraj vyplýva z toho, že oni počas Nežnej revolúcie niesli ako prví kožu na trh. V…
Komentáre
31. 10. 2025
Slovensko je vo všeobecnosti vnímané, ako konzervatívna krajina. Progresívcami a liberálmi je prezentované, ako krajina, kde LGBTI+ ľuďom ide pomaly o život, minimálne prichádzajú o svoje základné ľudské práva. Naopak, životné príbehy o tom, ako je duša mladého človeka uväznená v tele opačného pohlavia, ktorému bránia rodičia byť samým sebou, no „pomáhajú“ mu škola, či psychiater poznáme skôr z amerických seriálov, či západných reálii. Dana Vitálošová z portálu marker.sk však píše o prvom prípade takéhoto rodiča, ktorý prehovoril o boji o svoje dieťa.
A realita v zdravotníctve či školstve na Slovensku, o ktorej sa matka rozhodla hovoriť, funguje v prospech transideológie. Jej podporovatelia o nej nehovoria a jej odporcovia hovoriť zrejme nemajú odvahu. Vitálošová už v minulosti upozornila na pedagóga, ktorého rodičia, ale aj vedenie školy donútili so žiačkou komunikovať, ako s chlapcom. Odvtedy sa neozývajú učitelia, ale ani rodičia. Médiá bývalého hlavného prúdu a progresívni aktivisti robia hrdinov z tých, ktorí pred protestujúcimi hovoria o podpore svojich trans detí.
Hlas rodiča, ktorý svoje dieťa v transidentite utvrdzovať nechce, zatiaľ neodznel. Marker však prináša svedectvo matky, ktorej dcéra sa ako transrodová identifikuje 6 rokov. Slovenské zdravotníctvo a školstvo sú v tejto otázke oveľa progresívnejšie, ako by sa zdalo. Matka pre Marker popísala, ako bojovala najskôr proti škole, neskôr aj proti psychiatrom, ktorí sa snažili presvedčiť ju o tom, že užívanie mužských hormónov je pre jej dcéru ideálna možnosť. Netreba sa preto čudovať, že matka takéhoto dieťaťa cíti strach a zúfalstvo...
Dievčina bola síce vždy svojská, umelecky nadaná, no medzi rovesníkov nikdy veľmi nezapadala. Ako dievča milovala ružovú, nosila dlhé vlasy a objavovala mejkap. To, že nezapadá, jej mama pripisovala Aspergerovmu syndrómu. Jho súčasťou u dievčat je fakt, že sa im ľahšie preťažia zmysly, či sa dokážu zamerať na jednu tému alebo činnosť až obsesívne. Asperger a transidentita idú u maloletých podľa západných kritikov transgenderu ruka v ruke. Po tom, ako jej dcéra nastúpila na strednú školu a na internát, sa jej dcéra začala identifikovať ako transrodová. „Na Vianoce som už doma mala dieťa s prefarbenými vlasmi, v pánskom saku, ktoré veľmi podráždene reagovalo na oslovenie svojím menom,“ hovorí pre Marker matka. Dodáva, že všetko zhoršila sociálna izolácia počas pandémie.
Škola jej dcéru nemala problém oslovovať chlapčenským menom a to aj napriek matkinmu nesúhlasu. Neodporúčajú to ani kritici gender ideológií – u maloletých sa tým povzbudzuje ich odtrhnutosť od reality. „Jedného dňa mi zavolala pani riaditeľka, že dcérku nevedia nájsť. Báli sa, že si ublíži a volali mi, že si ju mám prísť ihneď vyzdvihnúť,“ spomína matka. S dcérou preto navštívila detského psychiatra – jeho intervenciu si vyžiadala škola.
