"Tejto koalícii slúži ku cti, že sa nikdy nevyhrážala politickým oponentom väzením, zákazom médií či likvidáciou strán. Nikdy ich ani paranoidne nevyhlasovala za agentov cudzích mocností, ako to robia šialené združenia Mier Ukrajine a Infosecurity, ktoré za vlastizradcov v službách Ruska už označili dokonca aj tých opozičných politikov, ktorí hlasovali za novelu Ústavy SR. Dokonca aj to, že exminister obrany Jaro Naď ešte nesedí, hoci si to želá väčšina prívržencov vládnej koalície, je dôkazom, že Robert Fico je napriek všetkým obvineniam opozície a silným rečiam (ktoré sú len politickým folklórom) v zásade stále demokratický politik." Citát Eduard Chmelár.

Názor Eduarda Chmelára s názvom: Ako obe strany polarizovanej spoločnosti výrazne napomáhajú plazivej fašizácii slovenska zverejnený na sociálnej sieti prinášame v plnom znení.

Celú koaličnú scénu včera postavil na nohy výrok komentátora denníka Sme Petra Schutza, ktorý v článku „Tragické tri pätiny“ okrem iného napísal: „Môžete autora zabiť, ale najúčinnejšia obrana pred Ficom IV je dehumanizácia. Stretnete smeráka na ulici, dehumanizujte ho." Hoci tieto slová vyvolali v spoločnosti vlnu rozhorčenia, autora sa zastal aj bývalý predseda Ústavného súdu SR Ján Mazák, ktorý uvedený text okomentoval slovami, že je síce „dosť silný“, ale prijatie tejto novely ústavy je podľa neho „oveľa agresívnejším spôsobom dehumanizácie“ časti spoločnosti, než to, že niekto navrhne dehumanizovať smeráka...

Na tejto záležitosti ma zarazili dve veci. Tá prvá je, prečo vyvolal taký škandál až tento text

Podobným, ale oveľa tvrdším spôsobom sa vyjadril dnes už exilový publicista Arpád Soltész, ktorý 13. marca 2022 uverejnil na webstránke Televízie JOJ komentár pod názvom „Slovensko sa musí zbaviť zradcov“. V ňom demagogicky hodil do jedného vreca všetkých, ktorí vyjadrili pochybnosti o západnej politike alebo odmietli vojnu na Ukrajine, lživo ich označil za „podporovateľov a obhajcov fašistického Ruska“ a svoje bludy zhrnul do konštatovania: „každý človek dokáže aj intuitívne určiť, kto pomáha nepriateľovi: Ľuboš Blaha, Robert Fico, Eduard Chmelár, Milan Uhrík, nech vymenujeme aspoň pár najprominentnejších podporovateľov masových vrahov“. Pritom blúznil, že keď Rusko vyhrá vojnu, dostaneme vraj od neho „privilegované posty dozorcov nad vlastným zotročeným národom“.

A Soltész hneď ponúkol riešenie: navrhol úplnú ostrakizáciu nepohodlných ľudí ako „najúčinnejší nástroj na očistu spoločnosti, akým nás evolúcia vybavila“. Pre tých, ktorým robia problém cudzie slovíčka: ostrakizácia znamená vylúčiť niekoho zo spoločnosti alebo zbaviť sa ho. Samotný termín pochádza zo starovekého Grécka, ale túto metódu najviac využívali nacisti a komunisti. Arpi ihneď vysvetlil, ako si predstavuje realizáciu v praxi: „Bude úplne stačiť, keď blahom, ficom, chmelárom a uhríkom neodpovieme na pozdrav. Neprijmeme ich podanú ruku. Nevezmeme si ich peniaze. Neposkytneme im žiadnu službu alebo tovar, ani žiadnu pomoc.“

