Fernand Kartheiser, člen Európskeho parlamentu, tvrdí, ževzťah EÚ-Afrika je nerovnaký, no nie koloniálny. Kritizuje EÚ za vnucovanie hodnôt ako teórie rodu a nerealistických zelených ideológií, namiesto toho obhajuje obchod pred pomocou a priznáva nedostatky politiky EÚ.

Pán Kartheiser, vzhľadom na špeciálnu historickú úlohukrajín EÚ v Afrike, domnievate sa, že politika EÚ v mnohých aspektoch (ekonomické dohody, prístup k migrácii) nie je pokračovaním koloniálnych vzorcov podnovými heslami?

Vzťah medzi EÚ a Afrikou trpí istou nerovnováhou, ktorú dúfajme v čase napravíme. Avšak nepovažujem tento vzťah zapokračovanie koloniálnych vzorcov. Dôvodov je viacero: nie všetky krajiny EÚ majú koloniálnu minulosť a ešte menej jumajú v Afrike; EÚ aktívne hľadá vzťahy, ktoré poskytujú jej africkým partnerom určité výhody, najmä v obchode; ďalšívýznamní medzinárodní hráči pôsobiaci v Afrike sa správajú kolonialistickejšie ako EÚ. EÚ sa však skutočne správane úctivo, najmä pri politickom dialógu a snahách vnútiť africkým štátom množstvo svojich takzvaných „hodnôt“, ktorésú v rozpore s ich vlastnými africkými hodnotami. Klasickým príkladom sú snahy EÚ vnucovať teóriu rodu či normy súvisiaces LGBT. V posledných rokoch sa rad afrických štátov ďalej dištancoval od svojich bývalých koloniálnych vládcov. Takéto kroky možno považovať za poslednú fázu dekolonizačného procesu. Pokiaľ ide o migráciu, EÚ by sa mala zdržať podpory úniku mozgov z Afriky a africké štáty by mali odrádzať svojich najvzdelanejších občanov od odchodu do zahraničia. Obe strany by mali spolupracovať v boji proti tým, ktorí profitujú z nebezpečných nelegálnych migračných trás do Európy.

Napriek miliardám eur pomoci pre africké krajiny sú výsledky často sklamaním a korupcia zostáva obrovským problémom. Ako plánuje EÚ zásadne zmeniť systém poskytovania pomoci, aby skutočne pomohla ľuďom a posilnila inštitúcie, namiesto podpory skorumpovaných elít?

Proti korupcii sa uskutočnilo mnoho pokusov, bohužiaľ bezväčšieho úspechu. Korupcia však zďaleka nie je jediným problémom rozvojovej spolupráce. Celkové výsledky šesťdesiatich rokov spolupráce v tejto oblasti sú skôrsklamaním. Často sú jej výsledky najlepšie tam, kde bola relatívne malá. Pravdepodobne nastal čas úplne nahradiť rozvojovú spoluprácu obchodnými vzťahmi, zastaviť rozpočtovú pomoc a prenechať plnú zodpovednosť krajinám globálneho Juhu. Členské štáty EÚ majú v globálnom Juhu desaťtisíce ľudí pôsobiacich v rozvojovej spolupráci. Môžeme spochybňovať, či boli vždy využívaní optimálne. Mali by sme začať nahrádzať tento typ prítomnosti v globálnom Juhu ľuďmi, ktorí majú naopak väčšiu odbornosť v investičnej a obchodnej politike. Zmluvné vzťahy medzi spoločnosťami by mali stimulovať investície, zatiaľ čo prenos kompetencií a technológií by mal zabezpečiť dlhodobé zisky pre africké spoločnosti a podporiť zamestnanosť.

Kritici obviňujú dohody EÚ, ako napríklad tie v rámci"Global Gateway", že primárne slúžia záujmom európskeho biznisu a prístupu k surovinám, čím udržiavajú africkú závislosť. Konkrétne: ako zabezpečuje EÚ, že jej ekonomické "partnerstvá" skutočne prispievajú k industrializácii a pridanej hodnote v Afrike, a nie len k vývozu surovín?

