Klub slovenských turistov rozhodol o nových nájomcoch štyroch vysokohorských chát - Téryho, Zbojníckej, Chaty pri Zelenom plese a Chaty pod Rysmi. Trpkým je najmä koniec legendy Tatier, Viktora Beránka. 

Beránek po rozhodnutí Klubu slovenských turistov a Slovenského horolezeckého spolku JAMES Chatu pod Rysmi opúšťa po takmer polstoročí. Prvý náklad na chatu vyniesol už v roku 1969 a od roku 1977 tam pôsobil ako chatár. 

“V utorok tohto týždňa som zažil zvláštny deň. Úprimne povedané – bol som doslova zaskočený tým, kam sa tento svet uberá. My, ľudia z hôr, sme sa nikdy veľmi nestarali o to, čo sa deje tam dolu. Intrigy, funkcie, marazmus – to všetko zostávalo pod nami. Pozerali sme sa na to s odstupom, s nadhľadom, z výšky, kde sa človek učí iným hodnotám. Vždy sme verili, že hory sú posledné útočisko slobody, že tam sa človek nenechá chytiť do pasce honby za majetkami, že tam zostane čistota, ktorá sa už inde rýchlo stráca,”komentuje Beránek svoj nútený odchod. 

Ideály slobody upustili aj hory

Časy sa podľa neho menia a najhoršie na tom je, že honba za hmotnými statkami sa stala epidémiou, ktorá preniká už aj do hôr. “A tak tu zrazu máme zvláštne spôsoby podnikania – keď aj nechceš, musíš predávať tak, ako ti prikážu, a za cenu, ktorú určia iní. Dostaneš príkaz, hoci v nájomnej zmluve o tom nie je ani zmienka. Popri nájomcovi si niekto otvorí na chate vlastný biznis,” upozorňuje chatár na situáciu v Tatrách. 

Pýta sa: “Kde sú ideály slobody v horách, ktoré sme my starší naozaj žili? Kde je ten pocit, keď večer na chate zapadlo slnko, zasvietili petrolejky a v kúte niekto potichu brnkal na gitaru? To bola odmena za ťažký deň – pokoj, ticho a vedomie, že človek niečo skutočné spravil. A kde sú dnes Valér a Pyrin z Medenej veže? Azda sa obracajú v hrobe, keď vidia, ako to dnes chodí.” 

Výberové konanie bolo fraškou

Smutne dodáva, že dnes dostane chatu ten, kto dá viac. Nehrá už úlohu, či na nej odrobil roky, či niesol na chrbte stovky kíl, či sa vzdal pohodlia vlastnej rodiny. “Nie. Stačí, že niekto „tam dolu“ – hoc aj slečna alebo pani, ktorá v horách nikdy poriadne nebola – vie šikovne napísať ponuku alebo navrhnúť nezmyselnú sumu. A starý chatár, ktorý na chate prežil celý život, zrazu nemá šancu. Pridá aj päťdesiat percent, lebo vie, že inak vypadne z hry – a predsa ho nakoniec odstavia,” hovorí o výberovom konaní.  

A jedna perlička na záver: “Keď som odchádzal z pohovoru, za mnou nastupoval na „grilovačku“ jeden z novozvolených nástupcov. Od prvej chvíle, ako vošiel do miestnosti, kde sa pohovor konal, zavládla veľmi veselá atmosféra – výbuchy smiechu, radosť ako na futbale, keď padne gól. Len neviem, či si ten gól funkcionári KST nakoniec nestrelili sami do vlastnej siete,” uzatvára Beránek trpkú skúsenosť, ktorá ho pripravila o to, čo mal mimoriadne rád. 

Chmelár: Nesúhlasím celou svojou bytosťou! 

K situácii sa na sociálnej sieti vyjadril aj politológ, publicista a milovník turistiky Eduard Chmelár. “Tak ako sa zastavím na Rainerke kvôli Petrovi Petrasovi, tak som chodieval na Rysy (aj) kvôli Viktorovi Beránkovi. Za svoj polstoročný život som tam nezažil iného chatára, dal jej tvár i dušu. Včerajšie rozhodnutie Klubu slovenských turistov a Slovenského horolezeckého spolku JAMES odňať po vyše päťdesiatich rokoch chatu tomu, kto je s tým miestom bytostne spojený, sa ma preto hlboko dotklo, je nepochopiteľné, necitlivé, bezohľadné a krátkozraké. Vyhnali ho ako starého nepotrebného psa,” napísal bez servítky Chmelár. 

Podľa Chmelára je to strašná neúcta nielen k Beránkovi a k jeho poctivej práci, ale k všetkým návštevníkom hôr, vykonaná len z prasprostého pocitu moci, že si to môžu dovoliť. “Takéto genius loci pritom nie je o ekonomických výsledkoch a zvyšovaní návštevnosti, je o pocitoch, spoločných zážitkoch, je o atmosfére a filozofii hôr. Pre vás je to možno maličkosť, pre nás je to zásadná vec. Je totiž aj a hlavne o hodnotách a vzťahoch v tejto čoraz nevraživejšej spoločnosti,” dodáva publicista.  

Na Beránekovu rečnícku otázku, čo by na to asi povedal Pirin z Medenej veže, keby videl, ako to dnes chodí. Chmelár odpovedá: “Hneval by sa ako boh. So Štefanom Kvietikom sme často na týchto tvrdých chlapov spomínali, veľa ho naučili a nesmierne si ich vážil. Teraz akoby umrela jedna éra. Smutné, strašne smutné ráno...” 

Milí čitatelia,

veríme, že pravda má byť pre všetkých – nie zamknutá za platobné brány, prémiové zóny či platený obsah.

Fungujeme bez oligarchov, bez tlaku politických strán a záujmových skupín.

Ak si vážite našu prácu, prosím, podporte nás.

💳 Príspevok môžete poslať na účet: IBAN: SK91 0200 0000 0043 7373 6457 (do poznámky stačí uviesť „dar“)

Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodní. ❤️