Dajme teraz bokom, že Arpád Soltész nie prvý a ani nie poslednýkrát primitívne klamal, keď tvrdil, že niekto ako ja podporuje masových vrahov. Je mi to už trápne neustále opakovať, že som ruskú agresiu odsúdil nespočetne veľakrát (po prvý raz hneď skoro ráno 24. februára 2022, vlastne oveľa skôr, než Arpinko stihol k útoku čo i len otvoriť ústa), pretože je to ľahko vyhľadateľné a pretože to šíritelia týchto lží veľmi dobre vedia – ide o cielenú propagandu s cieľom zdiskreditovať vytipované osoby. Preto s nimi túto falošnú hru hrať nebudem, ja sa naozaj nemám z čoho vyviňovať – tým skôr, že vývoj vojny mi dal za pravdu.

Tá druhá zásadná vec, ktorá ma zarazila, je skutočnosť, ako ľahko až nebadane prenikla do nášho jazyka a politickej kultúry fašizujúca mentalita.

Prominentný novinár z komerčnej televízie navrhuje bezdôvodne ostrakizovať výrazné postavy verejného života, ktoré označí za nepriateľov spoločnosti, a to bez toho, že by sa redakcia voči jeho neprijateľnému správaniu akýmkoľvek spôsobom ohradila. Niekedy mám pocit, že Soltész ušiel do Česka zo zbabelosti, lebo vie, že jeho chrapúnske obvinenia, ktorými ohrozil nielen uvedené osoby, ale aj ich rodiny (začali nám chodiť vyhrážky zastrelením, obesením a podobne), sú ľahko trestne stíhateľné. Tento viac hejter ako novinár nikdy nepociťoval zodpovednosť za svoje slová, robil z ľudí terče, akoby to bola zábava.

O Petrovi Schutzovi mám pochybnosti, či si je vôbec vedomý svojej svojprávnosti

Lebo on takto písal vždy - otázka je, ako sa mohli tieto slovné výpary konzumenta krabicového vína vôbec opakovane dostať cez editora – znamená to, že redakcia denníka s jeho nehoráznymi nadávkami súhlasí? Raz o mne napísal jednu bezočivú urážku, ktorú neberiem do úst, nieto že by som ju ešte kládol na papier, a vtedy som zavolal šéfredaktorke, objasnil jej, na čo slúži v serióznych redakciách editor a pripomenul jej, že za takéto osočovanie by denník položil na kolená právnik okresného formátu a ja to neurobím iba preto, lebo si ctím slobodu prejavu. Ona ma ubezpečila, že si nemyslí o mne to, čo Schutz a že sa to nebude opakovať, faktom však je, že až potom nasledovali slávne slovné zvratky ako napríklad ten o neočkovaných ľuďoch, ktorí by mali „kvičať ako svine na bitúnku“, no redakcia sa od nich nikdy nedištancovala a nikdy sa k nim ani len nevyjadrila. A Schutz sa k ich autorstvu ešte vo februári tohto roka v relácii STVR Do kríža v ostrom dueli so mnou hrdo škodoradostne hlásil ako taký Joker.

Takže nie, ani včerajšie správanie Petra Schutza vás nemôže prekvapiť

To, čo skutočne zaráža je, že k tejto suterénnej kultúre sa prihlásil bývalý predseda Ústavného súdu SR. O Jánovi Mazákovi si dlhodobo nemyslím nič dobré, je to rovnako malý a pomstychtivý človiečik ako generálny prokurátor Žilinka, ale tu mu chcem odkázať jediné: právny štát rozložíte najspoľahlivejšie tak, že začnete od devastácie politickej kultúry. Je mrazivé, že človek, ktorý bol štvrtým najvyšším ústavným činiteľom v tomto štáte, nám fakticky odkazuje, že sú dve kategórie občanov, že dehumanizovať voliča Smeru je prijateľnejšie ako dehumanizovať príslušníka LGBTI komunity. Nie. Bagatelizovať dehumanizáciu ktoréhokoľvek človeka je neprípustné bez akéhokoľvek ale. Veď to predsa učia deti už na druhom stupni základnej školy v rámci občianskej náuky. Či vari nie?