„Psychiater mi po 50 minútach rozhovoru s mojou dcérou osamote oznámil, že ona to takto cíti a ja sa s tým mám zmieriť,“ ozrejmila matka so šokujúcim dodatkom – psychiater ju upozornil, že jej dcéra neakceptáciu svojej identity nemusí prežiť. „V tom čase som už vedela, že ide o bežný naratív aktivistov a ostal mi nad touto vetou rozum stáť,“ povedala o psychiatrovom výroku. Psychiatrovi matka povedala o sociálnej nákaze v rovesníckom prostredí – veď mládež si na fórach o rodovej dysfórii radia, čo povedať lekárovi, aby si tak „otvorili cestu“ k hormónom, či dokonca operácii. Jej dcéra absolvovala hospitalizáciu na psychiatrii. Aj tam dievčinu oslovovali chlapčenskými zámenami. Zistili jej aj ďalšie diagnózy a nasadili silné psychofarmaká. Fungovať s nimi bolo ešte náročnejšie. A ambulantný psychiater stále trval na tom, že „dievča je chlapec“. Dievčine sa blížil vek dospelosti, teda vek, kedy jej mohli začať podávať hormóny, teda môže absolvovať „medicínsku tranzíciu“. Keď matke psychiater na jej argumenty, že chce jej dcére ublížiť odpovedal, že jej dcéra chce mať penis, bola to posledná návšteva u neho. Matka dcére vysadila lieky, ktoré jej vôbec nepomáhali a verila, že postupne sa dievča vráti k sebe. Ani mama nelenila a problematiku si naštudovala cez rôzne knihy, či odborné články.
Tam zistila, že o dcérinej transidentite nesmie polemizovať. Keď mala podobné pokusy v minulosti, dievča sa stiahla do seba. Mala preto strach, že by o ňu skutočne prišla. „Pretože transaktivisti považujú rodičov, ktorí nesúhlasia s transideolģiou za toxických a nabádajú deti od takýchto rodičov sa odstrihnúť a prerušiť kontakty,“ doplnila svoje dôvody.
„Dohadovala som si s nimi schôdzky, aby som zistila, či sú afirmatívni (potvrdzujúci, pozn. red.), aby ten stav ešte nezhoršili,” uviedla matka, pričom sa zverila s viacerými skúsenosťami. Jeden z lekárov jej po informácii tom, že čítala knihu, v ktorej autorka hovorí o nezvratnom poškodení povedal, že to, že si ona niečo naštuduje, realitu jej dcéry nezmení. Jej dcéra medzitým aj stužkovú absolvovala, ako muž. Mužské meno mala napísané aj na pohári, či na torte...
Po skončení školy si dievčina našla prácu a začala navštevovať kliniku v inom meste. „Transaktivisti majú na Slovensku svoju vlastnú sieť lekárov, ku ktorým týchto zmätených mladých ľudí posielajú,“ hovorí jej matka o ďalších peripetiách. Dievča má kopec psychiatrických diagnóz, neabsolvovala všetky vyšetrenia, ktoré by mala, no lekár jej odporučil užívanie mužských hormónov. Matka sa o tom dozvedela celkom náhodou. Liek, ktorý sa aplikuje hlboko do svalu uvoľňuje testosterón zhruba za tri mesiace. Ženám, ktoré ho užívajú, hrozia trvalé, nezvratné následky.
„Cítim strach, zúfalstvo, frustráciu, nedôveru v zdravotný systém. Mávam stavy úplného zrútenia, potom sa musím nejako pozviechať a fungovať. Mávam nádej, že sa niečo zlepší, hneď nato ju stratím. Napríklad keď si prečítam vyjadrenia od transaktivistov, alebo od rodičov, ktorí svoje deti podporujú v transidentite, je mi veľmi smutno. Pritom ja a určite aj všetci tí lekári vedia, aké zdravotné problémy to z dlhodobého hľadiska spôsobí,“ vyjadrila svoje zúfalstvo matka. Desí ju aj to, že aj uznávaní odborníci sa namiesto pomoci takýmto ľuďom, ich mrzačia.
Milí čitatelia,
veríme, že pravda má byť pre všetkých – nie zamknutá za platobné brány, prémiové zóny či platený obsah.
Fungujeme bez oligarchov, bez tlaku politických strán a záujmových skupín.
Ak si vážite našu prácu, prosím, podporte nás.
💳 Príspevok si môžete použiť na účet: SK: IBAN91 020 0000 0043 7373 6457 (uveďte poznámky, stačí zrušiť „dar“)
Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodní.
Zatiaľ žiadne komentáre. Buďte prvý, kto sa zapojí do diskusie.
