„Ťažké časy plodia silných mužov, silní muži tvoria ľahké časy. Ľahké časy plodia slabých mužov a slabí muži prinesú skazu.“ Takto si v úvode svojho videa Sodoma a Gomora a Party Shore zamudroval Filip Sulík, rebel, syn čestného predsedu SAS Richarda Sulíka, známy tiež ako Fiki.
Predstaví sa nám v čiernom habite s kapucňou na hlave a veľkým krížom na hrudi. S Bibliou v ruke cituje z knihy Genezis o mestách Sodoma a Gomora. O tom, ako prekvitali a žili neviazaným, hriešnym životom a Hospodin ich za to potrestal. Pýcha a hriech priniesli skazu aj najväčšiemu mestu starého sveta Babylonu. Lebo, ako sa píše v Zjavení Jána: „Potom som videl iného anjela, zostupujúceho z neba, ktorý mal veľkú moc, a zem bola osvietená od jeho slávy. A skríkol silne, veľkým hlasom a hovoril: Padol, padol veľký Babylon a stal sa bývaniskom démonov a žalárom každého ducha nečistého a žalárom každého vtáka nečistého a nenávideného, lebo z vína prchlivosti jeho smilstva pili všetky národy, a kráľovia zeme smilnili s ním.”
Rímska ríša bola počas civilizácie symbolom moci a Rím bol večným mestom, ktoré nemalo nikdy padnúť. Rímski cisári sa oddávali rozkošiam, hostinám a márnivosti. Podobne ako naša elita. Začali zneužívať malých chlapcov a páchali rozličné zverstvá.
To všetko nám hovorí Fiki, aby sa cez historické pozadie dostal k dnešku a podstate veci:
„A teraz sme tu my. Boli sme na Mesiaci, rozmlátili sme atóm, prostredníctvom tej malej vecičky vo vrecku nohavíc vieme sa spojiť s celým svetom.
Všímam si ukazovatele slabosti a degenerácie tohto sveta. Silní muži, ktorí budovali tento svet, sú už dávno preč.
Sme v poslednom štádiu pred pádom ríše.“
A dostáva sa k pointe svojho videa, k dnešným programom progresívnych médií a ich propagande.
Spomína, že si pamätá na nejaké „hry“, ktoré kedysi v telke bežali. Tie mali víťazov a porazených a mali aj isté pravidlá. V programe Party Shor, ktorý sa stal predmetom jeho kritiky, nie sú žiadne pravidlá. Hra spočíva v tom, že do vily spolu zavrú osem hlúpych ľudí, dajú im neobmedzené množstvo alkoholu a diváci sledujú, akej veľkej plytkosti a zvrátenosti sa dopustia. Progresívne médiá, ako Markíza a Refresher robia s nimi rozhovory, vyrábajú z nich celebrity, pretože to je ich cieľ. Budovať svojich vojakov, šíriteľov progresívnej propagandy. Démonizujú silu národa, národnú hrdosť, tradície, konzervatívne hodnoty a zdravý rozum. Oslavujú túto generáciu, zvrátenosti, alkohol a promiskuitu.
Aj keď sa Filip nepovažuje za človeka, ktorý sa vyzná v ľuďoch, predstavuje nám „hrdinov“ tejto Party svojimi očami. Jedna slečna je vyložená šľapka. Vo vile sa vyspala so všetkými babami a chalanmi. Ďalší štyria nestoja za reč, preto sa im extra nevenuje. V tejto zostave hlupákov sú aj dve z Pentagonu. Jeho pozornosť si zasluhujú najmä traja, ktorí sú z týchto hlupákov podľa komentárov akože najlepší. Jedného nám ukáže ako homosexuála, ktorý rád rozpráva svoje príbehy a podľa Filipa jeho slovník bude vzorom pre dnešných mladých tak, ako bol pre jeho generáciu Rytmus. Je to hlúpy, šušlavý a teplý dement, alebo tiež bukva. No a „medailu“ by si zaslúžila slečna, ktorá sa za celých desať dní s nikým nevyspala. Je to hus s neprirodzeným preafektovaným rečovým prejavom. Hovorí, že tatko je na ňu pyšný a celá jej rodina sa zišla pred telkou, keď ju dávali. „Ako vy malomešťania môžete mať sešlosť len preto, lebo vaša dcéra bola v telke, kde sa za desať dní s nikým nepo... ako tie dve z Pentagonu a šľapka Ivana,“ čuduje a pýta sa Fiki. A posledný z trojice ho chváli a pchá sa mu do priazne, pretože chce byť jeho kamošom.
A všetci do radu sú Fikimu akurát na smiech.
V závere už len konštatuje, že našej vyspelej západnej civilizácii už ostala iba slabosť. Otázkou teda nie je, či padne, ale kedy padne naša ríša.