Keby to nebolo tak smutné a ľudsky nebezpečné, mohla z toho byť len nevídaná divácka fraška. Takto sme sa stali svedkami výnimočného predstavenia, absurdnej drámy na pohľadanie, ktorej nechýba nič z jej nosných charakteristík – deformácia a devalvácia jazyka, kríza hodnôt, medziľudských vzťahov, chýbajúca logika a zmysluplnosť prebiehajúcich javov.

Lebo táto znôška profesionálnych a neprofesionálnych komediantov, hrajúcich v súbore prvé husle, v nepochopiteľnom spojení s „cirkevnými laikmi“, ktoré nedáva zmysel, hrá dnes na verejnosti divadlo pre všetky vekové kategórie, ktoré názorne demonštruje ako sa cieľavedome prehlbuje na Slovensku kríza dôvery, vírusu, majúceho rovnaký rodný list, ako ten „vyvezený“ z Číny. Ktoré názorne demonštruje ako sa správať nedôstojne otrocky v obrátenom svete podvodu, klamstva a pokrytectva.

Ako konať v duchu tzv. otvorenej spoločnosti. Bez hraníc. Bez limitov. A bez uzdy. Aj cez mŕtvoly. Do SLOVA..

I.

A to je kľúčová existenciálna príčina pretváraného dneška. Odrazová doska z reálneho sveta, aký sme žili na svoj obraz a obraz svojich predkov – do matrixového, virtuálneho sveta, meniaceho v „zrýchlenom konaní“ na ruby reálne fungujúce pravidlá a hodnotové normy správania sa ľudí. A tento stav už úprimne zmýšľajúceho človeka musí dnes desiť ako nikdy doposiaľ v novodobej histórii nášho štátu. Lebo nie akceptácia zmien a rešpektovanie evolúcie je problém dnešného bytia a žitia, ale toxický obsah, forma, spôsoby a ciele ich presadzovania .

Lebo to, čoho sme dnes svedkami už nielen pripomína a vyvoláva asociácie na hrozivé dejinné udalosti, ktoré sa udiali za nápadne podobných okolností, akých sme dnes svedkami. Na nepochopiteľné zmanipulovanie národa, celého spoločenstva dovtedy až dovtedy „normálnych“ ľudí, ktorí sa nechali masovo radikalizovať hŕstkou šialencov, túžiacich po moci, po ovládnutí ich myslí a duší v mene vyššieho záujmu. Všetko za okolností, ktoré  sa stávajú bez silných slov už dnes každodennou realitou aj na Slovensku.

Cieľavedomé vyvolávanie a eskalovanie napätia v spoločnosti, silnejúca, už nekontrolovateľná mediálna hystéria, šíriaca sa davová psychóza, nebezpečne stupňujúca sa  radikalizácia stúpencov novej, prevzatej, cudzorodej ideológie naprieč celým verejným, súkromným i dobrovoľným sektorom, bezcharakterná (falošná) stavovská solidarita, demonštratívne znevažovanie autorít, bezbrehé podrývanie základných pilierov demokracie – v mene demokracie, nekalé verejné výzvy, vedúce dnes už k nevyberavým, už bezhlavým atakom na nosné mocenské orgány štátu a jeho vrcholových predstaviteľov, presnejšie toho jedného, nenávideného – v mene účelu, ktorý sväti(l) prostriedky – vyššieho cieľa..

Spoločenská schizofrénia. Akoby sme sa zrazu ocitli takmer o 100 rokov dozadu na počiatku 30-tych rokov v Nemecku.

Ako však dosiahnuť pokoj v národe a jeho ustálené duševné zdravie, ak je už choré aj samotné vedenie združenia psychiatrov a psychológov v štáte..? A koľkokrát ešte treba opakovať, že sú to príčinné súvislosti, ktoré viedli k dnešku, že ich nestačí iba poznať, ale si uvedomovať príčinnú anamnézu dnešného pacienta, a podľa toho aj príčetne, pri plnom vedomí konať a správať sa doma aj na ulici..

PRETO základné „andersenovské otázky“ sa musia viesť k počiatku doby, tej, kedy dostali pravidlá na Slovensku prvú facku. Kedy sa spustila právna anarchia. Kedy došlo k hanobeniu časti národa a následného rozdelenia spoločnosti na ten správny a nesprávny breh..

