BRÁNIME DEMOKRACIU NENÁVISŤOU! Bývalý šéf českej dipomacie Zaorálek k Trojanovým výkrikom (VIDEO)
Lubomír Zaorálek kritizuje protest na pražskej Letnej, výroky Ivana Trojana aj úlohu Českej televízie. Varuje pred nenávisťou v mene demokracie.

Lubomír Zaorálek kritizuje protest na pražskej Letnej, výroky Ivana Trojana aj úlohu Českej televízie. Varuje pred nenávisťou v mene demokracie.

Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
Spev nenávisti na Letnej. Tak nazval bývalý šéf českej diplomacie a pedagóg Lubomír Zaorálek svoj autorský komentár pre ParlamentníListy.cz. Zamýšľa sa nielen nad protivládnym protestom iniciatívy Milión chvíľok, ale aj nad zmyslom 17. novembra a aktuálnymi diskusiami o Českej televízii.
V nedeľu sme na Letnej dostali jednoduchý návod, ako zlepšiť pomery v Českej republike. Oto Klempíř, minister obrany Zůna a ďalší majú nasadnúť do Turkovho auta a odísť do Ruska za Putinom. „Odíďte!“ kričal mocným hlasom Ivan Trojan. Kultúre aj verejnosti sa tým uľaví. My ostatní potom budeme šťastní a niečo si zaspievame.
To by bolo pekné. Záporné postavy ako v divadle opustia scénu, ostatní sa chytia za ruky a príde pieseň. Skutočná spoločnosť a politika však majú oproti divadlu jednu nepríjemnú vlastnosť – nikoho nemožno poslať zo scény. A po záverečnej piesni nikto nikam nezmizne.

Úrad vlády vyvracia ďalší mýtus o jedných z najdrahších potravín v rámci EÚ, ktorý rada šíri opozícia.


Beáta Jurík (PS) si posťažťovala, že z nej Eduard Chmelár urobil hochštaplerku v oblasti zahraničnej politiky. Chmelár preto reaguje a prináša päť dôkazov, ktoré o tom (ne)svedčia.

Influencerke, ktorá prevádzkuje facebookovú stránku Olívia triedi život sa počas toho, ako si urobila makeup zamýšľa nad "možným konfliktom záujmov" v prípade Mareka Paru. Ten nemohol reagovať inak, ako s humorom...
Najnovšie články z partnerského portálu somzdediny.sk




V Číne sa deklarovalo, a to bez ohľadu na názory Európy.
Chmelár sa pustil do Galka, no varuje pred väčším problémom slovenskej demokracie
Súčasť riešení, nie objekt problémov
Začal už niekto písať predvolebný kasový trhák?
Pred summitom Putina, Trumpa a Si Ťin-pchinga rastie geopolitické napätie. Analytici hovoria o slabnúcej pozícii USA, sile Číny a odsunutí Európy.

