Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
Ďateľ progresívcom odkázal, nech si radšej, ako s ruskou ambasádou urobia poriadok skôr so svojimi šéfmi.
Predaj sa začne v utorok 1. septembra o 12.00 h
Andor Šándor varuje pred tým, čo môže priniesť koniec vojny na Ukrajine. Hovorí o čiernej práci, zbraniach, vojnových veteránoch aj organizovanom zločine.
Pravda, Lož a Náhoda stoja pred vami. Dokážete odhaliť, ktorá z nich je ktorá? Skúste to bez pomoci.
Najnovšie články z partnerského portálu somzdediny.sk
Zoroslav Kollár v rozhovore pre Hlavný denník hovorí o audite výdavkov, znižovaní štátneho aparátu, 16-percentnej dani, podpore podnikateľov a „oprave Slovenska“.
Profesor Rabkin: Trumpova obchodná vojna s Kanadou by mohla zmeniť NATO
Peter Tóth upozorňuje na fakt, že médiá zbytočne a hlavne bezdôvodne lynčujú syna exministra Andreja Palka.
Vojna v Iráne podkopala kľúčové partnerstvá USA.
Vystúpenie na akciách organizovaných vládnymi rezortmi sa neodpúšťa. Pustia sa po oslavách SNP ľudia z kultúry a progresívnych médií aj do Nely Pociskovej? Pred útokmi a nenávistnými prejavmi varoval aj prezident priamo na oslavách SNP.
Osobné spomienky na vojnu, holokaust, popravy, vypálené domy a odvlečených mužov zo Závady a Kšinnej pripomínajú, prečo sa na minulosť nesmie zabudnúť.
Komentáre
31. 10. 2025
pred 55 min
pred 1 hod
pred 2 hod
K udalostiam pred konfliktom na Ukrajine sa vyjadrila bývalá nemecká kancelárka Angela Merkelová v rozhovore pre maďarský server Partizán. Podľa jej slov sa po roku 2021 usilovala o nový formát rokovaní s Moskvou, ale niektoré štáty EÚ to odmietli. Dodala, že pandémia covidu znemožnila osobnú diplomaciu, informuje spravodajca TASR v Budapešti.
Za narušenie diplomatických vzťahov medzi Ruskom a EÚ podľa servera magyarnemzet.hu v rozhovore vinila Poľsko a pobaltské krajiny. Podľa nej to viedlo k vojne, ku ktorej došlo na Ukrajine o niekoľko mesiacov neskôr v roku 2022.
Po tom, čo sa Doneck a Luhansk v roku 2014 odtrhli od Ukrajiny a Rusko ich uznalo za „ľudové republiky“, zúčastnené strany – zástupcovia Ukrajiny, Ruska a OBSE – podpísali v septembri 2014 prvú Minskú dohodu. Dokument mal za cieľ zaviesť prímerie medzi Ruskom, Ukrajinou a Doneckou a Luhanskou ľudovými republikami.
Podľa Merkelovej prvá minská dohoda medzi rokmi 2015 a 2021 „priniesla určitý pokoj“ a dala Ukrajine po porážke v ruskej protiofenzíve v lete 2015 príležitosť „stať sa silnejšou“ a „stať sa inou krajinou“.
Dohoda však mala len malý vplyv na Putina alebo lídrov Donecka a Luhanska. V januári 2015, sotva štyri mesiace po jej podpísaní, boli ruské a separatistické sily zapojené do prudkých bojov s ukrajinskou armádou napriek tomu, že záujmy Kremľa boli čiastočne naplnené, uviedol britský denník Daily Mail.
Druhá minská dohoda bola následne podpísaná vo februári 2015, ale ani ona nedokázala zabrániť ďalším stretom. V rokoch 2015 až 2021 ruské sily zabili alebo zranili viac ako 5000 ukrajinských vojakov, pričom ignorovali dohodu o prímerí.
Podľa Merkelovej však do roku 2021 bolo jasné, že Putin „už neberie Minskú dohodu vážne“. Preto chcela nový formát, v ktorom by EÚ mohla rokovať priamo s Putinom. Boli však aj takí, ktorí to nepodporili, najmä pobaltské štáty, ale proti bolo aj Poľsko.
Podľa Merkelovej sa tieto štyri krajiny obávali, že nebude existovať žiadna spoločná politika EÚ voči Rusku. V každom prípade sa iniciatíva neuskutočnila. Potom odišla kancelárka z funkcie a začala sa Putinova agresia.
Maďarský premiér Viktor Orbán minulú stredu (24.9.) vo svojej oficiálnej rezidencii v Budapešti prijal Merkelovú, s ktorou má pritom pomerne napäté vzťahy. „Pre nás platí: raz kancelárka, navždy kancelárka. Vitajte v Maďarsku, Angela Merkelová,“ napísal Orbán na sociálnej sieti Facebook. O čom spolu v stredu rokovali, však nebolo zverejnené.
Merkelová bola kancelárkou v rokoch 2005-21 a do Budapešti pricestovala pri príležitosti predstavenia maďarského prekladu svojej knihy „Sloboda: Spomienky 1954-2021“.
Názorové rozdiely Orbána a Merkelovej vyvrcholili počas utečeneckej krízy v roku 2015, keď z konfliktných regiónov na Blízkom východe cez Maďarsko do západnej Európy utekali desaťtisíce ľudí. Maďarsko dočasne odmietlo utečencom povoliť pokračovať v ceste. Tento postoj zmenilo, keď Merkelová prejavila ochotu Nemecka prijať ich. Jej slávna veta z tých čias: „Wir schaffen das!“ (My to zvládneme!) je odvtedy často terčom posmechu Orbána a jeho stúpencov, píše DPA.
️
Zatiaľ žiadne komentáre. Buďte prvý, kto sa zapojí do diskusie.