PRETO treba mať dnes v prvom rade na zreteli, že táto dobová anamnéza úpadku mravov bola základovou doskou tej dnešnej právnej anarchie a duchovnej chudoby, na ktorú nadviazala tá samá, rovnaká čeľaď destabilizátorov štátu od jeho základov, účelovo vytvárajúca  spoločenské napätie a chaos, ako (potrebnú) živnú pôdu na vyvolanie masových nepokojov a občianskej neposlušnosti. Ako podmienky na získanie moci na ulici. S likvidačným „baranidlom“, ktorým sa v tejto škodlivej a špinavej hre v zápase o voliča stal STRACH, určujúci fenomén doby,  ktorý dokáže z večera na ráno zmeniť DNA človeka, jeho ľudský hodnotový rebríček. A ktorý dokáže urobiť z právneho poriadku a z mravnej a etickej  výbavy trhací kalendár.

Hovoriac o strachu, v ktorom je dovolené obrátiť na ruby, deformovať a znefunkčniť TO podstatné, čo je, čo bolo vlastné novodobej civilizácií. Právo a morálku spôsobom, ktorý v princípe vrátil dejiny späť. Tam, kde zásada TÁLIO určovala chod života, ktorá so sebou reštituovala skazonosný princíp – oko za oko, zub za zub..

LEBO vyvolaný strach je novým začiatkom konca, o ktorý vtedy išlo. Nástrojom na ovládnutie človeka. A o ten ide aj dnes. Len si TO treba, ľudia boží, uvedomovať. Lebo voda v hrnci, v ktorom sa už varíme ako žaby sa blíži k bodu varu..

LEBO neslobodno zabudnúť, že to bol nemravne a neeticky podsúvaný a dobre živený  :

• strach z pandémie, zo smrti, aby bolo možné siahnuť na nedotknuteľné ľudské práva a slobody, aby neplatila už na Slovensku ani Ústava, však pán Mazák..?
• strach z vojny na UA, ktorý akoby šibnutím prútika nahradil ten zákerne klamlivý pandemický, kde „vakcína bola sloboda“ (pohybu,) aby po funuse bolo všetko inak; strach v novom preoblečení, ktorý (akoby na deň 24. februára 2022) prevzal štafetový kolík po svojom „predchodcovi“..
• strach z vystúpenia Slovenska z euroatlantických štruktúr, parafrázujúc satanského Hríba – pri ktorom naskakovala husia koža z toľkej nebotyčnej, pokryteckej demagógie..
• strach z Ruska, vedome, účelovo podnecovaný, s neprehliadnuteľným zámerom získať súhlas a podporu na zbrojenie (5 % HDP je pre vás normálne, pán prezident..?).
• strach, ktorý sa správa ako snehová guľa, ktorý postupne naberá na sile účinku na ľudí a zároveň uberá silu brániť sa.

A ten dnešný strach je o to nebezpečnejší, že nebezpečnejší začínajú byť v dôsledku netrpezlivosti svojich chlebodarcov domáci poskokovia – pri predstave, že na chystané mocenské zmeny, o akých sa bežnému človeku ani nesníva, budú musieť „investori“ čakať ešte predlhé 2 roky..

PRETO to dnešné volanie po spájaní všetkých „bojaschopných mužov a žien“, mužíkov, ochotných predať samých seba za misu šošovice a s nim aj celý štát. LEBO v tejto perfídne rozohranej hazardnej hre ide už o všetko, tu sa už hrá vabank s celým národom, staviac všetko na jednu (víťaznú) kartu – pod zákernou „psychiatrickou“  zámienkou ochrany chudobných a rizikových skupín obyvateľstva.

Počujete dobre, táto partička, ktorá doposiaľ prevažne žila príživníckym spôsobom života, zrazu  nasadí na tvár masku empatického človeka, na seba hodí ovčie rúcho a na špinavé paprče nastrčí biele rukavičky – sa bude zaštiťovať ochranou chudobných. Zneužívajúc tým nahromadenú ľudskú biedu, utrpenie, neinformovanosť spôsobom, za ktorý by sa už nemusel hanbiť ani sám Samuel Beckett.

Aby sme sa stali svedkami aj cieľmi vyvádzania chorej „elity“, ktorá je výsledkom zrežírovaného absurdného divadla, v ktorom jedna absurdita strieda druhú. V ktorom sa dnes predvádzajú a predháňajú, kto skôr s akou „koninou“ príde..

Aby to „dnes“ vyústilo do požiadavky generálneho štrajku. Počujete dobre ten emocionálny výplod neznalého a načisto preceneného (správnejšie by bolo „osprosteného“) mozgu..?.

Lebo inak nejde pochopiť toto bezhlavé sprivatizovanie si už aj práva odborov a suveréna moci, občanov – na nové „ľudové povstanie“, na opätovné „testovanie“ schopnosti ľudí stať sa opäť raz bezprizorným stádom a podriadiť sa vôli samozvaných dobových mesiášov. Účelovo pritom podnecujúc ich spodné pudy, ženúc ich touto formou a prostredníctvom brešúcich pódiových mopslíkov už do záverečného útoku „na palác“. Presnejšie na „krčnú tepnu“ vládnej koalície, ktorú sa – na neskrývanú nevôľu strieľajúcich slepými – nepodarilo „prehryznúť“ jednému vyprovokovanému ani ostrými..

