Trumpova administratíva tlačí na krajiny NATO, aby zvýšili svoje výdavky na obranu a vo všetkých oblastiach znížila zahraničnú pomoc. Zatiaľ čo Trump mení americký prístup k zahraničnej politike, spojenci sa snažia rozlúštiť často nejasné návrhy, od ciel až po počet vojakov. Kongresový poradca uviedol, že nie je jasné, či americkí zákonodarcovia schvália niektoré zo znížení, ktoré boli v rozpore s najnovšími alokáciami Pentagonu oznámenými Kongresu.

Pobaltské krajiny v zmätku a obavách

Bývalý litovský minister zahraničných vecí Gabrielius Landsbergis povedal, že akékoľvek zníženie americkej vojenskej podpory pobaltským štátom – časti hranice NATO s Ruskom – by „iba oslabilo dôveryhodnosť pokusov NATO o odstrašenie“.

Riaditeľ pre politiku litovského ministerstva obrany Vaidotas Urbelis uviedol, že zo strany USA prebehli „diskusie a určité náznaky“, ale že krajina nedostala žiadne oficiálne informácie o akomkoľvek znížení podpory a rokuje s Pentagonom o tom, „ktoré programy budú pokračovať a ktoré môžu byť odložené“.

Lotyšské ministerstvo obrany tiež uviedlo, že nedostalo žiadne „oficiálne oznámenie o konkrétnych rozhodnutiach“ a uviedlo, že bude pokračovať v diskusiách o potvrdení dôležitosti podpory.

Estónske ministerstvo obrany vo vyhlásení uviedlo, že je jasné, že „smerom súčasnej administratívy je výrazne znížiť zahraničnú pomoc“, ale dodalo, že pomoc USA tvorí čoraz menšiu časť obranného rozpočtu krajiny a Estónsko zvýšilo svoje vlastné výdavky.

Tri pobaltské štáty – ako aj Poľsko – sú krajiny NATO, ktoré vynakladajú najviac peňazí na obranu a sľúbili, že od roku 2026 vynaložia 5 % hrubého domáceho produktu.