12. 11. 2026
V tejto krajine máme zvláštny zvyk prehrávať bežné politické spory ako ďalšiu reprízu novembra 1989. V nedeľu sa toto predstavenie opäť rozbehlo. Mení sa obsadenie, ale úlohy zostávajú. Niekto predstavuje starú normalizačnú moc, ktorá nás vedie späť do obdobia pred novembrom, niekto na javisku povie (Tomáš Halík), že národ sa prebudil, a niekto príde oznámiť, že tentoraz už pravda naozaj zvíťazí. Tá nemennosť je zrejme upokojujúca. Vopred je jasné, komu zatlieskať.
Americký komentátor Dennis Prager pred rokmi napísal: „Nikto nevie nenávidieť tak ako liberál.“
Nemusíme však chodiť do Ameriky. My máme vlastný český „spev nenávisti“.
Tí, ktorí dnes demonštrujú, sa považujú za dedičov a pokračovateľov novembra 1989 a opäť stoja proti totalite, ktorá ohrozuje našu slobodu. Rok 1989 sa stáva univerzálnym obrazom, prostredníctvom ktorého interpretujeme súčasný politický konflikt. Vlastne tu nejde o problém televíznych poplatkov. Letná predsa volala, že celá táto vláda a Babiš musia padnúť rovnako ako Husák a Jakeš.
Jasne to za družstvo žien Charty 77 povedala Věra Roubalová Kostlánová, keď vláde zla odkázala: „Darebákom a lumpom slobodu nedáme.“
Úbohý Jan Patočka. Patočka predsa nikdy nehovoril, že ľudské práva patria iba tým, ktorých názory schvaľujeme. Ľudské práva sú univerzálne práve preto, že platia aj pre ľudí, ktorých nemáme radi. Charta 77 kedysi žiadala slobodu pre všetkých. Po päťdesiatich rokoch jej predstavitelia dosiahli pozoruhodný pokrok: už vieme, komu ju nepriznať.
Dnes v tejto krajine už neplatí Václav Havel, ale skôr plukovník Otakar Foltýn, ktorý hlásal, že tu máme „asi 4 percentá svíň, ktoré by sa mali niekam internovať“. Český spev nenávisti jednoducho silnie.
Keď bojujete proti darebákom a lumpom, už predsa nejde o detaily nejakého politického sporu, ale o boj dobra so zlom. A účastníci takejto demonštrácie majú na svojej strane celý zbor anjelov v nebesiach a nádherný pocit, že sú morálne vyvolení a môžu si dovoliť viac. Možno môžu aj hrubo kričať od zlosti, pretože predsa stoja na správnej strane. „A tých zlých nech vezme čert.“
Pohŕdanie politickým protivníkom už nie je slabosťou, ktorú by sme mali krotiť. Stáva sa dôkazom mojej pevnosti. Čím viac sa nechám na pódiu uniesť, tým viac dokazujem svoju oddanosť demokracii.
Nestane sa napokon nenávisť oceňovanou cnosťou? Veď my predsa bránime hodnoty a demokraciu treba brániť. Nie je však jasné, či táto bojujúca demokracia ešte chráni spoločné pravidlá, alebo už ide len o náš vlastný bojujúci tábor.
A tu sa dostávame k Českej televízii, na obranu ktorej sa mala pôvodne konať táto demonštrácia.
Od Českej televízie neočakávam, že musí byť ľahostajná k vlastnej nezávislosti. Očakávala by som však, že vo chvíli, keď ide o ňu samotnú, bude mimoriadne opatrná. Pretože aj nad jej údajnou nezávislosťou môže visieť otáznik.
Je to veľká inštitúcia s určitou hierarchiou – elitou, ktorá ju riadi a má väzby na určitých politikov. Vyznačuje sa aj nepriehľadnými začiernenými zmluvami, ktoré NKÚ nemôže kontrolovať. Niektorých redaktorov sa zbavuje, iných nie.
Teraz však Česká televízia vyhlásila, že už nie je pozorovateľom, ale stáva sa hybateľom. Obávam sa však, že ako aktér politického boja degeneruje a stráca svoju základnú schopnosť s maximálnou objektivitou otvárať priestor verejnej pluralitnej diskusii.
Dnes máme televíziu, ktorá si sama niekoľko dní robí reklamu na podujatia organizované na jej podporu. Veľká časť jej spravodajstva je zapriahnutá do boja o ňu samotnú.
Nedeľné večerné relácie Události a komentáře týdne na ČT24 ponúkli v tomto smere zvláštnu podívanú. Moderátor Petr Obrovský sa k pozvanému hosťovi Martinovi C. Putnovi správal tak arogantne, že sa ten po čase dokonca ospravedlnil divákom a odišiel zo štúdia. V tej scéne bolo niečo výrečné. Po popoludní, počas ktorého sa na Letnej celý čas zvláštnym spôsobom kombinovali výroky plné nenávisti so slávnostnými výzvami na verejnú diskusiu, sa v televízii nedarilo viesť nijakú zmysluplnú debatu.
Na záver moderátor poďakoval hosťom, že aspoň neodišli. Na médium verejnej služby je to trochu málo. Ukazuje to však, do akej schizofrenickej situácie sa Česká televízia dostala. Problém je v tom, že v demokracii nemá nikto právo hovoriť za všetkých občanov. Bol to Claude Lefort, ktorý opísal demokraciu ako politický poriadok, v ktorom zostáva miesto moci symbolicky prázdne a neobsadené. Nikto ho nemôže natrvalo obsadiť. Nikto nemôže stelesňovať ľud ako celok. Demokracia nie je vlastníctvom vlády, ale ani jej odporcov, hoci by sa ich na Letnej zišlo niekoľko stotisíc. Môžu upozorňovať na vážne riziká, môžu požadovať zmenu vlády – oboje patrí k slobodnej spoločnosti. Nemôžu však tvrdiť, že predstavujú demokraciu a že tí, ktorí zmýšľajú inak, stoja mimo nej.
Zmyslom novembra spred 37 rokov nebolo nahradiť jeden monopol na pravdu iným. Zmyslom bolo otvoriť priestor, v ktorom by už nijaký taký monopol nemohol existovať.
Možno by sa Václav Havel na novej kariére svojho zelinára pobavil. Koho by napadlo, že jeho zelinár – konformista, ktorý vyvesoval ideologické plagáty – sa bude v našej ponovembrovej ére opäť niekomu hodiť a stane sa hrdinom občianskej spoločnosti – dostane v nej nové úlohy a nové plagáty.
Zdroj: ParlamentniListy.cz
Zatiaľ žiadne komentáre. Buďte prvý, kto sa zapojí do diskusie.

pred 1 min

pred 10 hod

pred 11 hod