No to najhoršie na celej tejto atmosfére je, že každý z nás vidí smietku v oku druhého, ale brvno vo vlastnom nevidí (aby sme citovali z Evanjelia podľa Lukáša). To pokrytectvo a predstieranie, že peklo sú tí druhí (aby som citoval pre zmenu ateistu Jeana-Paula Sartra), že problém nie je v nás, ale v nich, že my sme riešením, hoci sme len súčasťou problému. Viete, že často napomínam rozhašterené strany, že v spore o to, kam sme sa dostali, niet nevinných. Ide len o to, čo si viac všímame a na čo kladieme väčší dôraz. Pre istú časť ľudí môže byť rovnako zraňujúce, keď im premiér nadáva do potkanov, keď niektorí publicisti blízki vládnej koalícii označujú ľudí ako buzerantov, libtardov či degešov z osád, rovnako ako im druhá strana nezostane nič dlžná a tituluje ich ako dezolátov, opice či russké šváby. Kto to zastaví?

Nefandime si, že zakotvením samozrejmých vecí do ústavy sme sa vrátili k normálnym hodnotám, hodnotová základňa tejto spoločnosti sa už dávno vymkla z pántov, je rozvrátená a nijako ju neobnovujú tmárske reči kardinála Duku, aby sme sa odvrátili od Marxa, Hegla a dokonca aj Freuda. Táto spoločnosť nepotrebuje vnucovanie katolíckych predsudkov, akútne potrebuje obnoviť spoločnú občiansku kultúru, na ktorú útočí nielen klerikalizmus, ale aj relativizácia princípov a strata etického konsenzu.

Jedným z posledných pilierov, ktorý v nej horko-ťažko udržiavame, je sloboda prejavu. Vládna koalícia sa ju však rozhodla chrániť tým, že obhajuje extrémistov a podivínov. Na prvý pohľad to znie ušľachtilo. Veď základom Voltaireovej filozofie slobody prejavu bolo poznanie, že stav tohto práva nemožno zmerať podľa toho, s čím súhlasí väčšina, ale podľa toho, ako sa spoločnosť zachová k tomu poslednému exotovi, ktorý sa vystrčí niekde zo zadných lavíc a povie niečo, čo väčšinu pobúri. Ibaže ak tieto veci neposudzuje justícia, ale vloží sa do nich politická elita, vnáša do problému nezanedbateľné hodnotové nastavenie, za ktoré nesie zodpovednosť. Musí si byť vedomá toho, že väčšina spoločnosti je len ozvenou jej činov, že nasáva ich slová, zvyky, hodnoty a správanie ako špongia a že teda nie je jedno, koho obhajuje.

Robert Kaliňák síce tvrdí, že v Smere si mimoriadne cenia slobodu prejavu, ale s týmito taľafatkami môže oslovovať tých jednoduchších, ja som mal možnosť pocítiť na vlastnej koži, ako chlapci na Úrade vlády SR skutočne chápu slobodu prejavu. Takže toto neberiem. Skôr rozumiem argumentu, že v prípade Daniela Bombica neexistujú právne relevantné dôvody pre väzobné stíhanie. Viete, že voči jeho názorom som sa ostro vymedzil, ale ako prívrženec anglo-amerického modelu slobody prejavu (založeného na klasickej liberálnej filozofii Johna Stuarta Milla – inak je zaujímavé, že dnes sa na ňu najviac odvolávajú konzervatívci) rovnako ostro protestujem proti jeho väzobnému stíhaniu – tým skôr, že tu voľne pobehujú lotri s oveľa závažnejšími previneniami. Napriek tomu ma znepokojilo, keď Robert Kaliňák začal v nedeľnej televíznej diskusii obhajovať aj Mariána Magáta – učebnicového zvráteného otvoreného neonacistu, s ktorým mám osobné skúsenosti.

