Na zámku v Lánoch v piatok odborníci za účasti českého prezidenta Petra Pavla a potomkov prvého československého prezidenta Tomáša Garrigua Masaryka otvorili zapečatenú obálku s jeho údajnými poslednými slovami, ktoré zaznamenal Masarykov syn Jan.
Podľa prvotnej analýzy archivárov je dokument pravý, avšak nepochádza z roku 1937, ale zrejme 1934, keď si Masaryk myslel, že umiera. Okrem iného v liste spomenul aj slovenského politika Andreja Hlinku, o ktorom vyhlásil, že je hlupák, informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.
Odborníci mali ihneď po otvorení obálky len niekoľko minút na to, aby vyhodnotili, či nejde o podvrh. Archivárka Dagmar Hájková z Masarykovho ústavu a archívu Akadémie vied ČR uviedla, že text je veľmi ťažko čitateľný. „Môžem s vysokým percentom potvrdiť, že dokument vyzerá autenticky. Je to takmer všetko v angličtine. Rukopis je dosť ťažko čitateľný. Domnievam sa, že nie je z roku 1937. Zaznamenáva slová Masaryka, keď sa cítil zle a domnieval sa, že opúšťa túto krajinu, ale že bol napísaný inokedy,“ povedala odborníčka.
O svojom pohrebe a odkazoch národu
Následne preložila niekoľko pasáží z listu: „Som chorý. Vážne chorý. Je to koniec, ale neobávam sa. Budete pokračovať v práci. Viete ako, ale musíte byť opatrní. Ale viete, ako sa správať. A nemusím vám hovoriť nič viac. Som neschopný, skutočne úplne neschopný,“ nadiktoval synovi Janovi Masaryk.
Podľa Hájkovej je možné, že pri tom mohli byť aj iní ľudia, napríklad dcéra Alica alebo aj Edvard Beneš, lebo je to aj politické posolstvo, ako sa správať k ostatným obyvateľom mnohonárodného Československa. Napríklad o Nemcoch tam je podľa nej napísané: „Dajte im, čo si zaslúžia, ale nie viac.“ O slovenskom politikovi Andrejovi Hlinkovi v liste podľa Hájkovej hovorí ako o hlupákovi, ktorý urobil chybu s Maďarmi, avšak píše sa tam tiež: „Musíme mu odpustiť.“
Masaryk sa v liste opakovane vyjadruje k svojmu pohrebu a tomu, ako by mal vyzerať, a pridáva aj viaceré odkazy, napríklad: „Ak sú ľudia nevzdelaní a hlúpi, nemôžete toho veľa urobiť.“
Prvé slová krátko pred smrťou
List sa teraz vráti do Národného archívu, kde ho budú podrobne skúmať viacerí odborníci vrátane historikov z Masarykovho ústavu, ktorí potom definitívne potvrdia, z akého roku pochádza, a dodajú k nemu kontext.
Dokument presne pred dvadsiatimi rokmi odovzdal historikovi Jiřímu Křesťanovi z Národného archívu tajomník Jana Masaryka Antonín Sum s pokynom, aby bola otvorená až o dvadsať rokov. Tvrdil, že obsahuje slová prvého československého prezidenta, ktoré krátko pred smrťou nadiktoval svojmu synovi Janovi.
Ten mal list až do svojej smrti v roku 1948. Všetky písomnosti po ňom prevzal jeho tajomník Antonín Sum, ktorý ich poslal do Škótska, kde ich mal na starosti Masarykov bývalý tajomník Lumír Soukup. Po jeho smrti v roku 1991 sa celá zbierka písomností dostala opäť do rúk Sumovi, ktorý ju v roku 1996 odovzdal Národného archívu. Samotnú obálku si ponechal do roku 2005. Jej obsah údajne čítal, znepokojil ho a s vnučkami T. G. Masaryka sa vraj dohodli, že ju až do roku 2025 zapečatia. Sum zomrel v roku 2006, obsah obálky tak zrejme nikto zo žijúcich ľudí doteraz nepoznal.
Milí čitatelia,
veríme, že pravda má byť pre všetkých – nie zamknutá za platobné brány, prémiové zóny či platený obsah.
Fungujeme bez oligarchov, bez tlaku politických strán a záujmových skupín.
Ak si vážite našu prácu, prosím, podporte nás.
💳 Príspevok môžete poslať na účet: IBAN: SK91 0200 0000 0043 7373 6457 (do poznámky stačí uviesť „dar“)
Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodní. ❤