EÚ nie je najaktívnejším zahraničným hráčom v oblasti afrických surovín, ani nie je najagresívnejšia. Avšak mala by uprednostniť investičné dohody na vytváranie pracovných miest s vysokou pridanou hodnotou. EÚ by sa mala vyhýbať zapojeniu do lokálnych konfliktov o suroviny, ako sú tie v regióne Veľkých jazier. Africké štáty by mali s EÚ rokovať z pozície väčšej sily. Na dosiahnutie tohto cieľa by sa mali posilniť regionálne dohody o spolupráci a inštitúcie medzi africkými štátmi.

Mnohí odborníci sa domnievajú, že hlavným cieľom politikyEÚ v Afrike sa stala kontrola migračných tokov do Európy, často na úkor podpory represívnych opatrení afrických vlád a odklonenia zdrojov od skutočného rozvoja. Aká je opodstatnenosť tejto kritiky a nezhoršuje tento prístup základné príčiny migrácie?

Táto kritika môže byť čiastočne oprávnená, nesmieme však zabudnúť, že tento fenomén sa týka len niektorých regiónov Afriky. Celkovo nemožno nedostatky vo vývoji radu afrických štátov dávať za vinu Európanom, ale často politickým podmienkam v týchto krajinách samotných. Nesmieme zabudnúť, že v Afrike existujú aj pôsobivé politické a ekonomické úspechy. Európania, ktorí často poznajú svojho obrovského južného suseda len povrchne, majú sklon zovšeobecňovať problémy, o ktorých vedia. Mali by sme byť všetci lepšie informovaní o Afrike, jej obrovskej rozmanitosti a príležitostiach.

Na pozadí rastúceho vplyvu Ruska (súkromné vojenské spoločnosti, dodávky zbraní) a Číny (infraštruktúra, investície bez politických podmienok) v Afrike pôsobí EÚ často oneskorene a arogantne. Aké sú základné chyby v prístupe EÚ, ktoré viedli k strate vplyvu, a prečo sú jej návrhy (často zamerané na "demokraciu" a "dobrú správu") pre mnohých afrických lídrov menej atraktívne?

Problém spočíva v samotnej Európe. Nerealistické ľavičiarske a zelené ideológie ovládajú Európsky parlament, Komisiu a mnohé členské štáty. V dôsledku toho sa snažíme svojim africkým partnerom vnucovať nezmyselné ideológie a byrokratické príšery, ako je smernica o náležitej starostlivosti (due diligence). Často sa správame arogantne a bez rešpektu. Afričania majú množstvo zainteresovaných zahraničných mocností, s ktorými sa môžu zapojiť a spolupracovať, a nie je prekvapujúce, že európske požiadavky sú často vnímané ako pomerne bremeniace a príliš vnucujúce sa. EÚ musí pochopiť, že je len jedným z mnohých konkurentov a že vo svojich vzťahoch s africkými partnermi nepožíva ani nezastáva špeciálny status.

Ambiciózna "zelená" agenda EÚ (napríklad mechanizmus CBAM - uhlíková daň na dovoz) by mohla vážne poškodiť ekonomiky afrických exportných krajín. Ako plánuje EÚ kompenzovať toto neprimerané zaťaženie kontinentu, ktorýmá najmenej viny na klimatických zmenách?

Obchodná politika EÚ to musí zohľadniť. Je zrejmý nedostatok koordinácie: rozvojová spolupráca, obchodná politika, ochrana životného prostredia a ďalšie politické oblasti sa často logicky neprelínajú. Odpoveď opäť spočíva v samotnej EÚ. Práve Zelený údel (Green Deal) a hrozba, ktorú predstavuje pre európsku konkurencieschopnosť, inšpirujú opatrenia ako mechanizmus CBAM. Až sa oslobodíme od najničivejších aspektov zelenej ideológie, budeme môcť našim africkým partnerom ponúknuť aj lepšie a spravodlivejšie podmienky výmeny.

Milí čitatelia,

veríme, že pravda má byť pre všetkých – nie zamknutá za platobné brány, prémiové zóny či platený obsah.
Fungujeme bez oligarchov, bez tlaku politických strán a záujmových skupín.

Ak si vážite našu prácu, prosím, podporte nás.

💳 Príspevok môžete poslať na účet: IBAN: SK91 0200 0000 0043 7373 6457 (do poznámky stačí uviesť „dar“)

Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodní. ❤️