V plnom znení prinášame list adresovaný predsedovi KBS Arc. Bernardovi Boberovi, ktorým signatári upozorňujú na zarážajúce príklady neúcty k eucharistii:

Obrana Najsvätejšej Eucharistie

Pán Ježiš je v Eucharistii veľmi zraniteľný. To súvisí s jeho nesmiernou obeťou za nás, či sa jedná o duše kňazské, duše Bohu zasvätené, ako i všetkých veriacich, túžiacich dosiahnuť svoju spásu. Preto sa nás musí v dušiach dotýkať každé zníženie úcty voči Bohu, nekonečne nás milujúcemu. Existujú zarážajúce príklady neúcty, ktoré sú osobitne bolestné, pre nášho Spasiteľa i celý Boží ľud. Potrebujeme to precítiť do hĺbky duše, čo to znamená zraňovať Božské srdce. A prehliadame tiež to, čo je neprehliadnuteľné, ale zostáva v Božom pohľade.
 
Ak túžime obohatiť sa milosťami, pripravujeme sa z celej duše na stretnutie so živým Bohom v Eucharistii v duchu uchvacujúcej prípravnej modlitby “klaniam sa Ti a veľmi Ťa milujem...“ Preto mimoriadne prekvapuje prenasledovanie kľaknutia pred najsvätejším Bohom pri svätom prijímaní. Áno, také prenasledovanie sa objavuje a je spojené aj so šikanou.

Málo uveriteľné v živote Cirkvi...

K tomu so skutočnou bolesťou duše poukazujeme na veľmi zarážajúce príklady, kňaz priamo z Bratislavy veriacim odmieta podať hrubo a permanentne Prevelebnú Sviatosť oltárnu pri kľaknutí si počas svätého prijímania, pričom je osobitne nevhodným príkladom. Je žiaľ potrebné skonštatovať, že nie je v Bratislave a na Slovensku celkom sám. A tu nejde len o omyl samého kňaza, ktorý jeho konanie by možno ospravedlňoval. Otec arcibiskup Mons. Stanislav Zvolenský aj vo svojom videu na takýto omyl kňazom poukázal. Nebolo to rešpektované. Ale jedná sa tu o cirkevné predpisy, vydané pre rešpektovanie v Cirkvi v dokumentoch, ktoré pritom kňazov zaväzujú nielen vo svedomí... Neodsudzujeme nikoho, každého posúdi Boh, je to ale mimoriadne bolestnou ranou, spôsobenou neuváženosťou a tiež určitou svojvôľou, nehodnou nasledovania ostatnými kňazmi. Toto pochybenie zaťažuje aj kňaza, i veriacich, nakoľko chýba rešpekt voči nim. Odkedy pre niektorých kňazov, majú byť zlé aj platné pápežské predpisy? 
 
Tak prečo sa búria voči nim a na nič nehľadia? Takýto jav je vždy bolestný pre Cirkev a rozbíja to cirkevnú jednotu, narúša dôveru duší. A  potom budeme po veľmi bolestnom prežívaní ich vzbury, a svojvoľnom faktickom zrušení platných cirkevných predpisov, to označovať po tichom akceptovaní tejto neblahej situácie, za novú, a dobrú možnosť v Cirkvi?
 
Za dobrú možnosť na znižovanie úcty k Bohu, aby sme nejako len vyhoveli ľudskej neposlušnosti?
Pretože nekonečne milujúci a dobrotivý Boh stále vo spravodlivosti registruje každý zámer a úmysel, ktorý nie je dobrý a svätý, ktorý neoslavuje Boha a nie je spôsobilý slúžiť jeho sláve. 

Čo má byť pre niektorých kňazov nevhodné na kľaknutí si pred Bohom počas prijímania Najsvätejšej Eucharistie? Pán Boh pri pokľaknutí pred Ním pri svätom prijímaní hriech nevidí. A nestačí Mu, že tu ide o  angažovanie sa modernizmu. A nepokľaknutie pred Bohom postačí? A prenasledovanie pokľaknutia pred Bohom s nepríjemnou šikanou má byť teraz čnostné a zrazu dobré?
 
