Viacerí slovenskí herci sa po vzore udalostí v roku 1989 aktívne zapojili do boja proti súčasnej vláde. Na niečo pri tom ale akosi pozabudli. To najhlavnejšie je, že si vôbec neuvedomujú, že za nimi už nestoja státisíce či dokonca milióny ľudí ako tomu bolo vtedy.

Slováci akoby postupne prestali vnímať realitu a mnohí preberajú rétoriku tých, ktorým sa nepáči, že súčasní politici nehrajú podľa ich scenára. Doba sa však zmenila, rovnako ako počas Nežnej revolúcie. Rozdiel je ale veľký v tom, ako sme sa ako ľudia správali k sebe vtedy, a ako dnes. Netolerancia aj urážky a nadávky za iný názor sa stali našou bežnou súčasťou, kým vzájomná pomoc jeden druhému a spolupatričnosť sú z našich životov vytláčané.

Slová hodné potlesku

Áno, zdivočeli sme, ba správame sa niekedy horšie ako divoké zvieratá, lenže toto do nás vlali politici. Takíto sme totiž predtým neboli. Tú nevraživosť do nás vliali politici, ktorí nás chcú mať pod kontrolou a na uzde, pričom nám tvrdia, že to všetko robia pre naše dobro. Kto vníma našich „pobúrených“ umelcov, ktorí sa pridávajú na stranu liberálov a progresívcov, šíriacich tento marazmus naprieč svetom tomu je jasné, že lepšie to určite nebude. Práve naopak.

Existujú však Umelci, áno s veľkým U, ktorí vidia to, čo sa u nás deje reálne. Jedným z nich je aj Marek Ťapák, ktorý keď prehovorí mimo javiska, prítomné publikum mu tlieska. Vidieť to aj vo videu zverejnenom na kanáli Youtube. Po jeho vzhliadnutí by sa mnohým ľuďom mohli konečne otvoriť prižmúrené, ale už úplne zatvorené oči. Čím skôr sa nám to podarí, tým lepšie nielen pre nás, ale i pre nasledujúce generácie.

Čo všetko sme stratili?

„Stratili sme pud sebazáchovy, stratili sme súcit, nemáme víziu, len prežívame. Stratili sme radosť, ale získali zatvrdnutosť, cynizmus, a ohlúpli sme aj keď máme viac vysokoškolsky vzdelaných ľudí,“ hovorí bez servítky na ústach v úvode Marek Ťapák, podľa ktorého sme stratili schopnosť posudzovať náročné umelecké diela, ale dokážeme sa zabávať na prostoduchých a vulgárnych narážkach. „Stratili sme múdrosť a úctu našich predkov, ale získali sme prehnanú a falošnú korektnosť, ktorá nás doviedla do krachu,“ pridáva umelec.

Marek Ťapák spomína aj Orwellov román 1984, kde mali štyri ministerstvá. „Ministerstvo lásky, kde sa mučilo, ministerstvo mieru, kde hlavnou propagandou bola vojna, ministerstvo pravdy, kde sa prepisovala história a ministerstvo hojnosti, kde sa šíril hladomor. A heslo bolo - Vojna je mier, otroctvo sloboda, nevedomosť je sila,“ konštatuje smutne herec.

Teraz trpíme za iných

Je to podľa neho presne ako dnes, keď ukrajinskí kolaboranti s Nemcami za II. svetovej vojny Bandera a Šuchevič sú hrdinovia a dobro, Hitler a fašizmus je zlo. „To sú ale paradoxy,“ sarkasticky poznamenáva Ťapák. „Vláda, ktorá bola zvolená z vôle ľudu tvrdí, že nemá peniaze, ale na zbrane peniaze má. Odmietli sme zlú ruskú ropu a teraz ju nakupujeme cez prostredníka za trikrát toľko,“ pokračuje v ostrej kritike Ťapák, ktorý ukazuje aj na viaceré západné krajiny, ktoré okupovali a drancovali iné, v rozličných častiach sveta.

„Nepodieľali sme sa na kolonizačnej politike 17. až 19. storočia, ale platiť by sme zo solidárnosti i my, veď sme „partneri“ EÚ. Čo tam po tom, že Francúzi vykorisťovali Afriku dodnes, a teraz sa divia, že ich „zlí“ Nigérijčania vyhnali. Čo tam po tom, že nelegálny migrácia zaplavuje Európu a my sme bezmocní, ale korektní! Čo tam po tom, že sankciami trpíme viac ako ten, voči komu sú uvalené,“ naráža umelec na situáciu na Ukrajine, ktorú ďalej ešte zvýraznil.

Koho je to celé vina?

„Čo tam po tom, že sa nedodržiavali Minské dohody, že Porošenko (ukrajinský prezident, ktorého na poste vystriedal práve Zelenskyj – pozn. red,.) vykrikoval ako budú kvičať ukrajinskí obyvatelia ruského pôvodu. Čo tam po tom, že pri potlačení týchto separatistov zahynulo 13-tisíc civilistov. Čo tam po tom, že mierová zmluva v Istanbule bola na spadnutie, ale po príchode Borisa Johnsona (bývalý predseda Vlády Veľkej Británie – pozn. red.) nič neplatilo,“ ostro spomína Ťapák na udalosti, ktoré predchádzali vojne na Ukrajine.

„Čo tam po tom, že azovskí fašisti upálili cez 560 osôb v Odese, ale „zlí“ Rusi zaútočili na „mierumilovnú“ Ukrajinu. Čo tam po tom, že my, Európania, sme nekorektní, nehájime „demokratické“ princípy jedným metrom, že sme farizejskí a neúprimní. A koho je to vina? Moja!“ poznamenáva Marek Ťapák a vzápätí to aj vysvetľuje. „Pretože som nebol dostatočne dôrazný, málo som upozorňoval na zárodky tohto šialenstva, málo som burcoval, málo vysvetľoval,“ dodáva herec, ktorého v tejto aktivite, no v opačnom garde, predbehli jeho progresívni a liberálni kolegovia, ktorých je naozaj neúrekom.

Rozhodne nie nezaujímavé aj ďalšie slová, ktoré herec Marek Ťapák adresoval ľuďom, pred ktorými rečnil. Slová, ktorými narážal nielen na vládu Igora Matoviča a jeho vtedajšieho straníckeho kolegu Eduarda Hegera, ale aj ich nasledovníka Ľudovíta Ódora, ktorý neskôr vstúpil do Progresívneho Slovenska. A práve to sa teraz usiluje zvrhnúť súčasnú vládu a chopiť sa moci, o čo sa usiluje aj SaS, ktorá sa spolu s Matovičom a jeho OĽaNO, dnes hnutie Slovensko, už mala možnosť predviesť, ale i KDH, ktoré tu pred rokmi predajom strategických podnikov tiež narobilo poriadne škody, či mimoparlamentnými Demokratmi, čo sú vlastne odkojení Matovičovci. Kto nám to teda chce tu opäť vládnuť? Zvykne sa hovoriť, že každý národ má takú vládu, akú si zvolí, či akú si zaslúži. Táto síce nie je ideálna, ale takú, aká by tu chcela byť, tak takú si naozaj nezaslúžime.

Milí čitatelia,

veríme, že pravda má byť pre všetkých – nie zamknutá za platobné brány, prémiové zóny či platený obsah.
Fungujeme bez oligarchov, bez tlaku politických strán a záujmových skupín.

Ak si vážite našu prácu, prosím, podporte nás.

💳 Príspevok môžete poslať na účet: IBAN: SK91 0200 0000 0043 7373 6457 (do poznámky stačí uviesť „dar“)

Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodní. ❤️