Frázu, že každý si zaslúži spravodlivý proces, beriem od advokáta

Nie od politika, ktorý by mal presadzovať a uplatňovať nejaké hodnoty. Opakovane preto namietam a kladiem otázku, prečo vrcholoví politici z prepytujem sociálnodemokratickej strany obhajujú práve pravicových extrémistov, prečo si nevybrali na dokazovanie úrovne slobody prejavu napríklad nespravodlivo (a podľa mňa protiprávne) prepustených odborárov, ktorí čím viac sa ozývajú za práva zamestnancov, tým viac sa stávajú pre zamestnávateľov nepohodlnými. Adrián Šuba (prepustený predseda základnej organizácie OZ KOVO vo firme AITS) nezískal takú podporu vrcholových politikov vládnej koalície ako pravicový extrémista Daniel Bombic. Presnejšie: okrem europoslanca za Hlas-SD Braňa Ondruša si ho nevšimol nikto. A presne o to, aké signály tým vysielajú politické špičky smerom k verejnosti, mi ide. Lebo bežní ľudia nevnímajú Bombica ako obeť potláčania slobody prejavu. Pod vplyvom tejto politickej kampane sa stotožňujú s jeho názormi. A to je už trošku iná káva.

Verejná diskusia o skutočnom stave slobody na Slovensku má veľmi nízku kvalitu. Je zaujímavé, že obe strany sú voči sebe extrémne útočné až agresívne a vzájomne sa obviňujú zo snahy totálne ovládnuť krajinu, ale vo vzťahu k oligarchom a superboháčom sú nezvyčajne submisívne. Klasický fašizmus vyhral práve takto. Keď sa ekonomická moc emancipovala od politickej, keď sa úspornými opatreniami stávali občania zraniteľnejšími, keď ponuka strachu, nenávisti a jednoduchých nepriateľov nahradila rozdelenej spoločnosti chýbajúcu nádej na spravodlivý a dôstojný život – vtedy sa vytvorili podmienky pre nacionalistický odpor a vzostup autoritatívnych vodcov, vtedy rozložený systém ľahko ovládli krajne pravicové sily. Obidve strany tomu nechtiac výrazne napomáhajú.

Ale je tu predsa len jeden základný rozdiel medzi súčasnou koalíciou a opozíciou

Tejto koalícii slúži ku cti, že sa nikdy nevyhrážala politickým oponentom väzením, zákazom médií či likvidáciou strán. Nikdy ich ani paranoidne nevyhlasovala za agentov cudzích mocností, ako to robia šialené združenia Mier Ukrajine a Infosecurity, ktoré za vlastizradcov v službách Ruska už označili dokonca aj tých opozičných politikov, ktorí hlasovali za novelu Ústavy SR. Dokonca aj to, že exminister obrany Jaro Naď ešte nesedí, hoci si to želá väčšina prívržencov vládnej koalície, je dôkazom, že Robert Fico je napriek všetkým obvineniam opozície a silným rečiam (ktoré sú len politickým folklórom) v zásade stále demokratický politik, ktorý rešpektuje klasické trojdelenie štátnej moci. A je znepokojujúce, že túto záruku v súčasnej opozícii nemáme, že sa doteraz nikto nedištancoval od protiústavných plánov Demokratov, dokonca sa nimi latentne inšpirujú. Keď vás bude vládna koalícia hnevať aspoň tak často, ako hnevá mňa, spomeňte si na to, čo som teraz napísal.

https://www.hlavnydennik.sk/index.php/2025/09/29/nebezpecny-schutz-zameral-smerakov-kto-zas-vystreli

Milí čitatelia,

veríme, že pravda má byť pre všetkých – nie zamknutá za platobné brány, prémiové zóny či platený obsah.

Fungujeme bez oligarchov, bez tlaku politických strán a záujmových skupín.

Ak si vážite našu prácu, prosím, podporte nás.

💳  Príspevok si môžete použiť na účet: SK: IBAN91 020 0000 0043 7373 6457 (uveďte poznámky, stačí uviesť „dar“)

Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodní.  ❤