Proces s Jurajom Cintulom, atentátnikom z Handlovej ukazuje, že Cintulu zradikalizovala opozícia, konkrétne jej hysterické prejavy, ktoré ho inšpirovali. Podľa politológa a pedagóga Eduarda Chmelára ho motivovali paranoidné výroky opozičných lídrov. Chmelár na Facebooku konštatuje, že sa vymkol spod kontroly aj obhajobe, keď svoj skutok označil za politický čin.

Chmelár dávno pred atentátom varoval pred tým, ako opozícia enormne preháňa o stave spoločnosti. Dnes už vieme, že aj bezbrehé preháňanie môže zabíjať. „Toto je výsledok vašej práce, dámy a páni z opozície, všetkých tých naďovcov, gröhlingovcov, matovičovcov a šimečkovcov. Z tohto sa nevyvlečiete. Aj keď pripustím, že ste boli sami úprimne zhrození z toho, čo Cintula vykonal, práve vaše do omrzenia opakované propagandistické reči a neadekvátne štvavé slová o tom, že je tu totalita, že ľudia žijú v strachu, že Fico je diktátor a podobne, nás doviedli až sem: zmiatli ľudí, u niektorých vyvolali až úzkostlivé stavy a viedli ruku vraha,“  adresuje politológ tvrdé slová opozícii. Nenapraviteľné škody na spoločnosti vidí aj v tom, ako mnohí novinári pri Cintulovom prejave súhlasne kývali hlavou. Chmelár pre svojich čitateľov Cintulov prejav rozanalyzoval.

Klamár a psychopat bez empatie

Proces ukázal, že Cintula nie je duševne chorý, ale je to psychopat bez empatie, ktorý sa snažil od svojho činu odpútať pozornosť tým, že mu dá politický motív. Chmelár v jeho manifeste vidí nie len množstvo absurdných protirečení, ale o Cintulovi hovorí ako o slabochovi plnom sebaľútosti. Veď aj sudkyňa ho niekoľkokrát vrátila do témy.  „Cintula ju však ignoroval a naďalej vykresľoval svoj idealistický obraz, ktorý sa však na mnohých miestach ukazuje ako zjavne falošný,“  myslí si Chmelár. Ako príklad uvádza Cintulovo tvrdenie, že je pacifista a preto odmietol nastúpiť na základnú vojenskú službu (ZVS). Absurdum je nie len v tom, že atentátnik sa tvári ako pacifista, ale keďže ZVS podľa veku mal absolvovať pred rokom 1989 je jasné, že klamal. V tom čase neexistovala možnosť v tejto veci si uplatniť výhradu vo svedomí.

Ďalšia mystifikácia

 „Som človek, ktorý odmieta akúkoľvek formu násilia - fyzického aj psychického,“ pokúša sa presvedčiť súd a keďže má právo na záverečnú reč, sudkyňa sa ho ani nepýta, či sa to jeho odmietanie násilia prejavilo piatimi guľkami vystrelenými zblízka,“  uvažuje ďalej Chmelár. Podľa Cintulu „sila vynaložená v mene vyššej kvality života za spravodlivosť nie je násilím... vo veľmi krajných prípadoch, v krajnej núdzi zo zúfalstva ako obranná reakcia je nutné brániť sa všetkými prostriedkami, aby sme bránili hodnoty“. Takúto argumentáciu by rozbil hociktorý doktorand-filozof. Cintula skrátka znie, ako z Naďovho manuálu na „hlbokú orbu“.

Majú spoločný slovník

„Cintula tvrdí, že Fico je diktátor a despota, ktorý marí životy miliónov ľudí a jeho autoritársky režim sa nedá zvrhnúť bez bolesti a krvi,“  cituje atentátnika Chmelár s tým, že jeho výpoveď je zrkadlom opozičných myšlienok o tom, ako na Slovensku občan trpí, má strach, je likvidovaný, premiér krajinu vedie do Ruska atď. „A z tohto stavu nevidel iné východisko ako „svojím činom pretrhnúť reťaz zla a pomôcť tejto vyčerpanej krajine,“   píše ďalej politológ. Cintula tu skrátka prezentuje atmosféru, z ktorej niet iného východiska, ako zbaviť sa toho, kto tento režim predstavuje.

