Sme v polovici volebného obdobia, ale rany toho predošlého stále nie sú vyliečené, ba ani liečené. Hrozné aspekty justičnej búrky dôkladne rozobrala Mgr. Erika Krutková v Právnych listoch.
29. februára 2020 sa parlamentné voľby skončili šokujúcim víťazstvom Matovičovho hnutia OĽaNO. Sľubovaná pomsta predošlej vláde prišla rýchlo: Národná kriminálna agentúra (NAKA) počas akcie s názvom Búrka už 11. marca 2020 zadržala spolu 13 sudcov, jednu bývalú sudkyňu, jednu správkyňu konkurznej podstaty, jednu advokátku a 2 civilné osoby vrátane bývalej štátnej tajomníčky ministerstva spravodlivosti Moniky Jankovskej. Zadržaných obvinili prevažne z korupcie, zasahovania do nezávislosti súdu alebo z marenia spravodlivosti.
Sudkyniam Andrei Haitovej a Otílii Dolákovej právoplatne zastavili trestné stíhanie, rovnako aj bývalému predsedovi Okresného súdu Bratislava V Dušanovi Srogončíkovi. „Napriek tomu, že prokurátorkou generálnej prokuratúry bolo obvinených 14 sudcov, do dnešného dňa nie je nikto z nich právoplatne odsúdený na základe dokazovania pred súdom,“ vyhlásila v júli predsedníčka Súdnej rady SR Marcela Kosová.
„Počúvali a čítali sme o masívnom zatýkaní sudcov, čistení Augiášovho chlieva, korupčnej chobotnici," pripomína tvrdý slovník matovičovcov a pripomína: "Zatýkanie sudcov bolo niekoľko rokov negatívnou súčasťou Správ o právnom štáte Európskej komisie."
„Ospravedlní sa raz niekto celej justícii? Ospravedlní sa raz niekto občanom, že boli klamaní a zavádzaní? Ospravedlní sa raz niekto malej hŕstke sudcov, ktorí sme nepodľahli a neúnavne poukazovali na potrebu dodržiavania prezumpcie neviny, za čo sme si vyslúžili prívlastok "ochrancovia korupčných sudcov"?,“ pýtala sa JUDr. Kosová.
Mgr. Krutková pripomína proces zadržaného predsedu JUDr. D. Srogončíka "v súvislosti s údajnou manipuláciou so spismi vo veci zmeniek proti TV Markíza. Ústavný súd SR však uznesením z 12. marca nedal súhlas na jeho vzatie do väzby z dôvodov, že: „nedostatky žiadosti generálneho prokurátora vo vzťahu k obvinenému sudcovi spochybňujú rešpekt k ústavne formulovanej nezávislosti sudcov v miere odôvodňujúcej odopretie žiadaného súhlasu na väzbu”". Sudcov, v prípade ktorých ústavný súd súhlas dal, sudca Špecializovaného trestného súdu (ŠTS) vzal do väzby. Výnimkou bola sudkyňa, ktorá sa k svojej trestnej činnosti v priebehu výsluchu priznala a tí, ktorí sa vzdali funkcie sudcu[2].
Rozhodnutie Ústavného súdu SR, ktorým nedal súhlas na vzatie do väzby celkom 8 sudcov okmažite vyvolalo vlnu kritiky, kvalitatívne a argumentačne zodpovedajúcej nastaveniu spoločnosti v tom čase[3]. K samotnému rozhodnutiu Ústavného súdu SR a jeho odôvodneniu sa vyjadril aj ESĽP v súvislosti so sťažnosťou iného sudcu, keď k námietke arbitrárnosti konštatoval, že: “…námietka musí byť posúdená s ohľadom na osobitný rozsah a účel konania o súhlase pred Ústavným súdom. Toto konanie totiž nezahŕňalo rozhodnutie o žiadnych občianskych právach alebo povinnostiach navrhovateľa ani o trestnom obvinení proti nemu, ani sa priamo netýkalo odňatia jeho slobody, ale predstavovalo osobitnú dodatočnú záruku na ochranu nezávislosti súdnictva pred „úplne neopodstatneným alebo mimoriadne svojvoľným“ zásahom výkonnej moci (prokuratúry)”[4]
Namiesto toho, aby sa minister vnútra Roman Mikulec (OĽANO) a ďalší kompetentní zamysleli sa nad možným nezákonným postupom OČTK už v tomto štádiu trestného konania, vládni poslanci ústavným zákonom č. 422/2020 Z. z. vzali Ústavnému súdu SR právomoc rozhodovať o udelení súhlasu na vzatie sudcu do väzby, veď predsa „o ich nevine môže pochybovať už oznaj len ten, kto bol posledných niekoľko mesiacov na Mesiaci.[5] - bolo 1 z tých miernejších vyjadrení sudkyne ŠTS Mgr. Pamely Záleskej, ktorá sa absolútne neprofesionálnym a hanlivým spôsobom vyjadrovala k obvineniam svojich kolegov a to bezprostredne potom ako im bolo vznesené obvinenie, pričom následne mala "nezaujato" rozhodovať v konaní o ich obžalobe.