Čo je pre  niektorých z kňazov teraz také nevhodné na kľaknutí si vo svätom prijímaní? A za toto sa potom odmietne sväté prijímanie? Ide sa vykázať z kostola? Pretože sa veriaci vo svojej duši dožaduje pokľaknutia? Toto je arogancia a rovnako aj opovážlivosť, ktorá nemôže byť ani milosrdným Bohom tolerovaná, ak dôjde k takejto svojvôli. Koľko neláskavosti zaznie z úst takého kňaza? A neúcty voči Bohu? A tiež srdciam veriacich... Koľko nepríjemnosti je v jeho slovách, koľko je nepríjemnosti v jeho tvári, a postojoch? 
 
Kňaz skutočne nemá oprávnenie veriacim nariaďovať, či určovať spôsob prijatia Eucharistie. Boh je nekonečná láska a očakáva preukazovanie úcty a lásky k sebe aj svojim veriacim.

Ak ide kňaz šikanovaním aj s otvorenou nepríjemnosťou vyvolávať svojvoľne konflikt s veriacim pre spôsob svätého prijímania, opúšťa lásku. Neteší sa pritom z duchovnej radosti veriaceho, ako prijíma z najväčšou úctou svojho Spasiteľa, má osobnú radosť iba z presadzovania svojho postoja, ktoré narušuje súčasne i lásku kňaza. Aj tú lásku, ktorú dobrotivý Boh očakáva. 
 
Nie je to jediný typ vážneho previnenia počas obety svätej omše, nakoľko Pán Ježiš je zranený tiež iným konaním od niektorých kňazov, ktoré sa ho osobne dotýkajú, a je to pre každého bolesťou ľudsky nevyjadriteľnou. Potom aj zo srdca veriacich neznejú tiché radostné chválospevy zo svätých omší, lebo to veľmi ubližuje Cirkvi.
 
Najviac je bolestnou strata viery aj u kňazov, ako možno nazvať dekadenciu aj vzrastajúcou neúctou voči Božiemu Telu. V rozpore s dokumentom Redemtionis sacramentum v bode 94, ktorý vydalo dikastérium pre Boží kult a disciplínu sviatostí, si dokonca sami veriaci namáčali Božie Telo do kalicha s Krvou, pri spolusúčinnosti kňaza.Týmto sa prekračuje ďalšia hranica, ktorá priamo povedie veriacich k stále väčšej neúcte k Najsvätejšej Eucharistii. A takéto závažné narušenie liturgickej disciplíny potom môže viesť k tomu, že sa veriaci v blízkej budúcnosti budú pri takomto zlom príklade domáhať toho, aby si sami mohli vyberať  Najsvätejšiu Eucharistiu z kalicha.
 
V prípadoch, keď si dá množstvo veriacich malú Hostiu do kalicha, dochádza aj ku kontaktu prstov s Pánovou Krvou v kalichu, alebo zostane veľmi ľahko aj na prstoch, pričom už jednoznačne dochádza k zneucteniu Pánovej Krvi, aj keď si otrie veriaci prsty. Takže uvedený akt je veľmi povážlivý a nedovolený. Bod 94 z dokumentu Redemtionis sacramentum kňazom zvýrazňuje: „Nie je dovolené, aby si veriaci svätú hostiu alebo posvätný kalich „sami brali, tým menej, aby si podávali medzi sebou z ruky do ruky“. V tejto veci treba navyše odstrániť zlozvyk, že si snúbenci na sobášnej omši navzájom vysluhujú sväté prijímanie.“

Zarážajúca neúctra k Spasiteľovi

Typickým prejavom tendencií stále znižovať úctu prejavovanú Spasiteľovi v Eucharistii, je rovnako aj podávanie svätého prijímania, i následnej purifikácie patény a kalicha. Všeobecné smernice Rímskeho misála sa pri purifikácii viažu tiež na akolytát, ale Najsvätejšiu Eucharistiu rozdávajú aj osoby bežne Cirkvou nepoverené, poverené aj náhodne. Takáto neúcta k Spasiteľovi je zarážajúca. 
 
