Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová čelí novému vyšetrovaniu. Dôvodom sú miznúce textové správy, ktoré si mala vymieňať s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom o kontroverznej obchodnej dohode EÚ s krajinami Mercosur.

Nová sťažnosť a vyšetrovanie

Podnet podal novinár z investigatívneho portálu Follow The Money. Jeho žiadosť z roku 2024 o prístup k jednej z týchto správ ostala 15 mesiacov bez odpovede, až napokon bola zamietnutá. Komisia uviedla, že správu sa nepodarilo nájsť ani po „vyčerpávajúcom pátraní“. Dodala, že bola odoslaná cez aplikáciu Signal s funkciou miznúcich správ, a preto už nie je uložená v oficiálnom telefóne von der Leyenovej.

Predchádzajúci škandál s Pfizerom

Nie je to prvý raz, čo sa predsedníčka Komisie ocitla v centre „SMS škandálu“. Začiatkom roka Súdny dvor EÚ rozhodol proti nej v prípade prezývanom „Pfizergate“. Von der Leyenová sa snažila zatajiť texty s generálnym riaditeľom Pfizeru Albertom Bourlom, prostredníctvom ktorých osobne dojednala nákup takmer 1,8 miliardy dávok vakcín proti COVID-19. Správy boli najprv popreté, neskôr označené za zmazané – argumenty, ktoré súd odmietol ako „predpoklady alebo nepresné a meniace sa informácie“.

Kritika a nedôvera v europarlamente

Pre jej kritikov je nový prípad dôkazom širšieho vzorca utajovania. Nedôvera voči predsedníčke Komisie narástla v júli, keď 75 konzervatívnych europoslancov iniciovalo hlasovanie o vyslovení nedôvery – prvýkrát po viac než desiatich rokoch. V odôvodnení obvinili von der Leyenovú zo sústreďovania moci a z narúšania štandardov transparentnosti. Rumunský europoslanec Gheorghe Piperea varoval, že „nedemokratická koncentrácia rozhodnutí v rukách predsedníčky Európskej komisie je v rozpore s princípom deľby moci“.

Hoci návrh na vyslovenie nedôvery neuspel, debata odkryla praskliny v tzv. „koalícii Ursuly“ a posilnila vnímanie, že jej administratíva je spätá s korupciou a mocenským prekračovaním kompetencií.

Dohoda s Mercosurom pod tlakom

Súčasné vyšetrovanie tento obraz len oživuje. Etický orgán EÚ si vyžiadal stretnutie so službami Komisie do polovice októbra 2025 a požiadal o interné dokumenty, ktoré ukážu, ako sa so žiadosťou o sprístupnenie správ nakladalo.

Celý spor prichádza v citlivom čase. Obchodná dohoda EÚ s krajinami Mercosuru, uzavretá koncom roka 2024 po 25 rokoch rokovaní, je najväčšou a najspornejšou dohodou Komisie. Mala by vytvoriť zónu voľného obchodu s viac ako 700 miliónmi ľudí. Kritici však varujú, že umožní zaplavenie európskeho trhu lacnými poľnohospodárskymi produktmi z Južnej Ameriky a zničí živobytie mnohých európskych farmárov.

Okrem toho rastú obavy z environmentálnych dopadov – dohoda by mohla nenávratne poškodiť pôdu pôvodných obyvateľov v Brazílii.

Napriek silnému odporu poľnohospodárskych zväzov, najmä vo Francúzsku, a environmentálnych organizácií Komisia v septembri predložila text dohody na ratifikáciu a prisľúbila ochranné opatrenia pre európskych farmárov. Nové vyšetrovanie ohľadom miznúcich správ však tieto snahy zatienilo a opäť vyvoláva pochybnosti o transparentnosti na najvyššej úrovni bruselských inštitúcií.

Zdroj: The European Conservative

Milí čitatelia,

veríme, že pravda má byť pre všetkých – nie zamknutá za platobné brány, prémiové zóny či platený obsah.

Fungujeme bez oligarchov, bez tlaku politických strán a záujmových skupín.

Ak si vážite našu prácu, prosím, podporte nás.

💳  Príspevok si môžete použiť na účet: SK: IBAN91 020 0000 0043 7373 6457 (uveďte poznámky, stačí uviesť „dar“)

Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodní.  ❤