Najnenávidenejšia a zároveň najpopulárnejšia pornohviezda na svete je produktom toxickej ženskosti, „girlboss“ feminizmu a nekontrolovateľnej sexuálnej pozitivity. Jej kariéra, postavená na sebaponižovaní, šoku a algoritmickej explózii, je výstižným zrkadlom hodnotového chaosu Západu.

Komentár pôvodne publikovaný na portáli The European Conservative

Pravdepodobne ste už počuli o Bonnie Blue. Alebo ste ju aspoň videli. Či už ide o jej chválenie sa tým, že spí so „sotva legálnymi“ vysokoškolákmi, obviňovanie žien z toho, že ich manželia podvádzajú, prekonanie svetového rekordu v najväčšom gangbangu v histórii, alebo plánovanie „ľudskej detskej zoo“ – Bonnie Blue je dnes neprehliadnuteľná.

Blue, vlastným menom Tia Billinger, je 26-ročná pornoherečka a jeden z najpoľutovaniahodnejších exportov Spojeného kráľovstva. Na trhu presýtenom profesionálnym aj amatérskym obsahom, ktorý pokrýva prakticky každý fetiš či sexuálnu preferenciu, bolo náročné vyčnievať. Blue sa to však podarilo – najmä vďaka škandálnym výstrelkom, čoraz extrémnejšiemu obsahu a víťaznej jazde na vlne internetovej zúrivosti.

Minulý rok sa prvýkrát výrazne zviditeľnila. Pred univerzitou v Nottingham Trent University držala tabuľku s nápisom: „Študenti univerzity, vybláznite ma – a natočme to.“
„Služba“ bola pre študentov zadarmo, no video predávala svojim fanúšikom. Na TikToku zároveň vyzývala vysokoškolákov, aby ju v nasledujúcich dvoch týždňoch navštívili: „Nemôžem sa dočkať, až ťa poteším. A samozrejme – gratulujem k prijatiu na univerzitu.“ Tvrdila, že počas jedného dňa mala sex s 30 mužmi, čím prekonala svoj „osobný rekord“.

To však bol len predkrm. V januári tohto roka sa Blue rozhodla prekonať neoficiálny svetový rekord v najväčšom gangbangu – cieľ: spať s minimálne 1 000 mužmi, a to nie s kolegami z brandže, ale s kýmkoľvek, kto sa dostaví. Na sociálnych sieťach vyzývala mužov, či už „sotva legálnych alebo sotva dýchajúcich“, aby sa postavili do radu pred mestským domom v Londýne.

Výsledok? 1 057 mužov. Tým prekonala predošlý rekord 919.

Pre väčšinu ľudí – najmä žien – to všetko znie ako dystopická nočná mora. Myšlienka ponúknuť vlastné telo tisícke cudzincov ako živú nafukovaciu bábiku a zároveň z toho spraviť platené predstavenie na internete je, právom, nepochopiteľná. Prečo to niekto robí?
Mnohí špekulovali, že Blue trpí duševnou poruchou alebo má traumy z minulosti. Ona sama má však jednoduchšiu odpoveď:
„Jednoducho si užívam sex.“

Nedávny dokument Channel 4, 1 000 mužov a ja: Príbeh Bonnie Blue, sa pokúsil ísť hlbšie: Je Blue feministka, alebo len zúfalá obeť?
Aj keď sa Blue týmto otázkam veľmi nevenuje, tvrdí, že svoje konanie považuje za feministický akt slobody. Predtým pracovala ako náborárka pre NHS – prácu označila za nudnú a nenaplňujúcu.

„Sexuálna práca“, ako to dnes eufemisticky nazývame, jej vraj priniesla slobodu, akú by v „normálnej“ robote nikdy nezažila.
Na otázku režisérky Victorie Silverovej, či si myslí, že nás posiela späť, čo sa týka feminizmu, Blue odpovedala: „Väčšina hejtu prichádza od žien, ktoré samy nepracujú – čo je úplne v poriadku. Ale nevracia nás práve to späť?“ Dokonca tvrdí, že schopnosť predávať svoje telo online je presne to, za čo „feminizmus bojoval celé desaťročia“.