To nie je pravda

Na Slovensku nevládne žiaden teror, neprebiehajú čistky, ani nič podobné. Je to len Cintulov pocit, ktorý mu vsugerovali „opozičné sily či už z politického, mediálneho alebo mimovládneho prostredia, ktoré to zjavne prepálili a mobilizujú voličov na líčenie temného obrazu spoločnosti, ktorý dokázateľne nezodpovedá realite.“ Celé by to bolo smiešne, keby následky na vnímanie časti verejnosti neboli také vážne. Nespokojnosť tým, ktorí prehrali voľby, sa nedá uprieť, no tí majú v ďalších voľbách ďalšiu šancu.

Cintulov komplex neuznaného umelca

Chmelár v patetickom prejave atentátnika, ktorý sa raz považuje za „Jánošíka“, potom za „konajúceho“ Krista vidí komplex. Čuduje sa preto cirkvi, ktorá sa nijako neohradila. „Cintula neprejavil žiadnu ľútosť a novinárom arogantne odpovedal: „Stálo to za to.“ Na súde pred kamerami vykrikoval, že trest ho nezlomí. A preto najväčším trestom pre tohto exhibicionistického podvodníka bude zabudnúť na neho, nehovoriť o ňom, nedopriať mu ten pocit „mučeníka za pravdu a spravodlivosť“, ukázať, že jeho zvrátený pokus nebude mať žiadnych nasledovníkov, a preto ani jeho šialený elaborát sa nikdy nestane skutočným politickým manifestom,“  zdôrazňuje politológ.

Citoval snáď každého

Cintula pospomínal pred súdom všetkých možných od Leonarda až po Kuciaka. Znelo to síce, ako sčítanosť, no cítiť z toho konštrukcie slabocha ospravedlňujúc svoj čin. Podeň by sa žiaden z citovaných filozofov nepodpísali. Chmelára však najviac vyrušili citácie majstra Milana Rúfusa, ktorého nazval „literárnym bohom“, no zároveň to celé znegoval, veď nik z najväčších umelcov nič nezmenili. Naopak, o stúpencoch nenásilia sa vyjadril, že ich úsilie je len o výdrži usmievajúceho sa blbca.

Netuší, ako veľmi sa mýli

Cintula sa vymedzuje voči gangstrom, no sám sa ním stal. Ani rada psychologičky, bojovať s nespokojnosťou so situáciou perom a básňou, mu nebola dobrá. „Cintulove skeptické poznámky vychádzajú z komplexu, že on sám je len treťotriedny básnik okresného formátu, že on sám nič v živote nedosiahol. On na veľkých umelcov, ktorým nesiaha ani po päty, v podstate žiarli. A tak sa pokúsil zapísať do dejín inak,“  hodnotí atentátnika Chmelár, podľa ktorého umenie nás mení dlhodobo, neotáča listy vo vánku. Skutočná zmena vzniká v kultúre a hodnoty neprinášaju Šimečkovo hecovanie davu, Gröhlingove blúznivé nápady či Naďove vyhrážky a už vôbec nie Cintulove výstrely. Hodnotové kvasenie potrebuje čas, vyhýba sa davu a odmieta ľahkovážne závery.

Cintulove bludy

Hoci sa Cintula vidí ako niekto, koho čin odštartoval proces očisty spoločnosti, niekto, komu neostávalo iné, ako strieľať na premiéra. Vraj pret, aby sa už nikdy strieľať nemuselo. „Je na nás, aby sme mu dokázali, ako veľmi sa mýli, že jeho surové násilie a bezbrehé preháňanie politikov nezapustí korene do reality slovenskej spoločnosti. Aj biblické poučenie nás vedie k tomu, že cestou je Ježiš, nie Barabáš. K faktom treba mať úctu. A to aj vtedy a práve vtedy, keď nezapadajú do želaného obrazu sveta. Ich ignorovanie vedie iba k tragédiám. Nielen osobným, ale aj spoločenským,“  uzavrel svoju analýzu Cintulovej reči Chmelár.

Milí čitatelia,

veríme, že pravda má byť pre všetkých – nie zamknutá za platobné brány, prémiové zóny či platený obsah.

Fungujeme bez oligarchov, bez tlaku politických strán a záujmových skupín.

Ak si vážite našu prácu, prosím, podporte nás.

💳 Príspevok môžete poslať na účet: IBAN: SK91 0200 0000 0043 7373 6457 (do poznámky stačí uviesť „dar“)

Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodní. ❤