Pamätáme si rok 2020: pred Úradom vlády vtedy stáli stovky rozhorčených ľudí, polícia ich rozháňala slzným plynom a vodnými delami. Premiér Igor Matovič ich označil za „ultrapravicových agresívnych radikálov“ a tvrdil, že „už to nie je o fazuľkách“. Vláda ukazovala silu – občan, ktorý kričal, bol nepriateľ.

Presuňme sa do roku 2025. V Šuranoch, počas poklepania základného kameňa novej baterkárne GIB EnergyX Slovakia, lietali vulgarizmy hrubšie než betón, no polícia reagovala s pokojom. Žiadne slzné granáty, žiadne vodné delá. Protestujúcich bolo menej, ale o policajnej agresii, ako to niektoré denníky tvrdia, sa naozaj hovoriť nedá.

Vláda Roberta Fica, ktorá má za sebou otrasný zážitok atentátu na premiéra, zvolila cestu rozvahy namiesto represie. Demokratický režim sa prejavil práve tam, kde by iní spustili odvetu.

Fico vie, že moc sa dnes neprejavuje hrubou silou, ale sebakontrolou. Že vláda, ktorá sa nebojí hnevu ulice, je silnejšia než tá, ktorá sa skrýva za vodné delá. Po atentáte by bolo ľahké zatiahnuť ručnú brzdu slobody prejavu – no nestalo sa.

A teraz si položme otázku: čo by spravil Igor Matovič, keby atentát prežil on?

Stačilo pár nadávok na námestí a už v roku 2020 lietali dlažobné kocky, delá, plyn. Dá sa len predstaviť, čo by nasledovalo po útoku na jeho osobu – možno výnimočný stav, možno zatváranie „nepriateľov štátu“.

Milí čitatelia,

veríme, že pravda má byť pre všetkých – nie zamknutá za platobné brány, prémiové zóny či platený obsah.

Fungujeme bez oligarchov, bez tlaku politických strán a záujmových skupín.

Ak si vážite našu prácu, prosím, podporte nás.

💳 Príspevok môžete poslať na účet: IBAN: SK91 0200 0000 0043 7373 6457 (do poznámky stačí uviesť „dar“)

Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodní. ❤️