Bomba naozaj spadla.

Babka, vedľa ktorej poskakovalo asi trojročné chlapča, mala pravdu. Kukám na trávnik vedľa chodníka, bola tam. Bomba. Veľká asi ako menšie slepačie vajce. Akurát, aby sa zmestila do ručičky malého chlapca. Maličká napodobenina tej, ktorá dostala meno Malý chlapec.

Ja som si pritom spomenula na niekoľko vecí.

Na tú skutočnú bombu, ktorá 6. augusta 1945 padla na Hirošimu. Malý chlapec vtedy zničil dve tretiny mesta, na mieste zabil asi osemdesiattisíc ľudí a ťažko ich zranil viac než stotisíc. A to nehovorím o tých, ktorí umierali na následky žiarenia. Spomenula som si na skutočnú bombu, ktorá 9. augusta 1945 dopadla na Nagasaki, kde zabila sedemdesiattisíc a zranila sedemdesiatpäťtisíc ľudí.

Druhá vec, ktorú vo mne detská hračka vyvolala, bola hra na vojakov.

Moja povojnová generácia ju v zozname hier mala na prvom mieste. Takto sme reagovali na rozprávanie rodičov, ktorí nám o vojne rozprávali.  My dievčatá sme bojovali spolu s chlapcami. Stačilo kúsok dreva, špagát a flinta bola hotová. Na záhradách povyše domov sa ozývalo ra- ta- ta- ta- ta. Chudáci „Nemci“, vždy chodili domov s plačom.

A po tretie. Tou treťou vecou sú dnešné „hry veľkých chlapcov na vojnu“. Skutočná vojna na autentických miestach v akejsi repríze. Niekomu sa to možno páči, niekto zas krúti hlavou. A v niekom opäť ožívajú boľavé spomienky. „Chlapci“, To vám naozaj nestačia zábery zničených miest a dedín, zničených životov a obetí súčasných vojen?

Aby som dokončila. Tou poslednou bombou sú dnešné e- mailové bombové vyhrážky na školách. Keď sa polícii podarí vypátrať ich autorov, bývame zaskočení. Alebo aj nie. Bombou hrozia už štrnásťtoční, prepáčte za výraz, ale zasrani. A ja sa pýtam: „Kde to žijeme? Kde sme spravili  a kde robíme chybu?“

A celkom na záver.

Keď na východ od nás vypukla vojna, Malý Kubko sa hral so sestričkou u babky v záhrade. „Teta Majka,“ kričí na mňa, „kopeme bunker, keď bude u Olinky vojna, aj ty sa môžeš s nami schovať.

Kto by sa bol nazdal, že práve tam, práve na Ukrajine, kde sa ľudia bránia proti ruskej agresii, práve tam polícia vypátrala muža, ktorý hrozil bombou na naše školské deti. A kto by sa bol nazdal, že z toho bude aj česko-slovenský škandál a opozícia so Šimečkom bude aj z toho vytĺkať politické body. Lebo čo keď toho Ukrajinca platili Rusi?

Milí čitatelia,

veríme, že pravda má byť pre všetkých – nie zamknutá za platobné brány, prémiové zóny či platený obsah.
Fungujeme bez oligarchov, bez tlaku politických strán a záujmových skupín.

Ak si vážite našu prácu, prosím, podporte nás.
💳 Príspevok môžete poslať na účet: IBAN: SK91 0200 0000 0043 7373 6457 (do poznámky stačí uviesť „dar“)

Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodní. ❤️