O obvinených sudcoch sa vyjadrovala ako o „sviniach, ktoré na celé roky zašpinili justíciu a na dlhé roky ju systematicky krivili“. Dokonca bez dôkazov zasvätene tvrdila, že „všetci títo jednotlivci boli vzájomne prepojení a zneužívali systém, v ktorom si boli istí, že sa schovajú za nedotknuteľnosť sudcu...a mali z toho všetci dlhé roky finančný a iný prospech“ (toto dokonca netvrdil ani prokurátor v obžalobe). Ďalej sudkyňa Záleská neváhala pridať aj svoj morálny pohľad na obvinených, že sa „hanbí za týchto obvinených sudcov“ a absolútne neprávnicky sa dokonca pýta, aby si následne sama odpovedala „aká prezumpcia neviny? My musíme vyzvať každého, kto sa špinavo spreneveril sudcovskému poslaniu, aby išiel do čerta z justície preč“. Je hanbou štátu, že sudkyňa, ktorá verejne popiera inštitút prezumpcie neviny ešte nebola zbavená talára, ale prieťahuje disciplinárne konanie za vlastné opakované a vedomé priťahárstvo.
"Nešlo však o jediný zásah do právmoci Ústavného súdu SR. Po mediálnom a politickom tlaku predmetným ústavným zákonom parlament „odňal” Ústavnému súdu SR aj právomoc rozhodovať o súlade ústavného zákona s ústavou v súvislosti s vyhlásením nálezu týkajúceho sa nesúladu ústavného zákona s materiálnym jadrom ústavy.[6] V rámci aktuálnej diskusie o právnom štáte, si neviem predstaviť situáciu, ktorá by väčšimi vyjadrovala dešpekt zákonodarnej a výkonnej k rozhodnutiu súdu," neskrýva znechutenie Mgr. Krutková.
Kritike museli čeliť aj sudcovia Okresného súdu Bratislava V, ktorí sa verejne postavili za svojho dlhoročného predsedu[7]. Ešte v januári 2024 skutok kladený mu za vinu bol prekvalifikovaný z trestného činu na prečin marenia úlohy verejným činiteľom, nakoľko sa „nepreukázalo, že by Srogončík konal v prospech Jankovskej alebo Kočnera“, inak povedané, vyšetrovaním trvajúcim takmer na deň presne 4 roky sa nepreukázal úmysel. [8] Právna kvalifikácia sa v priebehu prípravného konania menila celkom 2 krát.
Dňa 14.03.2024 prokurátor ÚŠP GP SR podal obžalobu na obvineného JUDr. D. Srgončíka, pričom sudca Mestského súdu Bratislava I uznesením z 1.10.2024 zastavil trestné stíhanie obvineného, pretože tento skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci, keďže v prípravnom konaní zaobstarané dôkazy sú dostačujúce pre rozhodnutie súdu, a preto nepovažoval za potrebné vykonanie kontradiktórneho procesu, keďže možno odôvodnene očakávať, že by súdne konanie neviedlo k odlišným záverom.
"K preukázaniu viny páchateľa (obvineného) musia existovať už v čase podania obžaloby priame, resp. aspoň nepriame dôkazy, ktorých súhrn musí tvoriť logickú a ničím nenarušovanú sústavu vzájomne sa dopĺňajúcich dôkazov, ktorá vo svojom celku nielen spoľahlivo preukazuje všetky okolnosti skutku v ktorom sa vidí trestný čin a usvedčuje z jeho spáchania páchateľa (obvineného), ale súčasne vylučuje možnosť akéhokoľvek iného záveru. Súd v danom prípade mal za to, že nejde vo vzťahu k obvinenému ani o disciplinárne previnenie, pretože dokazovaním vo vzťahu k obvinenému nebola preukázaná ani „svojvôľa“, upozorňuje právnička na hrubé zlyhanie OČTK.
Koľko dôkazov o zlých činoch zrušenej NAKA ešte treba dodať opozičným politikom a voličom? Súčasná vláda sa bojí aj odvolať vládneho splnomocnenca predošlej vlády, nieto niekoho uväzniť.
veríme, že pravda má byť pre všetkých – nie zamknutá za platobné brány, prémiové zóny či platený obsah.
Fungujeme bez oligarchov, bez tlaku politických strán a záujmových skupín.
Ak si vážite našu prácu, prosím, podporte nás.
💳 Príspevok môžete poslať na účet: IBAN: SK91 0200 0000 0043 7373 6457 (do poznámky stačí uviesť „dar“)
Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodní. ❤️