Nedávny rozsudok Najvyššieho súdu Spojených štátov vo veci Mahmoud vs. Taylor bol označený za prelomový prípad v oblasti rodičovských práv a výchovy detí. Zaslúži si starostlivú pozornosť nielen vo Washingtone, ale trebárs aj v Bratislave, keďže aj slovenské školy navštevujú rôzni aktivisti. V centre prípadu je podľa portálu Bruselský signál otázka, kto v konečnom dôsledku riadi morálny a duchovný vývoj detí – rodina alebo štát?
V prípade Mahmoud v. Taylor súd rozhodol, že klauzula o slobodnom rozhodovaní chráni rodičov pred tým, aby boli verejnými školami nútení vystavovať svoje deti – najmä v najcitlivejšom veku – ideologicky normatívnemu vyučovaniu o sexualite a rodovej identite. Školská rada okresu Montgomery v Marylande zaviedla knihy s tematikou LGBTQ+ do učebných osnov základných škôl a zároveň zrušila právo rodičov na informovanie aj odhlásenie sa. Rodičia z rôzneho náboženského prostredia spojili sily, aby toto opatrenie napadli. Najvyšší súd riadiac sa prípadom spred viac, ako polstoročia rozhodol, že „povinné vystavovanie detí takémuto spornému obsahu podstatne zaťažuje schopnosť rodičov vychovávať ich podľa ich viery. Potvrdil, že „prax vzdelávania detí v ich náboženskom presvedčení, rovnako ako všetky náboženské úkony a praktiky, je štedro chránená našou ústavou.“
Napriek tomu, že konkrétne rozhodnutie sa týka rodičov v USA, téma je diskutovaná aj v EÚ. Článok 2 Protokolu č. 1 k Európskemu dohovoru o ľudských právach zaväzuje štáty rešpektovať náboženské a filozofické presvedčenie rodičov vo vzdelávaní. Judikatúra Štrasburgu však často považovala „vystavenie pluralizmu“ za prvoradý záujem štátu, aj keď má prednosť pred presvedčením rodičov.
Podľa Bruselského signálu rodičovské práva nemožno považovať za súkromné životné voľby podliehajúce politike školských rád. Štát má ústavnú povinnosť chrániť deti a rodiny pred vnucovaním ideologicky kontroverzného obsahu vo verejných inštitúciách.
Existencia povinnej ochrany detí je jadrom maďarského zákona z roku 2021, ktorý bol prijatý v Maďarsku. Zákon zakazuje propagáciu zmeny pohlavia a homosexuality v školách a v médiách prístupných maloletým, pričom jeho ustanovenia sú založené na článku XVI maďarského ústavného zákona, ktorý zakotvuje právo dieťaťa na ochranu a primárnu úlohu rodiny vo vzdelávaní. EK ale legislatívu napadla s odôvodnením, že zákon je diskriminačný voči LGBT osobám. Maďarsko odpovedá, že hlavným cieľom zákona je chrániť najlepší záujem dieťaťa, ktorý je výslovne zaručený v článku 24 Charty základných práv EÚ, a zachovať primát rodičov vo vzdelávaní ako súčasť ústavnej identity Maďarska.
Maďarsko vo svojich vyjadreniach zdôraznilo, že rodina je primárnym vychovávateľom a že úlohou štátu je podpora, nie náhrada. Tým, že zákon bráni propagácii kontroverzného ideologického obsahu v školách, nediskriminuje dospelých – chráni deti v súlade s ich právom „na takú ochranu a starostlivosť, aká je nevyhnutná pre ich blaho“ (článok 24(1) Charty základných práv). Maďarsko ďalej argumentovalo, že článok 14 Charty základných práv síce zaručuje právo na vzdelanie, ale zároveň vyžaduje, aby sa vzdelávanie vykonávalo „v súlade s náboženským a filozofickým presvedčením rodičov“.
Článok 48 poľskej Ústavy zaručuje rodičom právo vychovávať deti v súlade s ich presvedčením, zatiaľ čo článok 53(3) chráni náboženskú výchovu. Ústavný súd tieto práva dôsledne potvrdzuje. Návrhy na zavedenie povinných učebných osnov „antidiskriminácie“ alebo „sexuálnej výchovy“ bez súhlasu rodičov však vyvolali kontroverziu. Aj v tomto prípade presvedčivou autoritou je prípad Mahmoud v. Taylor. Potvrdzuje, že pluralizmus nemôže znamenať nútené vystavovanie detí sporným ideológiám.
veríme, že pravda má byť pre všetkých – nie zamknutá za platobné brány, prémiové zóny či platený obsah.
Fungujeme bez oligarchov, bez tlaku politických strán a záujmových skupín.
Ak si vážite našu prácu, prosím, podporte nás.
💳 Príspevok si môžete nainštalovať na účet: IBAN: SK91 0200 0000 0043 7373 6457 (do poznámky stačí uviesť „dar“)
Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodní. ❤