Politológ, historik a politický komentátor Eduard Chmelár mimoriadne tvrdo hodnotí výrok europoslankyne Progresívneho Slovenska Ľubice Karvašovej. Vnučka Imricha Karvaša podľa Chmelára ukázala tak zúfalý nedostatok vedomostí z moderných dejín, že by sa jej starý otec musel pod zem prepadnúť od hanby.  

Karvašová na sociálnej sieti vydala vyhlásenie, v ktorom uviedla: „Z úcty voči pamiatke starého otca Imricha Karvaša a ďalších hrdinov SNP odmietam a protestujem proti tomu, aby bol predsedom vlády v spojení s oslavou SNP velebený komunista Gustáv Husák, ktorý nebol žiaden hrdina. Bol to zbabelec a oportunista, ktorý v kľúčových momentoch povstanie a jeho účastníkov zradil a opustil. Aby sa z neho nakoniec stal generálny tajomník Komunistickej strany a posledný komunistický prezident ČSR. Po tom, čo iní, vrátane starého otca, boli komunistami odsúdení na 17 rokov za vlastizradu.“ 

Chmelár vyjadril rozpaky a nevedel, kde má začať. Už pred rokom povedal o tejto progresívnej fanatičke, že je “hlúpa ako vráta na pitvore”, čo ho následne zamrzelo, lebo sa o ľuďoch nerád vyjadruje takto hrubo. “Obmedzím sa teda tentoraz na zdvorilé konštatovanie, že pani poslankyňa má vážny nedostatok informácií,” uviedol historik na úvod. 

Husákov 25 ročný boj

Pripomenul, že Gustáv Husák je spoluautorom Vianočnej dohody a autorom najvýznamnejšieho politického dokumentu SNP, Deklarácie Slovenskej národnej rady, ktorá bola vydaná práve dnes pred 81 rokmi, teda 1. septembra 1944. “Nemožno ho teda z Povstania dosť dobre vylúčiť, keďže formuloval jeho základný politický program, a tým bolo nielen oslobodenie celého územia Slovenska, ale aj federatívne usporiadanie obnovenej ČSR na princípe „rovný s rovným“,” hodnotí Chmelár Husákov prínos v SNP. 

Husák za vyššie spomenutý ideál bojoval ďalších 25 rokov, až bol dovŕšený jeho životným politickým dielom, prijatím ústavného zákona o federácii v roku 1968, ktorý mal kľúčový historický význam už len z toho hľadiska, že vytyčoval hranice Slovenska, čo uľahčilo rozdelenie ČSFR. 

“Na základe čoho teda Karvašová tvrdí, že Husák nebol hrdina, ale „zbabelec a oportunista“, ktorý vraj povstanie zradil? Skôr, kým sa vyjadrím k tejto neslýchanej lži argumentmi a faktami, zaujímalo by ma, či si pani Karvašová uvedomuje, že pľuje do vlastného hniezda. Lebo ak bol Husák zbabelec, kto bol jej starý otec, ktorý na osobné vyzvanie Jozefa Tisa slúžil jeho režimu a až neskôr sa pridal k odboju?” hodnotí Chmelár nevedomosti progresívnej europoslankyne.  

Karvašovi nič nezazlieva

Narozdiel od Karvašovej Chmelár jej starému otcovi nič nezazlieva, lebo ľudia musia v ťažkých časoch prijímať ťažké rozhodnutia a neraz aj kompromisy, aby dosiahli pozitívny výsledok. “Ale ak chce niečo vyčítať Husákovi, nech si prečíta aspoň pamäti svojho starého otca, lebo ich zjavne buď nedržala v rukách alebo sprosto a bezočivo klame. Imrich Karvaš sa totiž vyjadruje o Gustávovi Husákovi s najvyššou úctou, boli priateľmi, ktorí sa nestretávali len pracovne, ale aj rodinne (navštevovali sa navzájom vo svojich bytoch),” upozornil Chmelár na blízky vzťah Karvaša s Husákom. 