Je zrejmé, že Blue má len povrchné pochopenie feminizmu – obmedzené na pojmy ako „voľba“ a „posilnenie“. Pre ňu znamená sloboda absenciu akéhokoľvek zákazu. A nehanbí sa ani za otvorený sexizmus – v jednom videu napríklad vyhlásila: „Ak dievča povie, že má menštruáciu, jej hrdlo je predsa v poriadku.“

Nie je teda prekvapivé, že ju mnohí označujú za ženskú verziu Andrewa Tatea

Napriek tomu je Bonnie Blue produktom moderného feminizmu. Je dospelou ženou, ktorá urobila rozhodnutia o svojom živote – a hoci objektívne hrozné, stále autonómne. Zároveň je však zrkadlom kultúry, ktorá z rovnosti urobila biznis, z „girlboss“ ideológie cirkus a zo sexuálnosti tovar. Platformy ako OnlyFans dnes učia ženy, že ich telo je aktívum, ktoré treba speňažiť.

Problém je v tom, že jej „vlastné podmienky“ fungujú len v rámci trhu, ktorý stavia na ponižovaní žien a ich podriadenosti mužským fantáziám. Blue je úplne závislá od pozornosti mužov, ktorí s ňou chcú spať. Zatiaľ sa jej to vypláca – pred zablokovaním účtu bola najlepšie zarábajúcou tvorkyňou na OnlyFans. Tvrdí, že stále zarába státisíce až milióny libier mesačne. Otázka znie: čo sa stane, keď sa zrúti ekonomika postavená na šoku a pozornosti?

Zarážajúci je aj úplný nezáujem o dopad na mladé ženy, ktoré ju sledujú. Režisérka dokumentu, matka 15-ročnej dcéry, sa pýta: „Nebojíš sa, že tvoj vplyv formuje predstavy dievčat o sexualite?“
Blue odpovedá: „To je úloha rodičov. Ľudia vraždia, a neznamená to, že to robíte aj vy. Rovnako to platí pre gangbangy.“

Výzva pre rodičov:

Svojím spôsobom má pravdu. Prostitútky a pornohviezdy tu boli vždy. Len nedávno sa z nich stali hlavné postavy mainstreamu, virálne ikony sociálnych sietí. Kým kedysi bolo porno skryté a vedome vyhľadávané, dnes ho TikTok, X či Instagram servírujú priamo do rúk. Hranica medzi influencerkou a pornoherečkou sa vymazáva. A preto musia dnešní rodičia urobiť to, čo predchádzajúce generácie nemuseli – vysvetliť, že životný štýl Bonnie Blue nie je ambiciózny, ale zničujúci.

Skutočnosť, že nás Blue stále šokuje, je vlastne dobré znamenie. Znamená to, že ešte nie sme úplne otupení. No zároveň sa posúvajú hranice toho, čo vnímame ako „normálne“ – najmä pre mladé dievčatá.

Ak môže Bonnie Blue predávať zábery z „ľudskej detskej zoo“, potom predaj nahých fotiek vyzerá ako banalita. Ak je spánok s 1 000 mužmi za deň zvrátenosť, potom známosti z Tinderu vyzerajú vlastne neškodne.

Je ťažké vedieť, čo si o nej myslieť.

Zaslúži si spoločenské zahanbenie? Pravdepodobne áno. Je to katastrofálny príklad pre mladých? Absolútne. Je to dospelá žena, ktorá urobila vedomé rozhodnutie? Tiež áno.

Ako poznamenal aj Tate – je konečným produktom moderného feminizmu. Ak sex zredukujeme na banalitu – niečo ako jedlo či spánok – nemôžeme sa čudovať, že ženy ako Blue siahnu po jeho najextrémnejšej forme, len aby si vydobyli miesto pod slnkom.

Bonnie Blue je symptóm aj zrkadlo. A ak sa nám nepáči, čo v ňom vidíme, nemali by sme nadávať jej, ale kultúre, ktorá ju vytvorila.

Milí čitatelia,

veríme, že pravda má byť pre všetkých – nie zamknutá za platobné brány, prémiové zóny či platený obsah.
Fungujeme bez oligarchov, bez tlaku politických strán a záujmových skupín.

Ak si vážite našu prácu, prosím, podporte nás.

💳 Príspevok môžete poslať na účet: IBAN: SK91 0200 0000 0043 7373 6457 (do poznámky stačí uviesť „dar“)

Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodní. ❤️