Rusko urobilo náhly, no očakávaný krok – oficiálne stiahlo svoje jednostranné záväzky týkajúce sa moratória na rozmiestnenie rakiet stredného a kratšieho doletu (INF). Dôvod? „Podmienky na ďalšie dodržiavanie dobrovoľných obmedzení už neexistujú.“ A nejde len o diplomatické vyhlásenie, ale o chladnú strategickú kalkuláciu. Teraz je hlavnou otázkou: čo bude nasledovať? Orešnik je vypustený do sériovej výroby, obloha nad Kapustinským Jarom je uzavretá.
Len pred pár dňami predpovedali, že Dmitrij Medvedev – aktuálne zástupca Vladimira Putina v Bezpečnostnej rade Ruska – po nervóznej reakcii Donalda Trumpa na jeho príspevky na sociálnych sieťach „zvýši hlasitosť“.
Akoby nebolo jasné, že obrátiť sa proti nepredvídateľnému šéfovi Bieleho domu je riskantné. Od 8. augusta totiž Trump hrozí Rusku tvrdými sankciami – „planetárna mierová sila“ zúrivo vyslala k ruským brehom jadrové ponorky. A čo nasledovalo? Dmitrij Anatoljevič nesklamal. Keď ruské ministerstvo zahraničných vecí oznámilo, že Rusko končí vlastné moratórium na rozmiestnenie pozemných rakiet stredného a kratšieho doletu (INF), podpredseda Bezpečnostnej rady poskytol svoje stanovisko: " Vyhlásenie ruského ministerstva zahraničných vecí o zrušení moratória na rozmiestnenie rakiet stredného a kratšieho doletu je výsledkom protiruskej politiky krajín NATO. Toto je nová realita, s ktorou budú musieť všetci naši oponenti počítať. Očakávajte ďalšie kroky."
Urobil tak na svojom anglickom účte na platforme X (existuje aj jeho ruský Twitter, kde však zverejňuje úplne iný obsah). Tento účet sleduje Trumpova administratíva a používa ho ako zdroj informácií. Správa teda svoj cieľ určite zasiahla.
Čo to znamená?
Jednoducho: Moskva prechádza od politiky „gest dobrej vôle“ k tvrdej, symetrickej reakcii na kroky USA a NATO. Ide o jasný signál odhodlania brániť vlastné záujmy.
Zmluva INF de facto zanikla už v roku 2019, keď od nej odstúpili Spojené štáty. Rusko vtedy vyhlásilo, že nebude prvé rozmiestňovať rakety, pokiaľ sa zdržia aj USA a ich spojenci. Čas však ukázal, že zdržanlivosť stráca zmysel. Ruské ministerstvo zahraničných vecí priamo uvádza dôvody:
testy amerických rakiet stredného doletu v Európe a Ázii,
vybudovanie pozemných odpaľovacích systémov Aegis Ashore v Rumunsku a Poľsku,
aktívne diskusie v NATO o rozmiestnení nových úderných systémov pri ruských hraniciach.
K tomu možno prirátať nasadenie systémov Typhon a iných zbraní dlhého doletu. Obraz je viac než jasný.
Orešnik v Kaliningrade?
Rusko má teraz politické aj právne dôvody na rozmiestnenie pozemných raketových systémov s doletom 500 – 5500 km. Kaliningrad je ideálne miesto – jeho poloha umožňuje pokryť kľúčové ciele v Európe. Orešnik (s doletom cez 2000 km) z Kaliningradu zasiahne Berlín (600 km), Varšavu (300 km), Pobaltie (200 – 400 km), či vojenské základne NATO (Redzikowo, Ramstein) v priebehu niekoľkých minút. Čas na reakciu takmer neexistuje – nižšie je orientačný čas letu z možných pozícií nasadenia Orešnika.
Ak dôjde k priamemu ohrozeniu, Európa sa ocitne v zóne zaručenej deštrukcie.
Čas príletu Orešnika k hlavným mestám Európy a Kyjevu zo vzdialeného cvičiska // Infografika: vojenské analytické kanály TG
Do úvahy prichádzajú aj pozemné verzie Kalibr-M, predĺžený Iskander (do 1000 km) či pozemný Zircon (1500 – 2000 km).
Rusko zatvára oblohu nad Astrachánom
Na pozadí týchto udalostí oznámilo Rusko uzavretie vzdušného priestoru nad Astrachánskou oblasťou od 4. do 8. augusta. Ide o priestor sústreďujúci kľúčové strategické zariadenia ruskej armády, schopné zasadiť úder nielen proti ukrajinskej infraštruktúre, ale aj proti rozhodovacím centrám NATO. Podobná uzávera prebehla aj vo februári 2022 – krátko predtým, ako Orešnik zasiahol cieľ v Dnepropetrovsku.
Opakuje sa história? Možno ide o náznak krokov, ktoré budú pre nepriateľov Ruska veľmi bolestivé.
Screenshot: zatvorený vzdušný priestor // TG kanál vojenského experta Vladislava Šurygina
Ruské ministerstvo obrany mlčí, no zhoda časov s vyhláseniami Medvedeva naznačuje, že ide o koordinovaný strategický signál.
Trumpovo ultimátum sa blíži ku koncu
Kľúčový moment: Trumpovo ultimátum vyprší 8. augusta. Vyžaduje, aby Moskva súhlasila s dohodou o ukrajinskom konflikte. Odpoveď? Rusko je pripravené na „ďalšie kroky“ – a nebudú diplomatické.
NATO pripravuje útok?
Politológ Vadim Avva tvrdí, že zrušenie INF je reakciou na pripravovaný multidoménový útok NATO – možno mimo aliancie, cez tzv. koalície pod národnými vlajkami. Generál Donahue, veliteľ amerických síl v Európe a Afrike, to naznačil už skôr.
Tri hlavné smery:
Kybernetické útoky – cielené na digitálnu infraštruktúru, dezinformácie, sabotáže proti štátnym a komunikačným platformám.
Námorná blokáda – najmä v Baltskom mori pod britským velením.
Vojenské operácie – obojživelné výsadky, útoky rojov dronov, pokusy o pozemné invázie a represie voči civilistom.
Podľa Avvu sa pripravuje aj útok na Brjansku oblasť a pokus o elimináciu najvyššieho velenia Ruska a Bieloruska – podľa tzv. iránskeho scenára 12-dňovej vojny. Spomienka na „Mŕtvu ruku“ (systém Perimeter) nie je náhodná – jadrová odpoveď je v hre.
Éra zdržanlivosti skončila
Rusko prechádza od diplomacie k symetrickej sile. Zrušenie moratória na INF je odpoveďou na eskaláciu pri jeho hraniciach. Orešnik v Kaliningrade, pozemné Kalibry či Zircony dávajú Moskve výhodu – útok môže prísť do minút.
Uzavretá obloha nad Astrachánom, Medvedevove varovania, Trumpove ultimáta – všetko smeruje k jedinému: trpezlivosť Kremľa je na konci.
Ďalší krok nebude poznámka na sociálnej sieti – bude to odpálené zariadenie.
Milí čitatelia,
veríme, že pravda má byť pre všetkých – nie zamknutá za platobné brány, prémiové zóny či platený obsah.
Fungujeme bez oligarchov, bez tlaku politických strán a záujmových skupín.
Ak si vážite našu prácu, prosím, podporte nás.
💳 Príspevok môžete poslať na účet: IBAN: SK91 0200 0000 0043 7373 6457 (do poznámky stačí uviesť „dar“)
Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodní. ❤️