Grécko ako prvé v EÚ zavedie 13-hodinový pracovný deň. Kto bude ďalší? Stredopravicová vláda sa snaží transformovať grécky trh práce na jeden z najflexibilnejších v Európe.
Továrenský personál, pokladníci a hotelový personál v Grécku by čoskoro mohli pracovať na dlhšie zmeny, pričom krajina sa má stať prvým členom EÚ, ktorý oficiálne zavedie 13-hodinový pracovný deň pre súkromný sektor, informuje denník POLITICO.
Toto je Nová demokracia!
Parlament má o kontroverznom zákone hlasovať v stredu uprostred plánovaných celoštátnych protestných zhromaždení. Napriek rastúcemu odporu odborov a opozičných strán sa očakáva, že návrh zákona s ľahkosťou prejde hlasmi vládnucej strany Nová demokracia.
Od prevzatia moci v roku 2019 transformovala stredopravicová vláda trh práce v krajine na trh, ktorý označuje za jeden z najflexibilnejších v Európe. Od júla 2024 môžu byť zamestnanci v priemysle, maloobchode, poľnohospodárstve a niektorých sektoroch služieb požiadaní o prácu podľa nového šesťdňového rozvrhu, pričom za šiesty pracovný deň sa im bude vyplácať ďalších 40 percent nad rámec ich bežnej mzdy. Tento krok, ktorý je posunom proti trendu kratších pracovných týždňov v niektorých európskych krajinách, sa považoval za nevyhnutný kvôli starnúcej a klesajúcej populácii Grécka a veľkému nedostatku kvalifikovaných pracovníkov.
Generálny štrajk! A čudujete sa Grékom?
Grécko v utorok zachvátil generálny štrajk, druhý tento mesiac, keďže odbory požadovali stiahnutie novej legislatívy. Väčšina verejnej dopravy a verejných služieb bola zastavená uprostred masových protestov.
„Flexibilný pracovný čas“ v praxi znamená „zrušenie osemhodinového pracovného dňa, zničenie každej koncepcie rodinného a spoločenského života a legalizáciu nadmerného vykorisťovania,“ uviedol vo vyhlásení odborový zväz verejného sektora ADEDY.
Vraj dobrovoľné
Nová legislatíva stanovuje, že zamestnanci môžu pracovať až 13 hodín denne maximálne 37,5 dňa v roku s maximálnym limitom 48 hodín týždenne na základe štvormesačného priemeru a maximálnym počtom nadčasov 150 hodín. 40-hodinový pracovný týždeň je však naďalej pravidlom a nadčasy vo všeobecnosti majú byť lepšie odmeňované 40-percentným bonusom.
Ministerstvo práce uviedlo, že 13-hodinový pracovný deň by mal byť dobrovoľný a žiadny zamestnanec by nemal byť povinný pracovať nadčas. Odbory však tvrdia, že v tomto rokovaní majú navrch zamestnávatelia, najmä v krajine, kde takmer neexistuje tradícia kontrol na pracovisku.
Návrh zákona by tiež zaviedol možnosť rozdelenia dovolenky na viac ako dve časti počas roka, flexibilný týždenný rozvrh, dvojdňové zmluvy a zrýchlené prijímanie zamestnancov prostredníctvom aplikácie, a to všetko s cieľom splniť „naliehavé potreby spoločnosti“, uvádza sa v návrhu zákona.
Grécka ekonomika sa od desaťročia trvajúcej finančnej krízy, ktorá sa začala dlhovou krízou v roku 2009 a po ktorej nasledovali tri záchranné programy trvalé až do roku 2018, zotavila. Miera nezamestnanosti, ktorá počas krízy dosiahla ohromujúcich 28 percent, bola v auguste, čo je posledný mesiac, za ktorý sú k dispozícii údaje, na úrovni 8,1 percenta . Priemer EÚ bol 5,9 percenta.
V ostatných údajoch však nedošlo k žiadnej konvergencii s EÚ: Platy zostávajú medzi najnižšími v bloku, čo znamená, že mnohí Gréci sú nútení pracovať na dvoch miestach, aby pokryli prudko rastúce životné náklady, najmä vysoké náklady na bývanie. Podľa správy Európskeho výboru pre sociálne práva z roku 2024 je krajina predposledná v EÚ, pokiaľ ide o kúpnu silu , pričom takmer polovica domácností si nemôže dovoliť základné potreby.
Každý piaty Grék pracuje viac ako 45 hodín týždenne , čo je najvyššia miera v Európskej únii, vyplýva z údajov Eurostatu zverejnených začiatkom tohto mesiaca. Podľa údajov OECD sa Grécko v roku 2023 umiestnilo na piatom mieste na svete z hľadiska ročného počtu odpracovaných hodín, za Kolumbiou, Mexikom, Kostarikou a Čile.
Nové pracovné pravidlá „podporia súkromný sektor“
Ministerka práce Niki Kerameus zo Strany Novej demokracie dôrazne podporuje novú legislatívu a tvrdí, že „podporuje súkromný sektor“ a „posilňuje zamestnancov“.
„Výraz „13-hodinový pracovný deň“ naznačuje, že všetci budeme pracovať 13 hodín každý deň, po celý rok. Je to pravda? Môže sa to stať každý deň? Nie, znie odpoveď. Môže sa to stať až 37 dní v roku alebo tri dni v mesiaci. Po druhé, vyžaduje si to súhlas zamestnanca,“ povedala v utorok v rozhovore pre televíziu Skai.
Kerameus opakovane zdôraznila, že zamestnanec nemôže byť prepustený za to, že odmieta prijať nové pravidlá, a dodala, že vzhľadom na mieru nezamestnanosti na „17-ročnom minime […] je pochopiteľné, ako veľmi to posilňuje postavenie zamestnanca“.
Odporcovia nového zákona vrátane Dimitriosa Mantzosa, poslanca hlavnej opozičnej socialistickej strany Pasok, však v utorok v parlamente kritizovali vládu za dereguláciu pracovných vzťahov, zvyšovanie neistoty v zamestnaní a narúšanie rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom.
„Samotná skutočnosť, že tu diskutujeme o takomto návrhu zákona, je neprijateľná, hanebná a spiatočnícka,“ povedala Efi Achtsioglou, poslankyňa strany Nová ľavica. „Je nemysliteľné, aby sme v roku 2025 stále debatovali o tom, či uzákoniť 13-hodinový pracovný deň.“
Odborníci na trh práce uviedli, že tento krok by legalizoval porušovanie pracovných práv, ktorého sa dopustili zamestnávatelia v oblasti nadčasov, a povedie k syndrómu vyhorenia a zvýšeniu počtu úrazov. Zástupcovia zamestnancov tento zákon opakovane odsúdili .
„Tieto nariadenia zhoršujú neistotu zamestnania a posilňujú model flexibilnej a nechránenej práce,“ uviedol koncom septembra v liste adresovanom spoločnosti Kerameus hlavný grécky odborový zväz súkromného sektora, Grécka všeobecná konfederácia práce.
Milí čitatelia,
veríme, že pravda má byť pre všetkých – nie zamknutá za platobné brány, prémiové zóny či platený obsah.
Fungujeme bez oligarchov, bez tlaku politických strán a záujmových skupín.
Ak si vážite našu prácu, prosím, podporte nás.
💳 Príspevok si môžete nainštalovať na účet: IBAN: SK91 0200 0000 0043 7373 6457 (do poznámky stačí uviesť „dar“)
Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodní. ❤