Purifikácia ako očistenie kalicha a patény po svätom prijímaní, je celkom detailne popísaná v osobitnej časti Rímskeho misála venovanej sláveniu svätej omše. Ak ostane na prstoch odrobinka hostie, najmä po lámaní hostie alebo po prijímaní veriacich, kňaz otrie prsty nad paténou, alebo ak treba, umyje si ich. Podobne pozbiera aj odrobinky mimo patény, ak nejaké zostali. Posvätné nádoby čistí kňaz alebo diakon, prípadne ustanovený akolyta. Avšak niektorí kňazi k praxi tejto posvätnej činnosti poverujú tiež náhodile miništrantov.
 
Ako sa má potom ešte znížiť úcta k Najsvätejšej Eucharistii, okrem plíživého prenasledovania kľaknutia si pri príchode k anjelskému chlebu, prichádzajúceho už dlhú dobu zo zahraničia, v zlých príkladoch a postojoch niektorých kňazov, alebo dokonca niektorých predstavených?
 
Bolestným javom je aj tolerovanie nevhodného a provokatívneho oblečenia žien, a najmä pri svätých omšiach, ako sú krst, svadba, prvé sväté prijímanie a birmovka, kde sa prezentujú často aj ženy alebo dievčatá, ktoré bežne na svätú omšu vôbec neprídu. Kto z kňazov podnikne niečo proti takej nemravnosti, ktorá má tendenciu všeobecne sa rozširovať..? Zlým príkladom je aj slávnostná ďakovná svätá omša za blahorečenie Jána Havlíka, kde osoba v rámci liturgického čítania počas vysielania v televízii LUX doslovne šokovala oblečením pri takejto príležitosti. Ani prítomní organizátori, ale tiež kňazi voči nej žiadnym spôsobom nezasiahli, aby ju upozornili, prípadne jej obstarali závoj. 
 
Tieto uvádzané skutočnosti v otvorenom liste sa javia škvrnou na tvári Cirkvi. 

Záverom prosíme, aby počas svätého prijímania bolo pre starších veriacich aj duše cítiace v sebe túžbu k dispozícii kľačadlo, čo by bolo prínosom pre platné predpisy Cirkvi,  ďakujeme s úctou za Vaše plné pochopenie.
 
Boh vás žehnaj. 
Signatári:
Anton Čulen, predseda AZN 
vdp. Pius Majerovič, dominikán
Václav Kocian, katolícky kňaz
Jaroslav Klič, katolícky kňaz
Štefan Mordel, katolícky kňaz
Anton Selecký, predseda OZ Magnificat Slovakia
Jozef Šimonovič, herec a interpret poézie
Eva Zelenayová, exposlankyňa NR SR
Ľudmila Mušková, exposlankyňa NR SR
JUDr. Mário Lazar, Ph.D.
Michaela Hauptfogelová
MUDr. Daniela Hirnerová-Kicková
Ing. arch. Michaela Mendus
Jozef Krajčík, exriaditeľ církevných škôl
Mgr. Dalibor Kovačič, PhD.
Mgr. Lea Remišová
René Krajčovič 
Katarína Kováčová
Ing. Ivan Furka
Helena Furková
Miroslav Bielik
Eva Bieliková
Andrej Bielik
Veronika Benková 
Dana Slugeňová 
Alena Lukovicsová
Ľubica Cibulová
Mária Knapereková st.
Mária Sluková
Martin Komár
Mária Sýkorová
 
Na vedomie
J. E. arcibiskup NICOLA GIRASOLI
apoštolský nuncius v Slovenskej republike

Milí čitatelia,

veríme, že pravda má byť pre všetkých – nie zamknutá za platobné brány, prémiové zóny či platený obsah.
Fungujeme bez oligarchov, bez tlaku politických strán a záujmových skupín.

Ak si vážite našu prácu, prosím, podporte nás.

💳 Príspevok môžete poslať na účet: IBAN: SK91 0200 0000 0043 7373 6457 (do poznámky stačí uviesť „dar“)

Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodní. ❤️