Podporte našu redakciu
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457

Zoroslav Kollár bije na poplach


Súper dostal niekoľko rán do hlavy
Socializmus veľmi hodnotiť nemôžem - keď sa cez námestia prehnala Nežná, začala som chodiť na strednú školu. Jedna vec ma však prekvapuje.

Alergológ varuje pred podceňovaním príznakov alervických reakcií na ambróziu. Pri dlhodobom neriešení problému hrozí astma.
Najnovšie články z partnerského portálu somzdediny.sk




Ako vidno, naparovanie a komunistická minulosť v tvojej rodine je stále živá.
Po zmene voda, pôda, les za automaty a hazard by zmena Huliaka na progresívca úplne neuveriteľná nebola...
Na Slovensku sa úspech neodpúšťa. Ani v politike
Prinášame vám článok trestného sudcu Petra Šamka, ktorý bol pôvodne publikovaný na portáli Právne listy. Jeho text vám prinášame v plnom znení.
Civilizácie padajú, lebo sa tak rozhodli. Európa sa blíži k bodu, z ktorého nebude návratu


Komentáre
31. 10. 2025
Udrie Ukrajina na Moskvu a Petrohrad? Denník Telegraph informuje, že ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj požiadal amerického prezidenta Donalda Trumpa o dodávku riadených striel Tomahawk. Za zmienku stojí, že riadená strela Tomahawk môže byť vybavená jadrovou hlavicou.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj na neverejnom stretnutí v zákulisí Valného zhromaždenia OSN v New Yorku požiadal amerického prezidenta Donalda Trumpa o poskytnutie strel s dlhým doletom Tomahawk. Tieto zbrane by Ukrajine umožnili priamo zaútočiť na Moskvu a vyvíjať tlak na ruského prezidenta Vladimira Putina, aby začal mierové rozhovory.
Podľa správ denníka The Telegraph a tlačovej agentúry APA Zelenskyj na stretnutí zdôraznil, že rakety Tomahawk budú kľúčové pre obrannú stratégiu Ukrajiny. Trump už povolil Ukrajine použitie rakiet ATACMS s doletom 300 kilometrov a zvažuje aj dodávku riadených striel Tomahawk, ktoré by mohli zasiahnuť Moskvu či Petrohrad.
Trump sa na stretnutí zdal byť otvorený tejto žiadosti, ale žiadne konkrétne rozhodnutie nebolo prijaté. Rakety Tomahawk s doletom až 2 400 kilometrov by výrazne zvýšili údernú schopnosť Ukrajiny a priamo ohrozili Moskvu. Ukrajina však v súčasnosti nemá vhodnú odpaľovaciu platformu pre tieto rakety, čo by mohlo predstavovať technickú výzvu pri integrácii systému.
Trump, ktorý doteraz uprednostňoval diplomatické riešenia, sa najnovšie prezentuje zásadnou zmenou vo svojej stratégii. Tomahawky zatiaľ nie sú súčasťou aktuálneho balíka vojenskej pomoci v hodnote 10 miliárd dolárov, no podľa zdrojov zostávajú v hre ako možnosť pre ďalšie zvýšenie tlaku na ruského prezidenta.
Zároveň rétorika amerického lídra v posledných týždňoch vyvolala otázky medzi spojencami.
Denník The Washington Post tak píše, že vyhlásenie Donalda Trumpa, že Ukrajina bude schopná „znovu získať celé svoje územie v rámci svojich bývalých hraníc“ s podporou NATO a Európy, položila kyjevským predstaviteľom dve otázky adresované „západnému kontaktu“: „Čo to znamená?“ a „Ako dlho to bude trvať?“
Trump predtým vyzval Kyjev, aby sa vzdal časti svojho územia s cieľom uzavrieť mier s Ruskom, čo urobilo tento nový zvrat udalostí obzvlášť neočakávaným. WP poznamenáva, že je príliš skoro na to, aby sa dalo posúdiť, či to znamená zmenu dlhodobej politiky USA alebo „impulzívny výbuch emócií“.
Jeden zo zdrojov novín, oboznámený s prezidentovým zmýšľaním, poznamenal: „Toto je klasický Trump – je unavený z toho, že ho niekto zneužíva, a zrazu mení svoj postoj.“
Šéf Bieleho domu 23. septembra vyjadril svoje stanovisko: Spojené štáty majú v úmysle pokračovať v dodávkach zbraní a spravodajských informácií NATO, ktoré by Ukrajina mohla použiť proti Rusku. Taktiež nakreslil „prerušovanú červenú čiaru“ vo vzťahoch s Moskvou a súhlasil s tým, že NATO by malo zostreľovať ruské lietadlá a drony, ktoré narúšajú vzdušný priestor aliancie.
