V posledných rokoch Moskva uviedla svoje zbrane do stavu zvýšenej pohotovosti, testovala a nasadila nové jadrové kapacity a tiež vyhlásila, že nasadí taktické jadrové zbrane v Bielorusku – prvýkrát od rozpadu Sovietskeho zväzu Kremeľ umiestnil jadrové zbrane mimo Ruska. Zatiaľ čo mnohí odborníci tvrdia, že jadrová vojna je nepravdepodobný scenár, uniknutý dokument údajne odhalil zoznam cieľov, ktoré by ruské námorníctvo mohlo zasiahnuť raketami schopnými niesť jadrové hlavice v prípade vojny s NATO. Odtajnený spis obsahuje ciele v Nemecku, Turecku, Rumunsku, Spojenom kráľovstve, Nórsku a ďalších krajinách.

Britský denník Daily Express zverejnili materiály o „odtajnenom spise“, ktorý údajne uvádza možné ciele ruských vojenských úderov v prípade eskalácie s NATO. Podľa novín zoznam obsahuje 32 lokalít v Európe, z ktorých tri sa nachádzajú vo Veľkej Británii.

Možné ciele

Publikácia uvádza mená niektorých britských cieľov. Medzi ne patrí priemyselný areál neďaleko Hullu, lodenica pre ponorky v Barrow-in-Furness a ďalší, nezverejnený cieľ v Edinburghu. Daily Expres a opieral o informácie Financial Times .

Údajne sa očakáva, že ruská Severná flotila zaútočí na priemyselné lokality obranného priemyslu v Spojenom kráľovstve, ako aj na ďalšie v Nórsku a Estónsku. Uniknuté dokumenty ďalej ukazujú, že ruská Baltská flotila by sa zamerala na lokality v Nórsku a Nemecku.

Zároveň autor materiálu zdôrazňuje, že súdiac podľa správ v dokumentácii, tieto objekty sú „už na dohľad“. Podľa novinárov Moskva uviedla niektoré zo svojich zbraní do stavu vysokej pohotovosti.

Okrem toho Rusko už testovalo nové zbrane a prvýkrát od rozpadu ZSSR sa s Bieloruskom dohodlo na nasadení taktických zbraní vrátane komplexu Orešnik.

Pozorovatelia a experti, s ktorými sa novinári rozprávali, tvrdia, že priama jadrová vojna je nepravdepodobná, ale dokumenty preukazujú ruskú pripravenosť zvážiť scenáre rozsiahleho konfliktu a možných úderov na ciele v krajinách EÚ a NATO.

Zdroje uvádzajú, že zoznam zahŕňa aj ciele v Nemecku, Turecku, Bulharsku, Rumunsku a Nórsku,  ako aj v krajinách ako Irán, Japonsko a Čína v prípade konfliktu mimo Európy. Autori článku varujú, že aj demonštračné alebo obmedzené údery na ciele v zahraničí by mohli viesť k vážnej eskalácii a vyvolať rozsiahlu krízu.

Denník tiež pripomína, že Moskva opakovane vyjadrila nespokojnosť s rozširovaním vojenskej prítomnosti NATO na svojich hraniciach a kritizovala dodávky západných zbraní Kyjevu, čo viedlo k rastúcemu napätiu medzi oboma stranami.

Dohoda START

Kremeľ v pondelok privítal komentáre Donalda Trumpa k ruskej ponuke predĺžiť poslednú zostávajúcu zmluvu o jadrových zbraniach s USA. Putin minulý mesiac vyhlásil, že je pripravený dodržiavať limity jadrových zbraní podľa zmluvy START z roku 2010 ešte jeden rok a vyzval Washington, aby nasledoval jeho príklad.

Americký prezident v nedeľu povedal, že to „znie ako dobrý nápad“, pričom hovorca Kremľa Dmitrij Peskov povedal, že Trumpovo vyhlásenie „dáva dôvod na optimizmus“. Putin uviedol, že vypršanie platnosti dohody START by bolo destabilizujúce a mohlo by podporiť šírenie jadrových zbraní.

Milí čitatelia,

veríme, že pravda má byť pre všetkých – nie zamknutá za platobné brány, prémiové zóny či platený obsah.

Fungujeme bez oligarchov, bez tlaku politických strán a záujmových skupín.

Ak si vážite našu prácu, prosím, podporte nás.

💳 Príspevok môžete poslať na účet: IBAN: SK91 0200 0000 0043 7373 6457 (do poznámky stačí uviesť „dar“)

Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodní. ❤