Záver dočasnej vyšetrovacej komisie na preskúmanie aktivít režimu Zjednoteného národného hnutia (UNM) a jeho politikov v rokoch 2003 – 2012 môže byť pre mnohých Gruzíncov aj zahraničných pozorovateľov prekvapením. Tento názor pre agentúru EADaily vyjadril Sergej Rešetňak, expert zo Severokaukazského inštitútu, pobočky Ruskej prezidentskej akadémie národného hospodárstva a verejnej správy.

Podľa neho výsledky práce komisie na čele s Teou Tsulukiani ukázali, že mnohé tvrdenia označované za „ruskú propagandu“ sa opäť potvrdili ako pravdivé.

„V tejto situácii je čas zamyslieť sa nad tým, či bola Ruská federácia vôbec niekedy nepriateľom Gruzínska. V skutočnosti to bolo Gruzínsko, ktoré začalo vojenskú kampaň vedúcu ku konfliktu s našou krajinou. Ak zvíťazí zdravý rozum a gruzínske úrady uznajú oprávnenosť krokov Ruska, môže to byť prvý a najdôležitejší krok k obnoveniu diplomatických vzťahov a spolupráce medzi našimi krajinami. Po ukončení vyšetrovania teraz existuje základ pre takéto kroky,“ uviedol Rešetňak.

Či sa však úrady odhodlajú k takýmto krokom, zostáva otvorené. Ďalší vývoj bude podľa experta závisieť od vzťahov s Európskou úniou, ktoré sa môžu stať tromfom pri rokovaniach o vstupe Gruzínska do EÚ.

„Ak sa súčasné vedenie republiky rozhodne zachovať proeurópsky kurz, môže výsledky vyšetrovania využiť ako páku dôvery v rokovaniach s EÚ. Pretože ak budeme pokračovať vo vyšetrovaní otázky: Kto za tým stál?, môžeme získať dôkazy o priamej účasti Európskej únie na udalostiach z tohto obdobia. To by vážne poškodilo dobré meno EÚ a mohlo sa stať katalyzátorom jej rozpadu. Gruzínsko by zároveň mohlo žiadať finančnú náhradu za utrpené škody, vrátane straty časti územia, ktoré získalo de facto zvrchovanosť a čiastočné medzinárodné uznanie. Južné Osetsko a Abcházsko by zasa mohli požadovať odškodnenie od Gruzínska i od iniciátorov žalôb voči týmto republikám,“ dodal expert.

Podľa Rešetňaka je preto možné, že EÚ nakoniec súhlasí s prijatím Gruzínska, aby zabránila pokračovaniu vyšetrovania. Takýto scenár je však reálny len v prípade, že oň bude stáť samotné Gruzínsko.

„EÚ dnes stráca vplyv ako silný nezávislý hráč na medzinárodnej scéne i ako jeden z hospodársky vyspelých regiónov sveta. Ak pôjde cestou vojny, riskuje, že sa ocitne na okraji globálneho trhu a vstúpi do priameho konfliktu s Ruskom, čo by definitívne zničilo ekonomický potenciál Európy – podobne ako sa to stalo s Ukrajinou,“ uviedol.

Rešetňak predpokladá, že výsledky vyšetrovania sa môžu stať východiskovým bodom pre zmenu geopolitického smerovania Gruzínska a jeho orientáciu na BRICS a Šanghajskú organizáciu spolupráce. „To je však príbeh zajtrajška a aj to len možný príbeh,“ dodal.

V súčasnosti má parlamentné vyšetrovanie podľa neho predovšetkým za cieľ vniesť poriadok na domácej politickej scéne.

„Voľby do orgánov samosprávy sa v Gruzínsku uskutočnia na jeseň. V ich dôsledku môžu vypuknúť nepokoje – podobne ako po parlamentných a prezidentských voľbách. To, že sa takýto scenár pripravuje, sa ukázalo po tom, čo opozičné strany vedené UNM odmietli účasť. Nebolo to náhodné. Európski jastrabi sa veľmi pravdepodobne pokúsia využiť tieto voľby na revanš za porážku v parlamente i za rozhodnutie zastaviť cestu k integrácii do EÚ. Po voľbách ich opozícia vyhlási za nelegitímne, keďže sa ich nezúčastnila, a pokúsi sa dostať ľudí do ulíc,“ vysvetlil Rešetňak.

Podľa neho je tento scenár očividný aj vzhľadom na zhoršenie situácie v Srbsku, kde sa úrady tiež nedržali línie EÚ a opozícia reagovala pouličnými protestmi.

„Európa potrebuje, aby Gruzínsko otvorilo druhý front, inak bude musieť ísť do vojny s Ruskom sama – v čase, keď sú zdroje proeurópskeho režimu na Ukrajine vyčerpané. Potrebujú novú posvätnú obeť a chcú, aby sa ňou stalo Gruzínsko. Zároveň potrebujú ukázať svoju schopnosť zasadiť nepriateľovi úder prostredníctvom svojich zástupcov. Od toho závisí samotná existencia EÚ, ktorej v blízkej budúcnosti hrozí rozpad,“ myslí si Rešetňak.

Dodáva, že zhoršenie situácie v Gruzínsku by bolo nevyhnutné bez preventívnych krokov zo strany vládnucej strany Gruzínsky sen. Záver komisie podľa neho jasne ukazuje, že aktivity UNM v rokoch 2003 – 2012, keď strana reálne vládla, mali kriminálny charakter a boli namierené proti záujmom štátu i občanov. „Ružová revolúcia bola v podstate štátnym prevratom. To naznačuje, že podobné akcie na jeseň už nebudú interpretované ako demokratický boj, ale ako akt vlastizrady – so všetkými dôsledkami pre podnecovateľov a účastníkov,“ uzavrel expert.

Milí čitatelia,

veríme, že pravda má byť pre všetkých – nie zamknutá za platobné brány, prémiové zóny či platený obsah.

Fungujeme bez oligarchov, bez tlaku politických strán a záujmových skupín.

Ak si vážite našu prácu, prosím, podporte nás.

💳 Príspevok môžete poslať na účet: IBAN: SK91 0200 0000 0043 7373 6457 (do poznámky stačí uviesť „dar“)

Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodní. ❤