Chmelár dodal, že Karvaš v pamäti spomína, že raz mu šéf Úradu propagandy Tido Gašpar (starý otec Borisa Zalu) zlostne povedal, že o ňom vedia, že „nadŕža červeným“. "Kým Imrich Karvaš bol prorežimovým guvernérom Slovenskej národnej banky, Gustáv Husák bol za svoju odbojovú činnosť dvakrát uväznený v Ilave,” pripomína historik čriepky z histórie a z Karvašových pamätí cituje jeho vyjadrenie sa o Husákovi: „V doktorovi Husákovi som spoznal politicky erudovaného komunistu, ktorý sa veľmi aktívne zaujímal o politickú prácu. Bol nekompromisným nepriateľom fašizmu a veril v úplnú politickú porážku Nemecka, a tým aj v porážku slovenského fašizmu. V tejto veci sme boli jednotní. Stýkali sme sa nielen osobne, ale aj rodinne,“ Chmelár sa pýta, či je toto hodnotenie zbabelca, o ktorom píše vnučka Karvaša?  

Nezradil, ale pomáhal

Po vojne, keď obnovené štátne orgány poznali len Karvašovu oficiálnu, nie odbojovú činnosť, napísal: „Potom som navštívil povereníka vnútra doktora Husáka, ktorému som oznámil, že sa dávam k dispozícii národným i štátnym orgánom. Dr. Husák považoval za potrebné, aby mi dal ochranný list, čo aj urobil.“ Chmelár sa pýta opäť: “Kde je v tomto svedectve potvrdenie Karvašovej výmyslov, že Husák účastníkov povstania zradil?” 

Pravdou je podľa historika pravý opak: Povstanie tvorilo kostru celého Husákovho politického života, vychádzal z jeho cieľov a nakoniec ich aj presadil. “Za najbezočivejšiu demagógiu a lož europoslankyne Karvašovej považujem jej tvrdenie, že kým jej starého otca odsúdili komunisti na dlhoročné väzenie, Husák povstalcov zradil, opustil a urobil politickú kariéru. Chcem veriť, že tu sa tejto dezorientovanej dievčine v hlave všetko poplietlo a že tento informačný guláš nebol zámernou snahou zavádzať čitateľa. V opačnom prípade by musela vedieť, že Gustáv Husák bol vo väzení v rovnakom čase ako jej starý otec, sedel v ňom oveľa dlhšie, trpel v ňom neporovnateľne viac, dostal dokonca doživotie a hrozil mu trest smrti.”

Toto bol podľa Karvašovej zbabelec! 

Vytrhali mu všetky nechty na rukách a nohách, bili ho po bruchu a pätách, mlátili mu hlavu o stenu, nútili ho stáť 24 hodín vo vlastných výkaloch, a mohol by som pokračovať, lebo títo sadistickí vyšetrovatelia boli v metódach tortúry rovnako vynachádzaví ako stredovekí inkvizítori, informuje Chmelár o treste pre Husáka, ktorého neobesil iba preto, lebo sa napriek beštiálnemu mučeniu odmietol priznať k vykonštruovaným obvineniam, ako jediný nepriznal žiadnu vinu, čím zachránil život celej skupine tzv. buržoáznych nacionalistov. “Ako sa toto šteňa, ktoré nič nedokázalo, opovažuje nazývať takéhoto človeka zbabelcom?” pýta sa Chmelár na margo europoslankyne. 

Karvaš súhlasil, aby v prípade rehabilitácie Husáka by mohol byť pre politický život prínosom. “Karvaš zhodnotil Husáka ako jedného z najschopnejších slovenských politikov po roku 1945. Zo zápisníc, ktoré som mal možnosť vidieť, vyplýva, že pri výsluchu sa správal veľmi dôstojne. Ďalší politický väzeň z tejto skupiny Juraj Sinay vo výpovedi uviedol, že ak by v ČSR došlo k výrazným zmenám, vhodným typom pre takúto úlohu by mohol byť Gustáv Husák. Imrich Karvaš vo výpovedi zo 6. augusta 1958 tieto slová potvrdil a dodal: „Počítali sme s tým, že Husák po rehabilitácii prevezme vedúcu úlohu v KSČ a postupne umožní takú situáciu, aby sa prešlo k pomerom, ktoré boli v ČSR pred rokom 1948.“,” informuje Chmelár o hodnotení Husáka zo strany Karvaša. 

