Ako boli Slováci spokojní so svojou finančnou situáciou za vlád Igora Matoviča a Edurda Hegera? Odpoveď prichádza, síce s oneskorením, z údajov Eurostatu. 

Výsledky, ktoré nie sú vôbec potešujúce a ukazujú, že už v roku 2022 sme boli s finančnou situáciou nespokojní.   Respondenti uviedli, do akej miery sú spokojní so svojou finančnou situáciou na škále od 0 (veľmi nespokojný) do 10 (veľmi spokojný). Ide o sebahodnotenie vnímané ľuďmi.  

Viac nespokojné sú ženy, mladí a seniori

Najaktuálnejšie údaje za rok 2022 zverejnil Eurostat len pred niekoľkými týždňami. Slováci ohodnotili svoju finančnú situáciu v priemere na 5,8, čo je menej v porovnaní s priemerom EÚ na úrovni 6,6.  

„Viac nespokojné so svojou finančnou situáciou sú ženy ako muži. V rámci vekových kategórií vyjadrili najväčšiu nespokojnosť mladí Slováci vo veku 16 – 24 rokov alebo seniori,” uviedla Eva Sadovská, analytička WOOD & Company. 

Najspokojnejší Holanďania a Fíni

Z dát vyplynul aj vzťah medzi vzdelaním a finančnou spokojnosťou, nakoľko ľudia s vyšším vzdelaním hodnotia svoju finančnú situáciu lepšie než osoby s nižším vzdelaním. Slovensko si zároveň pohoršilo v porovnaní s rokom 2018, kedy sa uskutočnilo predchádzajúce meranie a kedy naša krajina dosiahla skóre 6,0. 

S finančnou situáciou sú najviac spokojná v Holandsku a Fínskou, obe s hodnotou 7,6. Za nimi nasledovali Švédi (7,4) a Rakúšania (7,3). Naopak najmenej spokojní sú podľa Eurostatu obyvatelia Bulharska (4,6), Grécka (5,3), Chorvátska (5,7), Slovenska (5,8) a Maďarska, ktoré má s Lotyšskom zhodne spokojnosť na úrovni 5,9. 

Za nespokojnosťou je zdražovanie v rokoch 2022 - 23

V čom pramení nespokojnosť Slovákov a čo by mohlo pomôcť? Podľa Sadovskej na negatívne výsledky ukazovateľa môže vplývať rekordné zdražovanie v krajine a s tým súvisiaci reálny pokles platov (v rokoch 2022 a 2023).  

Mnohí Slováci pritom majú problém s riadením rodinného rozpočtu, nedostatočne si tvoria finančnú rezervu, zápasia s platením účtov či splácaním dlhov. A tí, ktorí disponujú voľnými peniazmi, ich často nechávajú ležať na bankových účtoch, čím svoj investičný potenciál nevyužívajú vôbec alebo iba čiastočne. Mať finančnú rezervu považuje za nevyhnutné. „Ide o ´peniaze po ruke´, ktoré môžeme kedykoľvek alebo po určitom čase použiť. Vo všeobecnosti sa odporúča vytvoriť si rezervu vo výške troch až šiestich mesačných výdavkov,“ uviedla.

Kúpa bývania má u nás prednosť!

Upozornila ale, že kúpna sila peňazí na účtoch postupne klesá, inflácia je totiž dlhodobo výrazne vyššia ako úroky na bežných účtoch či vkladoch v bankách. Napriek tomu hotovosť a vklady tvoria (podľa dát Eurostatu) až 45 % celkových finančných aktív slovenských domácností. 

Ďalšou špecifickou črtou slovenských domácností je bývanie vo vlastnom. Podľa Eurostatu býva vo vlastnej nehnuteľnosti takmer 94 percent Slovákov. Po Rumunsku ide o druhý najvyšší podiel v únii s tendenciou rastu, v EÚ bol vykázaný podiel 69,2 percent. Práve slovenské domácnosti tak v mnohých prípadoch uprednostňujú kúpu nehnuteľnosti pred budovaním širšieho investičného portfólia. 

Milí čitatelia,

veríme, že pravda má byť pre všetkých – nie zamknutá za platobné brány, prémiové zóny či platený obsah.

Fungujeme bez oligarchov, bez tlaku politických strán a záujmových skupín.

Ak si vážite našu prácu, prosím, podporte nás.

💳   Príspevok si môžete použiť na účet: SK: IBAN91 020 0000 0043 7373 6457 (uveďte poznámky, stačí zadať „dar“)

Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodní.   ❤