LEBO takto legitímne sa v tejto krajine demokraticky a slobodne súťaží o politickú moc..

Lebo takto chutí moc (na spadnutie). Lebo takto sa útočí vo svorke, aj osve. Cítiac už pach čerstvej krvi krvilačnými hyenami zbiehajúci sa  na vládnu hostinu. Ako vidinu koristi víťaza tejto bitky o válov. Obscénny obraz scény ako z hororu, projektovanej (a platenej) držiteľmi badžetu a rozhodujúceho „balíka zahraničných akcií“, otrocky dotváraný domácou „elitou“, ktorá tomu celému dáva nechutný, odporný obsah, neetickú formu a ničotný cieľ.

Na viacero spôsobov. Na škodu sediacich na zadných sedadlách zvlášť..

II.

A TU už končí akákoľvek sranda. Lebo to zvrátené politické posolstvo opozičného lídra – „BUDEME naďalej škodiť“ – to je už bomba, pri ktorej sa zastavuje rozum rovnako, ako sa zastavili hodiny, tie v Hirošime, v čase po zhodení inej, atómovej bomby. Síce z iného motívu, zato v princípe s rovnako skazonosnými dôsledkami.

Lebo takto verejne, takto nebezpečne, takto nedôstojne politika majúceho ambíciu riadiť a spravovať štát z najvyššej výkonnej funkcie – bezprecedentne vyhlásiť vojnu legitímnej vládnej a zákonodarnej moci, to je už za hranicami dovoleného aj v Burkina Faso..

A toto je len vrchol ľadovca verejného priestoru, ktorý si zaslúži aspoň takú (filmovú) pozornosť, akú demonštrovalo duo M. Čengel Solčanská a Arpád Šoltész v (nenáhodných) snímkach  „SVIŇA“ a ÚNOS“. Lebo dnešný úpadok mravov, ľudskej dôstojnosti a poníženia morálky a ducha človeka v priestore kontaminovanom „elitou“, čo sa nám dnes predvádza na uliciach a čo sa nám prihovára z televíznych obrazoviek a už aj z divadelných pódií – je už aj pod úrovňou hladiny mora. A ktorá je čoraz viac krytá a čoraz agresívnejšie chránená „siedmou veľmocou“. Dnes už v rozsahu a spôsobom, pri ktorom sa už aj opozičné strany evidentne stávajú len ich politickými platformami na presadenie domácich úloh.

A niet názornejšej bodky na margo tejto smutnej a zároveň extrémne nebezpečnej dobovej pravdy, ako je zhutnene personifikovaná síce len v jednej výpovedi doby, ale zato za všetky ostatné..

1. Juraj ČERVEŇÁK, „pán“ spisovateľ..

• „Fico, ty spuchnuté bravičnaté prasa, kráľ dezolátov, pandrlák visiaci na šnúrke z Putinových zašťatých treniek..! Nikoho nezaujíma zahraničnopolitická orientácia tvojej zločineckej skupiny a frustrovaných chudákov, ktorí ťa volili..

Pripravte sa však na to, že keď sa pokúsite do tej východnej žumpy zatiahnuť celú krajinu, tak budú lietať sekery a budzogáne. Zaplníme námestia a takých ako ty pohádžeme do Dunaja..“

„Počuli ste slovo pánovo“.  Intelektuálnu“ vložku. Smerodajnú výpoveď výronov jeho spackanej duše. A duší tých na tom „správnom brehu“, ktorí hovoria na verejnosti jazykom sebe vlastným. S prednostným právom hovoriť Ostrihoňovskú „pravdu, o ktorej sa nediskutuje“. Tej arogantne presadzovanej – bez hraníc, bez uzdy, bez pocitu viny a zaslúženého trestu.

Ale aj tak im odpusť Pane. Aj keď vedia, čo činia…

Laco Kopál

Tento komentár bol so súhlasom autora pôvodne publikovaný na stránke NIE Progresívne.

Milí čitatelia,

veríme, že pravda má byť pre všetkých – nie zamknutá za platobné brány, prémiové zóny či platený obsah.

Fungujeme bez oligarchov, bez tlaku politických strán a záujmových skupín.

Ak si vážite našu prácu, prosím, podporte nás.

💳 Príspevok môžete poslať na účet: IBAN: SK91 0200 0000 0043 7373 6457 (do poznámky stačí uviesť „dar“)

Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodní. ❤