Po revolúcii sa obce a mestá stali malými štátmi a gazdujú po svojom. Úspešní starostovia a primátori potom ľahko vhupnú do celoštátnej politiky v parlamente. Zdá sa, že bratislavský primátor si naozaj pod sebou podpílil konár, informuje tlačová agentúra o jeho hospodárení - najhoršom spomedzi krajských miest.

Globálna spoločnosť CRIF – Slovak Credit Bureau už roky zostavuje vo sfére finančníctva uznávaný i-Rating Rebríček hospodárenia samospráv na Slovensku. Hodnotí sa ako v medzinárodných finančných ratingových agentúrach od A po D, spresnené znamienkami + a -. 

Extrémy A po C-

Z celkovo posudzovaných 2 846 samospráv získalo podľa analýzy najlepšie ohodnotenie, stupeň A, 223 samospráv (7,8 %). Na čele rebríčka roku 2024 sa ocitla obec Nolčovo z okresu Martin, len s 254 obyvateľmi. Na opačnom konci, so stupňom C mínus sa ocitli obce z okresov s najvyššou nezamestnanosťou: Radnovce z okresu Rimavská Sobota, Olováry z Okresu Veľký Krtíš, či Orovnica z okresu Žarnovica. Nútená správa (najnižší stupeň D) nebola v roku 2024 zavedená v žiadnej obci, ale Bratislava – Devín hospodári od 23. septembra 2023 v režime konsolidácie a v nútenej správe pokračovala obec Švedlár z okresu Gelnica.

Priemerná väčšina

Miest a obcí v ratingových stupňoch A až C plus bolo 2 426, čo predstavuje vyše 85 %.

Rizikové C a C-

Obce s dosiahnutým stupňom C a C mínus obvykle prestávajú byť úverovateľné, respektíve sú im poskytované bankové úvery s vyššími úrokmi ako tým od A po C+. Stupeň C mínus, ktorým sa označujú veľmi podpriemerné samosprávy s vysokou mierou zadlženia, finančnej nestability a vysokým rizikom splácať svoje záväzky, dosiahlo celkovo 196 samospráv (6,9 %).

Krajské mestá rôzne

Z krajských miest sa v rizikovej kategórii C ocitla Bratislava, hlavné mesto. Najlepšie hospodáriacim krajským mestom sa v roku 2024, aj rok predtým, stal Trenčín so stupňom B mínus, jeho celková zadlženosť bola 14,3 % a nevykazoval žiadne záväzky po lehote splatnosti. Zvyšných 6 krajov vrátane Mesta Košice dosiahlo stupeň C plus. 

Najhoršia Bratislava

Bratislave sa nepodarilo zbaviť negatívneho prvenstva. Rebríček najhoršie hospodáriacich krajských miest viedla aj v roku 2023, dokonca so stupňom C mínus. Hlavné mesto SR malo takmer 49 % celkový dlh v pomere k skutočným bežným príjmom  predchádzajúceho roku a 1,6 % záväzky po lehote splatnosti. Finančné hospodárenie už dávno kritizoval T. Winkler i Ján Hrčka, ktorí sú však považovaní za zaujatých, keďže budú zrejme o rok kandidovať na funkciu primátora Bratislavy.                                                           

Údaje a závery z tejto analýzy hospodárenia samospráv však vychádzajú z verejne dostupných informácií poskytnutých samosprávami na webovej stránke www.rozpocet.sk, ktorej prevádzkovateľom je Ministerstvo financií SR a na webových stránkach samotných samospráv.

Dobrá rada

„K zlepšeniu hospodárenia krajských aj iných miest by prispeli úspory na platoch zamestnancov prepustených pre nadbytočnosť, dôsledné vymáhanie pohľadávok, napríklad dane z nehnuteľnosti, ďalších miestnych daní a poplatkov,“ odporúča hlavná analytička CRIF Jana Marková s tým, že vzhľadom na zníženie príjmov zo strany štátu musia samosprávy prijímať aj nepopulárne opatrenia. Bohužiaľ, Vallova Bratislava však už zvýšila v roku 2024 2 z miestnych daní – daň z ubytovania a z nehnuteľností. A výsledok máme v chválynehodnom rebríčku. Zdá sa, že nakoniec bude predsa začať šetriť v v zlopovestnom Vallovom Metropolitnom inštitúte Bratislavy (MIB) s desiatkami "odborníkov a odborníčok", o ktorom kolujú legendy - hlavne o jeho rozpočte.

Milí čitatelia,

veríme, že pravda má byť pre všetkých – nie zamknutá za platobné brány, prémiové zóny či platený obsah.

Fungujeme bez oligarchov, bez tlaku politických strán a záujmových skupín.

Ak si vážite našu prácu, prosím, podporte nás.

💳 Príspevok môžete poslať na účet: IBAN: SK91 0200 0000 0043 7373 6457 (do poznámky stačí uviesť „dar“)

Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodní. ❤️