Dobrý deň, pán vodič, dnes to bude bez pokuty, vypočuli si mnohí vodiči na cestách po celom Slovensku v stredu, 15. októbra. Únia nevidiacich a slabozrakých Slovenska (ÚNSS) v spolupráci s Prezídiom Policajného zboru SR v tento deň už 16 rokov organizujú dopravno-bezpečnostnú akciu Deň bielej palice a Hlavný denník bol pri tom.

Tohoročná akcia sa uskutočnila v tridsiatichsiedmich mestách celého Slovenska na 42 priechodoch pre chodcov. My sme sa za vodičmi vybrali do Komárna. Trojica tamojších členov ÚNSS a dvojica dopravných policajtiek akciu organizovali medzi 9-tou a 11-tou krátkou inštruktážou, v rámci ktorej figurantka vysvetlila prácu s bielou palicou. V tomto ročníku boli komárňanskí vodiči disciplinovaní. Nie všetci vodiči ale sú informovaní o význame bielej palice. V iných okresoch sa tímy dobrovoľníkov a policajtov stretli s rôznymi reakciami vodičov.

Krátka inštruktáž

„Keď prídem k okraju chodníka, musím si skontrolovať, či stojím kolmo naň, aby som nevybočila z priechodu. Potom sa na moment započúvam, či nejde nejaké auto a keď som si istá, že nič nejde, na sekundu-dve dvihnem palicu do vodorovnej polohy, ťuknem si ňou o obrubník a ak som si istá, tak vstúpim do vozovky,“  vysvetľuje figurantka, pani Darina policajtkám. Tie síce poznajú bielu palicu, ako symbol nevidiacich, no nevedia, ako ju treba bezpečne používať.

Nepúšťajte nás!

Kým si Darinka a Jozef plnili svoje povinnosti figurantky a informátora, zapisovateľky, ktorá si do formulára robila záznam o počte disciplinovaných vodičov sme sa opýtali, prečo pani Darina medzi rečou policajtke povedala, že autá nemusia mimo priechodu dávať nevidiacemu prednosť Boli sme z toho mierne šokovaní – to ho má zraziť? „Nie, to rozhodne nie. Ale častokrát sa stane, že vodič mi zastaví, ešte aj otvorí okienko, aby mi zakričal, že môžem, no spoza neho vybehne ďalšie auto a to môže byť problém. Samozrejme, že keď už som vstúpila do vozovky, vodičovi neostáva iné, len zastaviť, ale toto sú veľmi časté nehody, ktoré sa stávajú nie len nevidiacim,“ vysvetľuje nám päťdesiatnička. A nás zaujímalo, čo teda vodič robiť nemusí, respektíve nemá. „Zbytočné je blikať na nás. Je síce milé, že vodič mi chce dať na vedomie, že môžem ísť, ale jeho zablikanie nemám šancu vidieť. A prosím – netreba ani trúbiť. Klaksón je zväčša výstraha, preto je to skôr opačný signál,“  vysvetľuje zapisovateľka.

Disciplinovaní vodiči

„Som milo prekvapený. Vodiči dnes bielu palicu našej Darinky bez problémov rešpektovali,“  hovorí informátor Jozef. Ten má v jednej ruke letáky a v druhej voňavé visačky do auta. Tie dostali niektorí z vodičov, ktorých terčíkom odstavila jedna z policajtiek. Pobavilo nás, keď jeden vodič prehodnotil svoj úmysel – keď videl policajtku s terčíkom, odbočil radšej opačným smerom. „Nie vždy sú vodiči takí pozorní. Pamätám si rok, kedy nebyť pozorného policajta, figuranta nám zrazí auto,“  prezrádza Jozef. „Ten však obišiel s pokutou, lebo to bola fakt nebezpečná situácia, pričom on sa ešte aj vyhovoril, že nášho figuranta nevidel,“  dodáva informátor.

Tentokrát bez pokuty

„Dnes tu nie sme na to, aby sme „kasírovali“, dnes sme v uliciach preto, aby sme spoločne s nevidiacimi u vodičov zvýšili povedomie o bielej palici a o tom, že to nie je len na ich orientáciu. To, ako sa vďaka nej pani Darina vynikajúco orientuje, zaujalo aj mňa,“  hovorí jedna z policajtiek, ktorá nás požiadala neuvádzať jej meno.

Výstraha nie len pre vodičov

Pani Darina používa bielu palicu niekoľko rokov. Prijať ju nebolo jednoduché – pracovala, ako informátorka veľkého podniku a tak ju poznalo mnoho ľudí v meste. „Vždy som mala so zrakom problém, no postupom času a vekom sa mi postupne zhoršoval. Keď som sa konečne odhodlala vyjsť do mesta s bielou palicou, cez frekventovanú križovatku ma prevádzala pani, ktorá do mňa hustila, aké som chúďa, že nevidím. Palica na dlhý čas skončila v kabelke, no aj mne došlo, že takéto reči bolia menej, ako modriny z prípadných pádov,“  vysvetľuje žena. Nás ale zaujímalo aj to, či sú vždy vodiči takí ohľaduplní. „Vodiči zväčša áno. Problém mám s nedisciplinovanými kolobežkármi. Tí sa sčista-jasna zjavia, preletia tak, že mi takmer odhodia bielu palicu a ešte sú aj agresívni,“  dodáva Darina. „Ja vidím o čosi lepšie, ale už som párkrát takmer letel k zemi, keď som si nevšimol uprostred chodníka pohodenú kolobežku. Som rád, že v médiách sa hovorí už aj o tom. Zdieľané kolobežky sú skvelá vec, ak sú ľudia uvedomelí a nenechajú ju tam, kde si len zmyslia,“  pritakáva Jozef.

V iných mestách ako?

Zo zvedavosti sme si vybrali informácie z Prešovského kraja. Tamojšie krajské stredisko ÚNSS na sociálnej sieti informovalo, že celkovo v Prešovskom kraji zastavilo 735 áut a nezastavilo 121. Prekvapením bola Levoča – Mekka slovenských nevidiacich, keďže je tam množstvo škôl a inštitúcii. Z takmer tristo áut figuranta, signalizujúceho úmysel prejsť cez priechod, odignorovalo 48 vodičov.

Milí čitatelia,

veríme, že pravda má byť pre všetkých – nie zamknutá za platobné brány, prémiové zóny či platený obsah.

Fungujeme bez oligarchov, bez tlaku politických strán a záujmových skupín.

Ak si vážite našu prácu, prosím, podporte nás.

💳  Príspevok si môžete nainštalovať na účet: IBAN: SK91 0200 0000 0043 7373 6457 (do poznámky stačí uviesť „dar“)

Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodní. ❤