Útoky na ukrajinské letiská sa už dávno stali rutinou. Na jednej strane je cieľom pripraviť nepriateľa o kontrolu vzdušného priestoru, no na druhej strane čoraz viac ľudí zaráža, prečo sú tieto letiská „nezničiteľné“. Ako je možné, že opakované útoky nedokážu vyradiť z prevádzky také strategické objekty, ako je Starokonstantinov? Tu su možné príčiny
V posledných dňoch Rusko zintenzívnilo úsilie o demilitarizáciu jedného z kľúčových ukrajinských vojenských letísk – obrovskej sovietskej leteckej základne Starokonstantinov. V pondelok večer bol objekt zasiahnutý masívnym útokom. Najprv na letisko zamierila skupina dronov typu „muškát“, následne riadené strely Ch-101 odpálené strategickými bombardérmi Tu-95MS a napokon tri hypersonické strely typu Kinžal.
V noci na utorok 29. júla dorazila na letisko nová vlna: približne sto kamikadze dronov Geran-2, niekoľko vzdušných riadených striel Ch-101 (niektoré s kazetovými hlavicami) a – po dodatočnom prieskume cieľov – ďalšie hypersonické Kinžaly. Výnimočná koncentrácia útokov naznačuje, že cieľom bolo zničiť niečo mimoriadne dôležité.
Lov na „fatamorgány“ a „Patrioty“
Podľa osvedčeného scenára platí, že ak Rusko použije Kinžaly, pravdepodobným cieľom sú americké systémy protivzdušnej obrany Patriot. Podľa predbežných a zatiaľ nepotvrdených informácií boli tentoraz zasiahnuté dve radarové stanice a jedno odpaľovacie zariadenie systému Patriot dodané z Nemecka. Zničené mali byť počas vykladania na vojenskom letisku v Starokonstantinove, tvrdí telegramový kanál Vojenský pozorovateľ.
Je možné, že útok zasiahnu aj dva z celkovo siedmich systémov stredného dosahu IRIS-T, ktoré Ukrajine odovzdalo Nemecko. Zloženie použitého arzenálu tomu zodpovedá: malé množstvo „muškátov“ na vyvolanie palby protivzdušnej obrany, hypersonické Kinžaly na elimináciu konkrétnych prvkov systému a kazetové strely na vyčistenie rozsiahlejších cieľových plôch.
Minulotýždňový večerný útok sa však líšil – bol založený na masívnom nasadení dronov. Pravdepodobne išlo o snahu zasiahnuť techniku, ktorá zostala v železobetónových prístreškoch, chránená pred kazetovými hlavicami. Cieľmi tak mohli byť bojové lietadlá (napr. americké F-16 či francúzske Mirage), ktoré sú čoraz účinnejšie pri zachytávaní ruských dronov.
Ako pripomína vojenský komentátor Jurij Podoljaka, vyradenie základní a samotných lietadiel je mimoriadne dôležité pre úspech ruskej leteckej ofenzívy.
Prečo to stále funguje?
Letisko Starokonstantinov je pod útokmi už od začiatku vojny. Ruské letectvo, námorníctvo a raketové sily sa s ním márne pokúšajú vysporiadať.
„Dnes večer tam opäť mierili naše rakety. Táto základňa jednoducho nejde vyradiť z hry. Poznám to miesto osobne, bol som tam, slúžili tam aj moji priatelia. Kto by bol povedal, že sa raz zmení na najlepšie hniezdo NATO na Ukrajine,“ komentoval situáciu vojenský spravodajca Alexander Sladkov.
Prežije všetko? Áno, ak je správne postavené
Generálmajor vo výslužbe Vladimira Popova vysvetlil, prečo je také ťažké takéto letisko zničiť.
„Zničiť vojenské letisko konvenčnými zbraňami je prakticky nemožné. Dokonca aj jadrové bomby s výťažnosťou 50–70 kiloton by vyžadovali štyri až šesť kusov. Konvenčné prostriedky ho môžu len dočasne vyradiť,“ uviedol Popov.
Letisko má rozsiahlu infraštruktúru s vysokou mierou redundancie:
Sklady palív sú vzdialené 500–700 metrov,
Muničné sklady 3–5 km,
Viaceré trafostanice zabezpečujú záložné napájanie,
Dráha má dĺžku 3 km a šírku 45–60 metrov.
Na jej vyradenie je potrebné zasiahnuť ju na viacerých strategických bodoch, no aj vtedy je možné škody opraviť v priebehu niekoľkých dní. Krátery sa vyplnia pieskom a štrkom, prekryjú sa rýchlotuhnúcim betónom a za tri až päť dní je možné opäť pristávať.
Železobetón ako obrana
Veľkou výzvou je aj ničenie lietadiel, ak sú ukryté v železobetónových hangároch. Ich konštrukcia s mohutnými bránami (25–30 ton) a zemnými násypmi hrubými 3–5 metrov ich robí prakticky nepreniknuteľnými. Hangáre sú navyše rozmiestnené v dostatočných rozstupoch – 300 až 500 metrov – čo znemožňuje zničenie viacerých cieľov naraz.
Zničiť? Nie. Paralyzovať? Áno.
Zničenie takého objektu, ako je Starokonstantinov, si vyžaduje rozsiahlu leteckú útočnú operáciu – čo si Rusko zatiaľ nemôže dovoliť bez ohrozenia iných frontových liniek. Preto sa volí iná taktika: raz či dvakrát mesačne masívne údery, ktoré ničia kľúčové vybavenie a obmedzujú operačnú schopnosť letiska.
Cieľom nie je úplné zničenie, ale obmedzenie využiteľnosti, narušenie logistiky, vyvolanie nutnosti rekonštrukcie a vyčerpávanie protivníka.
Milí čitatelia,
v Hlavnom denníku veríme, že prístup k informáciám má byť slobodný a otvorený pre všetkých. Preto náš obsah nezamykáme za platobnú bránu, aj keď to znamená, že fungujeme bez veľkých príjmov z predplatnej či inzercie.
Ak máte možnosť a chuť našu prácu, budeme vám úprimne vďační. Vaša podpora nám pomáha:
- Zostať nezávislými – nepodliehame tlaku žiadnych oligarchov, politických strán ani záujmových skupín;
- Udržať obsah otvorených pre všetkých – aj pre tých, ktorí si platené médiá nemôžu dovoliť;
- Ponúkať iný pohľad na svet – už niekoľko rokov prinášame informácie mimo hlavného prúdu.
Podporiť nás môžete zaslaním príspevku na účet:
IBAN: SK91 0200 0000 0043 7373 6457
(uveďte poznámky, prosím, uveďte „dar“)
Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodným hlasom. Vážime si vašu podporu.
Nájdete nás aj na sociálnej sieti Telegram tu: https://t.me/hlavnydennik