Husák bol radikálnejší predstaviteľ Pražskej jari

Imrich Karvaš teda opisuje svoj vzťah s Gustávom Husákom či už v pamätiach alebo zápisniciach z výsluchov diametrálne odlišne, ako ho dezinterpretuje Ľubica Karvašová. “Práve táto skúsenosť „komunistického mučeníka“ urobila z Husáka v šesťdesiatych rokoch hrdinu a hviezdu prvej veľkosti. Husák zapĺňal auly slovenských i českých univerzít, bol vynikajúci rečník a navyše v tej dobe veľmi zásadový, lebo hrdo odmietal všetky politické ponuky (dokonca aj na podpredsedu vlády), kým boli pri moci tí, ktorí ho dali takmer zavraždiť. Počas Pražskej jari bol dokonca radikálnejší a prodemokratickejší ako umiernený Dubček. Normalizácia však všetko zmenila,” dodáva Chmelár, ktorý chápe, že Husák mnohým ľuďom zničil život, ale nazývať človeka, ktorý toto všetko vydržal, zbabelcom? “Preboha, to vravia progresívci, ktorí sú bezradní, keď v bare nemajú sójové lattečko?” ironizuje historik Karvašovej vyjadrenie.  

Zbabelá europoslankyňa Karvašová podľa Chmelára pravdepodobne netuší, čo sú to za dilemy, ktoré musia takí ľudia riešiť. “Ale ja to nevysvetľujem jej, ale ľuďom, ktorí majú aké-také kognitívne schopnosti pochopiť zložitosť doby, uvádzať fakty do kontextu a diferencovať – čo sú základné schopnosti a predpoklady kritického myslenia. Karvašová perlila už pred rokom, keď rozhorčene odmietla myšlienku, že sloboda prišla z východu, nazvala Červenú armádu okupantami a tvrdila, že tu bola okupácia štyridsať rokov,” píše Chmela, ktorý jej vysvetlil, že sovietski vojaci, ktorí oslobodili územie Slovenska spod jarma nacizmu, opustili naše územie do konca leta 1945, že sme boli až do augusta 1968 jedinou krajinou východného bloku, ktorá nemala vojenské základne ZSSR. 

Uvedomuje si, že pošliapava odkaz starého otca?

Na argument, že aj nenávidený prezident Novotný odmietol v polovici šesťdesiatych rokov žiadosť sovietskeho vodcu Brežneva o rozmiestnenie svojich vojsk na našom území mu Karvašová odpovedala mi vskutku duchaplne: “Vraj to, že som medzi rokmi 1948 – 1968 nevidel v uliciach ruské tanky, neznamená, že tu nebola okupácia...”  

Na záver Chmelár uviedol: Profesor Imrich Karvaš bol nesmierne vzdelaný, tolerantný a kooperatívny človek – teda presný opak toho, čo dnes reprezentuje jeho vnučka, ktorá ho ani nepoznala. Len vďaka týmto vlastnostiam mohol dosiahnuť to, čo dosiahol. Mrzí ho to, ale musí povedať, že tomu, čo predstavoval, Ľubica Karvašová vôbec nerozumie a jeho meno iba neoprávnene zneužíva.  

“Dokonca aj odhalenie jeho sochy v nadživotnej veľkosti pred Národnou bankou Slovenska, ktorej som sa veľmi tešil, zneužila na prvoplánové politikárčenie a útoky na prítomného prezidenta a predsedu parlamentu, ktorí si iba prišli oficiálne uctiť velikána. Je to nedôstojné, mimoriadne trápne a Karvašová si ani len neuvedomuje, že tým v konečnom dôsledku pošliapava odkaz jej starého otca,” uzavrel Chmelár. 

Milí čitatelia,

veríme, že pravda má byť pre všetkých – nie zamknutá za platobné brány, prémiové zóny či platený obsah.

Fungujeme bez oligarchov, bez tlaku politických strán a záujmových skupín.

Ak si vážite našu prácu, prosím, podporte nás.

💳 Príspevok môžete poslať na účet: IBAN: SK91 0200 0000 0043 7373 6457 (do poznámky stačí uviesť „dar“)

Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodní. ❤️