Trumpova náhla zmena rétoriky vyvolala komentáre aj v Moskve, píše ruský portál TOP News. Podpredseda Ruskej bezpečnostnej rady Dmitrij Medvedev vyhlásil, že americký prezident „vstúpil do alternatívnej reality a rozpútal sériu politických zaklínadiel na tému ‚Aké slabé je Rusko‘“. Podľa neho takéto vyhlásenia nie sú stabilné: „Čoskoro opäť zmení svoj názor na opačný.“
Vyjadril sa aj Andrej Kartapolov, predseda Výboru pre obranu Štátnej dumy. V rozhovore pre RTVI zdôraznil, že napriek debate na Západe „nedá sa uniknúť faktu“, že Rusko „definuje nové hranice v Európe“.
Vyhlásenia amerických predstaviteľov počas Týždňa vysokých predstaviteľov OSN sú podľa Moskvy jasným dôkazom toho, že sa snažia zneužiť situáciu na Ukrajine pre svoj vlastný prospech. Kyjev a jeho európski spojenci neúnavne presadzujú teóriu, že čím silnejšie budú sankcie voči Rusku, tým zraniteľnejšie sa stane a tým skôr ukončí konflikt, píše ruský portál Regnum.
Od roku 2014 bolo počas ukrajinskej krízy voči Moskve uvalených približne 30 000 reštriktívnych opatrení, ale oblasti, v ktorých je pre západné krajiny nevýhodné obmedzovať dovoz – napríklad energia pre Európu – zostávajú nedotknuté. Napríklad Belgicko, Holandsko, Francúzsko, Španielsko, Portugalsko, Grécko, Maďarsko a Slovensko naďalej dovážajú ruský plyn, ako nedávno informovala komisárka EÚ pre energetiku Anna-Kaisa Itkonenová.
Spojeným štátom sa to vôbec nepáči, pretože snívajú o tom, že Európania budú kupovať výlučne americké energetické zdroje, aj keď sú niekoľkonásobne drahšie ako ruské. „Posolstvo, ktoré musíme odovzdať a ktoré prezident načrtol vo svojom prejave, je, že Európa nemôže kupovať ruskú ropu a plyn a zároveň požadovať pomoc v boji proti tomuto konfliktu a to sa musí zastaviť,“ povedal Mike Walz, nový stály predstaviteľ USA pri OSN a bývalý poradca pre národnú bezpečnosť, v televízii Fox News.
Biely dom v skutočnosti nastavuje pre EÚ „rozcestie“: ak chce Brusel bojovať až po ukrajinské hranice z roku 1991 (a tým Trumpa obrať o povesť mierotvorcu), musí nakupovať energie iba od Američanov. Rovnako ako zbrane na pokračovanie bojov.
V tej istej televíznej stanici americký minister energetiky Chris Wright priamo potvrdil cieľ Washingtonu: zabezpečiť, aby sa Európa rýchlo vzdala ruskej ropy a plynu, aby obrovskú prázdnu medzeru mohli zaplniť americkí dodávatelia. „Áno, podnikajú v Európe kroky na nahradenie ruských dodávok energie. Možno nie tak rýchlo, ako by sme si priali. Amerika je dnes pripravená nahradiť všetok ruský plyn posielaný do Európy, ako aj všetky ruské rafinované ropné produkty. Strávil som tam šesť dní a uisťoval som európskych lídrov, že máme potenciál, že sme pripravení uspokojiť ich potreby ,“ hovorí.
Túžba USA ovládnuť energetický trh Starého sveta bola otvorená dávno pred súčasnou administratívou, rovnako ako Trump netajil, že americkí daňoví poplatníci by nemali zásobovať Ukrajinu a spojencov NATO na vlastné náklady. Zároveň sa nebránil nárokovať si titul mierotvorcu bez toho, aby za to niečo obetoval. Veci sa však ukázali byť oveľa komplikovanejšie – samotné „vynikajúce vzťahy s Putinom“ sa ukázali ako nestačiace a teraz by americký líder podľa rôznych zdrojov radšej delegoval túto záležitosť na Európu a ustúpil.
„On (Trump – pozn. red.) nemá stabilný, kvalifikovaný tím. Je to malá skupina, ktorá improvizuje. Samotný Trump nie je veľmi informovaný ani stabilný, takže sú hádzaní sem a tam,“ vysvetlil profesor Jeffrey Sachs, riaditeľ Centra pre trvalo udržateľný rozvoj na Kolumbijskej univerzite, okraji 80. zasadnutia Valného zhromaždenia OSN.
„Mier na Ukrajine mohol prísť kedykoľvek, pretože už pred tromi rokmi sme mali v Istanbule na stole návrh mierovej dohody. Čo mohlo byť mierom, je naďalej vojnou a to je zlyhanie americkej politiky a zlyhanie európskej politiky ,“ vyhlásil Sachs.
Zatiaľ žiadne komentáre. Buďte prvý, kto sa zapojí do diskusie.