V knihe rozhovorov Než zmiznem sa Magda Vášáryová obracia k Čechom. Vytýka im, že sa ponárajú do prachu provincializmu namiesto toho, aby podporovali boj proti populistom v celom regióne – ako by to robil Václav Havel. „Je v nej pri všetkej ženskej kráse a pôvabe viac mužnosti (ak je niečo také definitívne dané) než ženskosti,“ napísal Petr Pithart v predslove ku knihe rozhovorov s Magdou Vášáryovou. Podľa neho je na Čechov taká náročná, že to niektorých až irituje.

Už názvy kapitol pôsobia provokatívne: Ako ľahko populizmus nakazil strednú Európu. Aj duša Stredoeurópanov je v hĺbke skazená. Štátnici a strategickí idioti.

Nie, rozhovor s herečkou a diplomatkou Magdou Vášáryovou adresovaný českému čitateľovi nie je zbierka historiek z hereckého prostredia, ako napríklad tá od režiséra Krejčíka A potom pani Vášáryová zakričala, že by všetky Čechy mali zavesiť. Kniha sa venuje úvahám o strednej Európe a jej politike a obsahuje zaujímavé pasáže, v ktorých autorka spomína na svoju diplomatickú kariéru alebo na postrehy o Slovensku, ktoré často unikajú pozornosti. Umelecký odkaz možno nájsť snáď len na obálke, kde je niekdajšia Menzelova Maryška vyobrazená s krátkymi vlasmi – v hrabalovskej symbolike obraz nových časov a ich rýchlosti.

A o budúcnosti sa v knihe hovorí veľa. Názov Než zmiznem podľa anketára, šéfredaktora Práva Petra Šabatu, odkazuje na túžbu Magdy Vášáryovej viesť zápas a dodávať nádej aj pre budúce časy – s vedomím, že to, čo napíšete, po vás zostane.

Pozornosť by sme mali knihe venovať aj preto, že Magda Vášáryová má byť podľa niektorých informácií v budúcom týždni ocenená prezidentom Petrom Pavlom pri výročí republiky. Nominovali ju poslanci hnutia STAN. To je do istej miery symbolické, pretože úvahy v knihe sa točia okolo štátu, spoločnosti a inštitúcií. V podstate všetkých 210 strán sa venuje kolektívom a skupinám, niekedy vytvoreným podľa nie práve zrozumiteľného kľúča.

„Okolo dvadsiatich percent ľudí na celom svete – a nielen na Slovensku – je kognitívne zabudnutých, ako sa tomu slušne hovorí. K nim sa pripojí skupina kariéristov bez škrupúľ. To je oných magických 35 percent populácie, ktoré populistom a extrémistom vyhrávajú voľby,“ hovorí autorka.

Kategorizácia pokračuje ďalšími 45 až 50 percentami ľudí, ktorí síce rozhodujú, ale politike nevenujú pozornosť. „Nemajú na ňu čas, zaoberajú sa inými problémami, starajú sa o rodičov, o deti. Nebezpečná mlčiaca väčšina, o ktorej vieme málo,“ definuje.

Ani s touto skupinou nie je spokojná: „Za Slovenského štátu sa aj ľudia z tejto mlčiacej väčšiny sťahovali do prázdnych židovských bytov a ľahali si celí šťastní do ešte teplých perín. Táto väčšina mlčiacich nebola v horách počas Slovenského národného povstania. Jednoducho sa prikrčila.“
Táto mlčiaca väčšina podľa Vášáryovej predstiera, keď sa to od nej vyžaduje, a skáče cez ohne na oslavách zvrchovanosti.

Aj títo ľudia podľa nej podporujú populistov, pretože uznávajú heslo: Kto nekradne, okráda vlastnú rodinu.

Zostáva tak iba 15 až 20 percent elity národa, ku ktorej sa obracia.

Prečo pestujete mrkvu, keď ste mešťania?

V knihe sa často hovorí v kolektivistických pojmoch ako „kultúra“ alebo „atmosféra“. V takom rozsahu to môže u niektorých čitateľov vyvolať dojem paušalizácie, ktorú by človek v tweete alebo rozhovore akceptoval, no za 369 korún by možno očakával presnejší opis. Najmä keď rozhovor skĺzava do úvah, ako napríklad, že hlavným problémom Čechov je:
„Odišli ste na záhradky a pestujete tam kvietky a mrkvu. Nakazili ste tým Slovákov, východných Nemcov a dokonca aj Poliakov.“

Výčitka za pestovanie mrkvy sa stala obľúbenou hláškou aj pri propagácii knihy. „Najdôležitejšie je pre vás pivečko a mrkva v záhradke,“ povedala Vášáryová v rozhovore pre Český rozhlas.

Česi, ktorí podľa nej kedysi boli nádejou strednej Európy, robia dnes príliš málo pre podporu demokracie u susedov a „norí sa do prachu provincializmu“.

Za príklad, ktorý sa „provinčnému, neplodnému nariekaniu“ vždy staval, uvádza Václava Havla. „Aj on mal chalupu, Hrádeček, ale nepestoval mrkvu – pri okne písal a vítal kamarátov na diskusiu,“ hovorí.

Mečiarove slzy

Jednotlivec a jeho psychológia zaujímajú niekdajšiu diplomatku až vo chvíli, keď sa dostane do funkcie, v ktorej môže ovplyvniť celú spoločnosť.

Často hovorí napríklad o Vladimírovi Mečiarovi, ktorého – ako mnohí slovenskí intelektuáli – považuje za predchodcu dnešných populistov. Spoznala ho vraj zblízka, pretože Václav Havel chcel, aby na neho pôsobila, a Mečiar ju dokonca oslovoval „Magduška“.

Rozpráva aj o chvíli, keď počas sledovania rokovaní federálneho parlamentu Mečiar plakal:
„Bol rozrušený, mal v očiach slzy. Plakal dosť často. Mala som na sebe krásne šaty, on sa o mňa oprel a plakal. Potom zabedoval: Keď bude aj na Slovensku... Musela som tie šaty vyhodiť, tie slzy sa nedali vyprať.“

Havlov odkaz a česká zodpovednosť

Podľa Vášáryovej práve Česko nesie za región najväčšiu zodpovednosť a malo by podporovať všetky demokratické sily.
„České krajiny boli najrozvinutejšou časťou monarchie, boli ste zázrakom pre každého Poliaka a Slováka,“ pripomína.
Spomína Palackého aj Václava Havla: „Jeho rozhodné kroky po 17. novembri a jeho odkaz určili úlohu Česka v novom svetovom usporiadaní.“

Milí čitatelia,

veríme, že pravda má byť pre všetkých – nie zamknutá za platobné brány, prémiové zóny či platený obsah.

Fungujeme bez oligarchov, bez tlaku politických strán a záujmových skupín.

Ak si vážite našu prácu, prosím, podporte nás.

💳 Príspevok môžete poslať na účet: IBAN: SK91 0200 0000 0043 7373 6457 (do poznámky stačí uviesť „dar“)

Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodní. ❤