Dni Emmanuela Macrona sú, zdá sa, zrátané. Naprieč politickým spektrom je jednohlasne obviňovaný za chaos vo Francúzsku a aj jeho politický partneri už začali skloňovať slovo rezignácia. Portál europeanconservative.com zhrnul tri možnosti, z ktorých ani jedna neznamená Macronove víťazstvo. 

“Hoci si Francúzi už dlhé mesiace zvykajú na plavbu rozbúrenými vodami, rezignácia premiéra Sébastiena Lecornuho v ranných hodinách 6. októbra – len niekoľko hodín po vymenovaní jeho vlády – všetkých zaskočila,” píše portál. 

Po tejto šokujúcej správe sa množia politické reakcie v príprave na ďalší vývoj. Tlak na Macrona narastá a za súčasný chaos je jednohlasne obviňovaný práve on, dokonca aj najbližšími spojencami. 

Macron žije v sebaklame

Francúzsko je bez vlády už mesiac, odkedy bol François Bayrou v pondelok 8. septembra zosadený hlasovaním o nedôvere. Vymenovanie Sébastiena Lecornuho za premiéra hneď na druhý deň bolo len ilúziou, keďže sa celé týždne márne snažil zostaviť tím, ktorý sa ukázal ako životaschopný len na papieri. Vymenovaný večer 5. októbra, na druhý deň ráno svojím rozhodnutím vládu zrušil. 

Lecornuova voľba je podľa portálu prinajmenšom čestná a triezva. Uznáva slepú uličku, v ktorej sa Francúzsko ocitlo, a nemieni sa ďalej tváriť, že je všetko v poriadku. “No jeden muž žije ďalej v sebaklame: Emmanuel Macron, podľa čoraz väčšej časti Francúzov už táto fraška trvá pridlho. Najnovšie prieskumy ukazujú, že 70 % Francúzov si želá, aby prezident republiky odstúpil,” prekvapuje portál. 

Prezident, ktorý po Bayrouovej prehre začiatkom septembra tvrdošijne odmieta rozpustiť parlament, umožnil, aby sa situácia ďalej zhoršovala stagnáciou a krízou dôvery. Možno jej už neunikne a čím dlhšie váha, tým viac sa opozícia postaví proti nemu a bude odhodlaná ho zvrhnúť. 

Zaťatosť držať sa moci

Všetko naznačuje, že sa s tým nevie zmieriť, hoci okrem rezignácie mu už nezostáva iná reálna karta. Ani vo vlastnom tábore to nikto nezastiera. Bývalý premiér a dnes líder Macronových poslancov Gabriel Attal bol v pondelok hosťom hlavného spravodajstva televízie TF1.  

Muž, ktorý bol donedávna označovaný za Macronovho „favorita“ či prirodzeného nástupcu, si nebral servítku pred ústa: „Prezidentovým rozhodnutiam už nerozumiem,“ vyhlásil a dodal: „Niektoré rozhodnutia pôsobia dojmom, akoby tu bola akási zaťatosť držať sa moci.“ Jasnejšie to už nejde: “Macron sa drží moci a ťahá celú krajinu na dno.” 

Édouard Philippe, tiež bývalý premiér a kandidát na Macronovho nástupcu v roku 2027, zašiel ešte ďalej. Predbehol svojho kolegu a rivala a otvorene pomenoval potrebu Macronovho odchodu. Je prvou osobnosťou z prezidentského tábora, ktorá prekročila Rubikon. „Zdá sa mi, že by si získal uznanie, ak by navrhol meno premiéra, ktorého úlohou by bolo riadiť bežnú agendu a pripraviť rozpočet. Keď bude mať Francúzsko rozpočet, čo je nevyhnutné, oznámi, že vyhlasuje predčasné prezidentské voľby, čiže že odchádza,“ povedal Philippe. 

Márna snaha získať čas

Medzitým Macron v nepochopiteľnom ťahu požiadal odstupujúceho premiéra, aby „pokračoval v rokovaniach“ do stredy. “Aké rokovania? S akým cieľom? Aký to má zmysel? „Rokovania“ majú len navodiť dojem, že prezident má stále kontrolu nad situáciou,” tvrdí portál. 

Dôvod je však prostý: Macron sa snaží získať čas. Rozpusteniu sa nevyhne a len odsúva moment, ktorého sa obáva. Sľúbil, že v stredu 8. októbra „prevezme zodpovednosť“. 

Marine Le Penová a Jordan Bardella odmietajú zúčastniť sa na tejto demagogickej inscenácii. Čakajú na svoj moment: rozpustenie, ktoré im možno umožní získať dostatočnú väčšinu na vládnutie. 

Aké sú teda možnosti na stole?  

Pre Macrona sú tri: vymenovať novú vládu, rozpustiť Národné zhromaždenie alebo rezignovať. 

Možnosť vymenovať novú vládu je vyčerpaná. Nikto o to nemá záujem, pretože rovnica je neriešiteľná: neexistuje životaschopná väčšina. Rozpustenie Národného zhromaždenia by bol prvý krok.  

Nové voľby by dali Francúzom opäť možnosť vyjadriť svoj názor. Netreba si však klamať, ani po týchto voľbách nie je zaručené, že vznikne jasná väčšina. Škodlivý a smrteľný reflex republikánskeho frontu, hoci oslabený, sa môže dramaticky znovu aktivovať a zabrániť RN dosiahnuť potrebnú väčšinu na zostavenie vlády.  

Nové voľby budú pre francúzsku pravicu veľkou skúškou: Dokáže si vytvoriť vlastný alternatívny blok proti tejto nepriateľskej bariére? Rezignovať? To je jediná možnosť, ktorá Francúzsku dáva aspoň malú šancu na záchranu radikálnym vyčistením súčasnej politickej scény. 

Milí čitatelia,

veríme, že pravda má byť pre všetkých – nie zamknutá za platobné brány, prémiové zóny či platený obsah.

Fungujeme bez oligarchov, bez tlaku politických strán a záujmových skupín.

Ak si vážite našu prácu, prosím, podporte nás.

💳  Príspevok si môžete nainštalovať na účet: IBAN: SK91 0200 0000 0043 7373 6457 (do poznámky stačí uviesť „dar“)

Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodní.  ❤