Poľsko dnes čelí množstvu výziev: vojne na hraniciach, demografickej kríze, ekonomickej neistote a rastúcim migračným tlakom. Ide o existenčné obavy. Práve preto sa oplatí uctiť si víťazstvo v kultúrnej vojne, ktoré je už predo dverami. Analyzuje Filip Łapiński - akademik, komentátor a pedagóg pracujúci pre nadáciu Poľsko, Veľký projekt, konzervatívny a vlastenecký think tank vo Varšave.

 Poliaci sú takmer dve desaťročia uväznení v kultúrnom boji o potraty, manželstvá osôb rovnakého pohlavia, rodovú identitu a miesto náboženstva vo verejnom živote. Z pozadia bol vnútený ako nevyhnutný stret medzi progresívnou budúcnosťou a reakčnou minulosťou. Otázkou malo byť len KEDY, nie ČI Varšava kapituluje progresivizmu po vzore Londýna, Paríža, Madridu a Berlína.

Rok 2025 však rozpráva iný príbeh. Poľská kultúrna vojna – aspoň na právnej úrovni – sa zdá nielen slabnúť, ale možno sa dokonca pomaly zastaví a konzervatívci budú jej jasnými, poslednými víťazmi. A progresívny sen o pretvorení Poľska podľa obrazu západnej Európy sa zastavil, zlyhal a čoskoro môže úplne stratiť svoju oporu.

Zdegraduj neprogresívneho nepriateľa

Víťazstvo v kultúrnej vojne sa nezískava tesnými volebnými víťazstvami ani dočasnými kompromismi. Dosiahne sa vtedy, keď si jeden svetonázor získa verejnú predstavivosť, pretvorí inštitúcie a urobí svojho súpera zastaraným vo verejnej sfére. Progresívci takto vyhrali vo veľkej časti Západu: "konzervatívne" strany už dávno akceptovali alebo dokonca zaviedli právo na potrat, manželstvá osôb rovnakého pohlavia a gender a progresívci si užívajú hegemóniu. Je politicky samovražedné ich spochybňovať.

Poľská konzervatívna pevnosť

V Poľsku  v 2013 ani za liberálnej vlády neprešla legalizácia registrovaných zväzkov homosexuálov. Potom 8 rokov  vlády strany Právo a spravodlivosť (2015 až 2023) znemožnil každú progresívnu iniciatívu. Prelomové rozhodnutie Ústavného súdu z roku 2020 sprísnilo zákony o potratoch. Napriek impozantným masovým protestom sa legislatívne nič nezmenilo. V dnešnom parlamente dominuje liberálna koalícia, ale potrati sa nepodarilo liberalizovať ani vlani. Prešli však zákony o nenávistných prejavoch, ktoré rozširujú ochranu sexuálnych menšín a na úkor konzervatívnej opozície. Tie však následne boli v podstate zablokované prezidentom Andrzejom Dudom a ústavným súdom.

Prezidentské voľby 2:0

Nedávno sa oba tábory stretli na barikádach v bitke o prezidentské kreslo. Pre progresívcov to bola skvelá mobilizačná príležitosť. Ako inak - postavili progresívneho primátora hlavného mesta. Uhladený proeurópsky a mediálne najzdatnejší liberál Rafał Trzaskowski kandidoval ako zástanca revolučnej zmeny mal všetky predpoklady vyhrať. (Tak ako Korčok.) Zasiahla vyššia moc - alebo agentúra Zinc - a plán sa zrútil. Napriek prieskumom po veľmi dynamickej a rušnej kampani šokujúco - s Božou pomocou - vyhral otvorene konzervatívny Karol Nawrocki a 6. augusta sa ujme úradu. A to je drvivá porážka progresívcov. Aj keby sa progresívne návrhy zákonov dostali do parlamentu, sú hneď mŕtve.

A parlamentné?

západní pozorovatelia sľubovali len pred 2 rokmi „postupný prielom“ liberálov. Teraz sa javí ako miznúci sen bez šance na realizáciu v dohľadnej budúcnosti. Liberálna ľavica nedokázala zmeniť poľské zákony ani dostatočne preformovať jeho dušu. Poľsko sa posúva ďalej doprava. Prieskumy ukazujú, že v budúcom parlamente by mohla dominovať strana Právo a spravodlivosť a nacionalistická Konfederácia, keďže pravica je nadšená z nedávneho prezidentského víťazstva.

Krok späť - k socdem

Porážkou otriasená poľská ľavica citeľne zmiernila kultúrne progresívne slogany - lebo stratila publikum. Zároveň sa v procese zdola nahor pomaly objavuje rodiaca sa „alt-ľavica“, ktorá úplne odmieta progresívne kultúrne vojny v prospech socializmu starej školy naSMERovaného na mzdy, bývanie a práva pracovníkov. Prečo? "Je nepochybne pravda, že poľské náboženské dedičstvo a tradičná spoločenská štruktúra zostávajú silnejšie ako vo väčšine Európy," vysvetľuje akademik. 

Irelevantný progresivizmus

"Hlbším dôvodom však je, že progresívna politika, ktorá sa kedysi smelo vyhlasovala za predvoj morálnej transformácie západného človeka, sa vo svete, ktorý už nie je definovaný mierom a prosperitou, javí ako irelevantná." Progresívne nadšenie z roku 1968 pretvoriť sex, rodinu a morálku vtedy bolo príťažlivé. Lebo materiálna stabilita robila takéto experimenty neškodnými. Jeho požiadavky znejú v dobe vojny a neistoty zastarane, ba až absurdne.

Nový smer - koniec vojny

Mnohí sa aj v Poľsku obracajú "ku konzervatívnym alebo nacionalistickým stranám, ktoré sľubujú poriadok, bezpečnosť a budúcnosť, za ktorú sa oplatí bojovať – aj bez náboženstva ako sprostredkovateľskej sily," analyzuje Łapiński. Kultúrna vojna môže čoskoro definitívne ustať – "nie kompromisom, ale víťazstvom konzervatívnej vízie rodiny a života," nádejá sa akademik a vôbec ho nemrzí ani spôsob.

Víťazstvo vytrucovaním

Nebola to síce pekná bitka, len tvrdošijné držanie línie, ale ráta sa výsledok: "nenarodený život je stále chránený, sloboda prejavu je zachovaná, tradičné manželstvo zostáva právnou normou a náboženstvo nie je vytláčané z verejnej sféry." Rastúci počet rozvodov, sekularizácia a pomerne progresívna morálka mladšej generácie sú však ďalšou výzvou pre sociálne zlepšenia.

Milí čitatelia,

veríme, že pravda má byť pre všetkých – nie zamknutá za platobné brány, prémiové zóny či platený obsah.
Fungujeme bez oligarchov, bez tlaku politických strán a záujmových skupín.

Ak si vážite našu prácu, prosím, podporte nás.
💳 Príspevok môžete poslať na účet: IBAN: SK91 0200 0000 0043 7373 6457 (do poznámky stačí uviesť „dar“)

Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodní. ❤️