Slovenský premiér Robert Fico (Smer-SD) vo štvrtok na zasadnutí Európskej rady v Bruseli podľa svojich slov presadil, aby sa v spoločnom vyhlásení o Ukrajine nespomínala možnosť „konfiškácie“ zmrazených ruských aktív na financovanie takzvanej reparačnej pôžičky pre Kyjev. Vyhlásil to vo videopríspevku na sociálnej sieti Facebook, informuje osobitný spravodajca TASR.

Ako ďalej uviedol, žiadal, aby „Komisia navrhla aj iné možnosti financovania Ukrajiny v nasledujúcich dvoch rokoch“, pričom jeho návrh bol prijatý. „Nech už padne akékoľvek rozhodnutie, chcem, aby sme na Slovensku mali v tomto úplne jasno. Vláda, ktorú vediem, nikdy, podčiarkujem, nikdy, nepodpíše žiadnu garanciu úveru pre Ukrajinu na vojenské výdavky. Rovnako nevydáme z vlastného štátneho rozpočtu na takýto účel ani jeden cent,“ ozrejmil Fico. Podľa neho je Slovensko pripravené Ukrajine pomáhať, ale len humanitárne.

Fico považuje za chybu, že iniciatíva na využitie zmrazených ruských aktív na pôžičku pre Ukrajinu sa objavila na verejnosti ešte predtým, ako Komisia poskytla odpovede na všetky možné uvedené riziká. Plán „môže na najbližšej Európskej rade v decembri, kedy má padnúť rozhodnutie, naraziť na realitu a skončiť fiaskom“, doplnil premiér.

Podľa neho si lídri členských krajín Únie uvedomujú riziká spojené s využitím ruských aktív pre ukrajinské potreby, riziká porušenia medzinárodného práva, riziká žalôb zo strany Ruska, ale najmä riziká tvrdých ruských odvetných opatrení, zdôraznil.

Fico zopakoval, že SR nikdy nebude finančne kryť vojenské výdavky Ukrajiny

Pripomenul, že podľa navrhovaného plánu má Ukrajina v nasledujúcich dvoch rokoch dostať „predovšetkým na vojenské výdavky“ od Európskej únie ďalších 140 miliárd eur. „Ak by sme túto sumu použili na zvýšenie konkurencieschopnosti a súčasne na zníženie vysokých cien energií, pocítili by sme všetci v Európskej únii viditeľné zlepšenie,“ vyhlásil.

Ochota členských krajín financovať vojenské potreby Ukrajiny priamo z národných rozpočtov podľa jeho slov klesá. „Preto prišla chuť na zmrazené ruské aktíva v uvedenom objeme, ktoré by sa mohli použiť ako pôžička pre Ukrajinu, ktorá nebude samozrejme nikdy vrátená, ale za ktorú sa majú zaručiť jednotlivé členské štáty Európskej únie,“ poznamenal Fico.

Únia by sa podľa Fica mala viac sústrediť na „realistický mierový plán pre Ukrajinu a ako ešte stále silná globálna veľmoc tento plán presadzovať“.

Európska komisia navrhla, aby sa ruské aktíva zmrazené v Európe použili na poskytnutie takzvanej reparačnej pôžičky pre Ukrajinu vo výške 140 miliárd eur. Predsedníčka Komisie Ursula von der Leyenová zdôraznila, že nejde o ich zhabanie a že Kyjev by pôžičku splácal až vtedy, ak by Rusko uhradilo vojnové reparácie. V súčasnosti sa na podporu Ukrajiny využívajú len výnosy zo zmrazených aktív.

Fico: EÚ vzdoruje kríze konkurencieschopnosti, brzdia ju drahé energie

Medzi lídrami členských štátov Európskej únie existuje zhoda, že v súťaži s Čínou a ďalšími globálnymi hráčmi je euroblok znevýhodnený vysokými cenami energií a príliš ambicióznymi klimatickými cieľmi. Po štvrtkovom summite Európskej rady v Bruseli to vyhlásil predseda vlády SR Robert Fico, informuje TASR.

Podľa slov slovenského premiéra sa na zasadnutí všetkých 27 lídrov krajín Únie zhodlo, že v oblasti konkurencieschopnosti sa EÚ nachádza „v stave krízy a urgentnosti“. Doplnil, že aj napriek tomu sa prijímajú rôzne predpisy ako napríklad REPowerEU, podľa ktorého od 1. januára 2028 dôjde k zastaveniu dovozu ruského plynu do Únie.

„V praxi to bude znamenať riziko nedostatku tejto komodity a tlak na ďalšie zvyšovanie cien. Posadnutosť Ruskom by nás nemala viesť k sebapoškodzovaniu,“ vyhlásil Fico vo videopríspevku na sociálnej sieti Facebook. Upozornil, že SR svojim nesúhlasom nevedela zablokovať túto legislatívu, lebo na schválenie stačila kvalifikovaná väčšina.

Za správne označil, že prijatie 19. sankčného balíka proti Rusku podmienil zapracovaním návrhov Slovenska do záverov summitu. Tým sa podľa neho podarilo presadiť pokyn pre Európsku komisiu (EK), aby urýchlila práce na znížení cien energií a aby tieto návrhy predložila v čo najkratšom čase.

Premiér zdôraznil, že osobitnú pozornosť treba venovať autopriemyslu, kde eurokomisia reviduje rôzne opatrenia na ochranu klímy, aj zákaz predávať autá so spaľovacími motormi po roku 2035.

„Vrásky nám spôsobuje aj mechanizmus emisných povoleniek pre bývanie a dopravu, takzvané ETS 2, ktorý v praxi povedie k zvýšeným výdavkom na bývanie a život. Spoločne s ďalšími krajinami sa nám podarilo do záverov Európskej rady vložiť výzvu Európskej komisii, aby predložila revíziu uplatňovania tohto mechanizmu,“ odkázal premiér.

Pripomenul, že predsedníčka EK Ursula von der Leyenová v liste doručila lídrom členských krajín zoznam krokov, ktoré treba urobiť pri zvyšovaní konkurencieschopnosti a zreálnení ambicióznych klimatických cieľov. Teraz je podľa neho na lídroch dohliadnuť na to, aby záväzky eurokomisie v tomto liste neskončili ako prázdne slová, ale pretavili sa do konkrétnych krokov a opatrení.

O vážnosť témy konkurencieschopnosť podľa neho svedčí aj to, že vo februári 2026 bude summit len k tejto téme. Pripomenul, že Slovensko je mimoriadne náchylné okamžite pocítiť negatívne javy, ktoré sa vyskytujú v EÚ, osobitne v nemeckej ekonomike, prepojenej s tou slovenskou stovkami nemeckých firiem zamestnávajúcich desaťtisíce ľudí.

„Európska ekonomika stráca dych. Strácame konkurencieschopnosť. Trápia nás vysoké ceny energií, staviame si klimatické vzdušné zámky,“ opísal situáciu v EÚ v závere svojho príhovoru.

Milí čitatelia,

veríme, že pravda má byť pre všetkých – nie zamknutá za platobné brány, prémiové zóny či platený obsah.

Fungujeme bez oligarchov, bez tlaku politických strán a záujmových skupín.

Ak si vážite našu prácu, prosím, podporte nás.

💳 Príspevok môžete poslať na účet: IBAN: SK91 0200 0000 0043 7373 6457 (do poznámky stačí uviesť „dar“)

Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodní. ❤️