Frustrovaná opozícia a médiá zúfalo hľadajú páku ako vytriasť vládnu koalíciu z vlády a prevziať moc. V zápale boja šéf SAS Branislav Gröhling vypustil chiméru zosnulého generálneho štrajku. Úspešne tak zaťal do konára, na ktorom visí opozícia. Dajme Karty na stôl aj s politológom Miroslavom Řádkom, ktorý pôsobí na Katedre politológie Trenčianskej univerzity Alexandra Dubčeka v Trenčíne.

"Najprv Gröhling (SAS) vyhlasuje zvolanie generálneho štrajku, potom Šimečka (PS) prizná, že o tom nevie a čerešničkou na torte je vyhlásenie Majerského (KDH), že treba zapojiť do protestov aj Matoviča (Hnutie Slovensko). Vedia sa oni vlastne na niečom zhodnúť?!" zhrnul rozklad opozície generál Viktorin z hnutia Republika.

17. november podľa Gröhlinga

Predseda SAS je zjavne ešte opitý svojím víťazstvom nad zakladateľom SAS Richardom Sulíkom, ktorému už nedovolí kandidovať. Myšlienky generálneho štrajku sa stále nevzdáva a ohlásil ho na 17. novembra. Politológ Miroslav Řádek analyzuje nápad, ktorý už medzitým KDH a PS prakticky odmietli. „V tento deň sa asi budú konať ešte mohutnejšie protesty ako doteraz, ale nemyslím si, že by to dospelo až ku skutočnému generálneho štrajku." 

Papierový štrajk

Upozorňuje, že časť opozície používa silný pojem generálneho štrajku iba ako marketing. „Jaroslavovi Naďovi (mimoparlamentní Demokrati) a Branislavovi Gröhlingovi sa s tým podarilo dostať do pozornosti médií, pre nich to svoj účel splnilo." 

1989

Čo vlastne je generálny štrajk? V novodobej histórii sa konal len raz - v novembri počas Nežnej revolúcie, pričom ho podporilo približne90 % populácie. Niet divu, že Gröhling dostal chuť na takúto atomofku. Odborník vysvetľuje, že situácia pred rokmi bola iná. „Pred vyše tridsiatimi rokmi ho organizovali oveľa masovejšie organizácie" - nie strana s 250 členmi - v Bratislavsku.

GENERÁLNY

Pod generálny štrajk ako taký sa podpisujú odbory, zamestnávatelia, vedecká obec, môže byť ochromená doprava, alebo služby štátu. „Neviem si predstaviť, že by sa do niečoho takého hrnuli univerzity," hovorí vysokoškolský pedagóg Řádek. „Možno tak maximálne udelia voľno študentom. Ale nemyslím si, že by do toho išli napríklad odborári. Práve od nich by mala skôr prísť takáto iniciatíva," priznáva aj liberál.

Sme právny štát s demokraciou

„Ak niekto hovorí, že na Slovensku nefunguje právny štát, že nefunguje parlamentná demokracia, ja s tým súhlasiť nemôžem. Napokon naposledy to veľmi vecne v jednej diskusii skonštatoval aj predseda Ústavného súdu. Problém je v tom, že ak politici používajú tak nadsadené výrazy a potom k tomu nedôjde, u časti verejnosti to vyvolá silnú averziu," upozornil v diskusii Karty na stôl Miroslav Řádek.

Zmenu režimu?

Je potrebné upozorniť, že v novembri 1989 bol generálny štrajk súčasťou zmien v spoločnosti, vrátane politického režimu, štrajkujúci volali po zmene režimu vlády jednej strany - požadovali ústavné zmeny. Čo chce opozícia žiadať dnes? V právnom demokratickom štátte? Zmenu na neprávny nedemokratický štát? 

Milí čitatelia,

veríme, že pravda má byť pre všetkých – nie zamknutá za platobné brány, prémiové zóny či platený obsah.

Fungujeme bez oligarchov, bez tlaku politických strán a záujmových skupín.

Ak si vážite našu prácu, prosím, podporte nás.

💳  Príspevok si môžete nainštalovať na účet: IBAN: SK91 0200 0000 0043 7373 6457 (do poznámky stačí uviesť „dar“)

Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodní.  ❤