V Zelenského strane frustrácia stále rastie! Embargo uvalené celým Západom na kritiku Ukrajiny, zdá sa, dostáva trhliny. Kriticky hovoriť o dianí na Ukrajine, poukazovať na jej nedostatky počas vojny a hlavne v prebiehajúcom procese prístupových rozhovorov Ukrajiny do EÚ, sa ako v Európskom parlamente, Európskej komisii, tak aj na úrovni predstaviteľov členských štátov tvrdo odsudzovalo a často aj trestalo. Jednoducho všetci museli držať "hubu", i keď všetci vedeli svoje. Po zjavných Zelenského prešľapoch, ktoré sa už nijako nedali ututlať, toto tabu pomaly padá. Už ani bruselský liberálny denník POLITIKO nemôže byť ticho. Teda ak sa chce stále považovať ešte za vierohodný. 

Ako sa skrutky uťahujú, už to nie sú len stranícki rivali ukrajinského lídra, ktorí sa obávajú postupujúcej monopolizácie moci, píše POLITICO.

Na neverejnom zasadnutí parlamentu minulý týždeň ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj neskrýval svoje rozhorčenie nad domácimi kritikmi.

Treba klamať, klamať a klamať! Ináč ste proti Ukrajine

Podľa dvoch prítomných zákonodarcov – ktorí hovorili s POLITICO pod podmienkou anonymity zo strachu, že vyvolajú prezidentov hnev – si ukrajinský líder vylial svoju frustráciu na vlastnej strane Sluha ľudu a nariekal nad poslancami parlamentu, aktivistami občianskej spoločnosti a novinármi za to, že nedokázali západným partnerom presadiť neochvejne lichotivý obraz Ukrajiny.

Kritika odsudzujúca tých, ktorí sa podľa Zelenského slov stavali „proti Ukrajine“, len prispela k tomu, čo zákonodarcovia označili za stretnutie poznačené skrytým napätím. Prezident s odkazom na správy o korupcii a porušovaní práv bojovne vyhlásil, že akékoľvek negatívne vyhlásenia Ukrajincov o situácii v krajine odvádzajú pozornosť od toho, na čo by sa mala zamerať pozornosť – od vojnového úsilia a posilňovania podpory zo strany zahraničných spojencov.

Zákonodarcovia očakávali, že Zelenskyj bude mať miernejší a jemnejší tón – najmä vzhľadom na jeho letný pokus zlikvidovať dve kľúčové nezávislé ukrajinské agentúry proti korupcii, ktorý vyvolal prvé celoštátne pouličné protesty od začiatku vojny v roku 2022.

Keďže sa však ukrajinský líder zameral na stav vojny a jasne dal najavo svoj zámer kandidovať v akýchkoľvek voľbách, ktoré sa budú konať neskôr, tieto očakávania sa nenaplnili. A zdá sa, že už to nie sú len Zelenského stranícki rivali, ktorí sa obávajú postupnej monopolizácie moci.

Nový autokrat na scéne

Pravdou je, že v straníckych radoch narastajú výhrady a sťažnosti týkajúce sa Zelenského vysoko personalizovanej metódy vládnutia a jeho tendencie ignorovať parlament – ​​navyše, krok proti protikorupčným agentúram stále dráždi niektorých jeho vlastných zákonodarcov.

Prezidentská kancelária nariadila zákonodarcom strany, z ktorých mnohí sa zdráhali, aby podporili legislatívu podriadenú agentúram politicky menovanému generálnemu prokurátorovi. Zelenskyj však bol do dňa od podpísania zákona nútený ustúpiť tvárou v tvár protestom a európskym varovaniam pred úpadkom demokracie. Jeho poradcovia sa potom snažili zvaliť vinu za celé fiasko na týchto zákonodarcov – čo nie je nezvyčajná taktika, keď sa politiky presadzované prezidentskou kanceláriou ukážu ako nepopulárne, sťažujú sa.

Celá táto epizóda vyvolala v mnohých zákonodarcoch otázku, ako Zelenskyj a jeho poradcovia vôbec nepredvídali takúto prudkú reakciu verejnosti. Prieskumy verejnej mienky opakovane ukazujú, že aj počas vojny Ukrajinci považujú korupciu za hlavný domáci problém krajiny.

Snaha o centralizáciu moci

Politickí oponenti sa už dlho sťažujú na populistickú netrpezlivosť ukrajinského lídra s obmedzeniami a zložitosťami, ktoré si vyžaduje riadenie demokracie, a na jeho vrodenú citlivosť na kritiku. Jeho obhajcovia však tieto sťažnosti odmietajú a tvrdia, že vojna si vyžaduje pevnú a rozhodnú ruku. Alebo, ako začiatkom tohto roka pre POLITICO povedal vplyvný šéf Zelenského kancelárie Andrij Jermak: „Najmä počas vojny sa rozhodnutia musia robiť rýchlo a jasne.“ Prezidentskí asistenti tiež poukazujú na to, že ich šéf sa v prieskumoch verejnej mienky teší vysokej priazni.

A dokonca aj mnohí kritici súhlasia s tým, že hluk a chaos demokracie by nemali ohrozovať krajinu, ktorá bojuje v existenčnej vojne. Zdôrazňujú však aj to, že iní lídri z vojnového obdobia zvolili výrazne odlišný prístup – najmä Brit Winston Churchill, ktorý sa snažil využiť najlepších, najbystrejších a najschopnejších ľudí z celého politického spektra, aby zaplnil rady vojnovej byrokracie.

Západ obavy o demokraciu na Ukrajine vyjadruje len pošepky

A nie sú to len Zelenského stranícki rivali, ktorí sa teraz obávajú snahy o centralizáciu moci. Hoci sa západní spojenci zdráhajú Ukrajinu verejne kritizovať zo strachu, že Moskve poskytnú priestor na propagandu, podľa troch európskych vyslancov so sídlom v Kyjeve, ktorí si pre tento článok neželali byť menovaní, súkromne vyjadrili obavy. A niektorí zákonodarcovia v Zelenského strane tiež spochybňujú nedávny vývoj – medzi ktorý patrí prepúšťanie zvolených starostov a vyvíjanie tlaku na štátne agentúry, ktoré majú byť nezávislé.

Už pred vojnou bola vláda netrpezlivá, pokiaľ ide o parlamentný dohľad. Teraz, keď sa prakticky zbavila rutiny, kedy parlamentné výbory vypočúvajú ministrov, sa mu takmer úplne vyhýba. Je zrejmé, že prezidentská administratíva má čoraz väčšie problémy so získaním hlasov potrebných na schválenie preferovanej legislatívy čiastočne preto, že vládnuci zákonodarcovia sú čoraz viac frustrovaní tlakom na podriaďovanie sa prezidentskej kancelárii a obávajú sa, že ich voliči budú obviňovať, keď sa veci pokazia.

Zelenského čistky

Tieto nepokoje predchádzali pokusu o zničenie protikorupčných agentúr. Séria čistiek nezávislejšieho zmýšľania ministrov a vládnych úradníkov vyvolala aj zákulisné znepokojenie. Nedávne rekonštrukcie vlády viedli k núteným odchodom významných osobností, ako je minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba, šéf ukrajinskej národnej prenosovej siete Volodymyr Kudryckyj a veľmi populárny veliteľ ozbrojených síl generál Valerij Zalužnyj – v súčasnosti ukrajinský veľvyslanec v Británii – ktorý sa so Zelenským stretol kvôli vojnovej stratégii.

Pri každej rekonštrukcii vlády získala prezidentova úzka skupina dôveryhodných priateľov a poradcov viac moci a kontroly, zatiaľ čo tí, ktorí boli pripravení spochybňovať a vyzývať – alebo ktorí prejavujú náznaky nezávislosti – boli vyhodení. Náladu v strane nezlepšila ani Zelenského notoricky známa hádka s americkým prezidentom Donaldom Trumpom v Oválnej pracovni, keďže ukrajinský líder sa nebezpečne odchýlil od scenára, a to najmä vďaka nabádaniu amerického viceprezidenta J. D. Vancea.

"Ste buď so Zelenským, alebo ste ruský poskok" - nepripadá vám to známe?

Poslanec strany Sluha ľudu a predseda ukrajinského parlamentu Ruslan Stefančuk, ktorý prejavil nezvyčajne autonómne správanie a mnohí ho vnímali ako implicitnú kritiku Zelenského, následne vydal vyhlásenie, v ktorom uviedol, že Ukrajina potrebuje rýchlo napraviť vzťahy s Trumpom – a preto sa očakávalo, že sa ukrajinský líder na zasadnutí parlamentu minulý týždeň pokúsi upokojiť a upokojiť svoju stranu.

Dvaja zákonodarcovia, ktorí hovorili s POLITICO, však povedali, že to tak nedopadlo. Zelenskyj nebol spokojný s nízkou účasťou, keďže sa nedostavilo približne sto zákonodarcov jeho strany. A základné napätie sa len stupňovalo, keď jeden z nich spochybnil múdrosť rozpustenia protikorupčných agentúr v čase, keď sa zameriavajú na ľudí z prezidentskej administratívy.

Hoci Zelenskyj povedal, že s nimi bude v budúcnosti viac konzultovať, „zdá sa to nepravdepodobné,“ sťažoval sa jeden z poslancov. „Celá táto situácia poukazuje na ďalšie uťahovanie skrutiek doma. Z pohľadu prezidentskej kancelárie ste buď so Zelenským, alebo ste ruský poskok.“

Oprátka sa uťahuje

V skutočnosti sa oprátka uťahuje. Napríklad len tento mesiac bola skupina približne 20 bývalých vyslancov ukrajinskej diplomatickej a vyslaneckej rady zahrnutá do nariadenia, ktoré zákonodarcom a úradníkom zakazuje cestovať do zahraničia bez výslovného súhlasu úradov.

„Je ťažké pochopiť, prečo sa v štvrtom roku vojny zrazu stalo takým dôležitým zakázať cestovanie do zahraničia skupine maximálne 20 ľudí – ľuďom, ktorí majú kontakty a autoritu na presadzovanie záujmov Ukrajiny medzi zahraničným publikom,“ povedal pre POLITICO Kuleba, ktorý je medzi postihnutými.

„Jediné vysvetlenie môže byť politické. A akonáhle sa takáto politická logika uchytí, je možné svojvoľne rozhodovať o tom, ktoré kategórie ľudí majú povolené alebo zakázané robiť určité veci. Veľvyslanci sú len príkladom, ale odhaľujú oveľa hlbší problém,“ uzavrel Kuleba.

Milí čitatelia,

veríme, že pravda má byť pre všetkých – nie zamknutá za platobné brány, prémiové zóny či platený obsah.

Fungujeme bez oligarchov, bez tlaku politických strán a záujmových skupín.

Ak si vážite našu prácu, prosím, podporte nás.

💳  Príspevok si môžete použiť na účet: SK: IBAN91 020 0000 0043 7373 6457 (uveďte poznámky, stačí uviesť „dar“)

Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodní.  ❤