Po priemysle, energiách, autách či pneumatikách sa pozornosť Bruselu začína upínať na hospodárske zvieratá. Práve ich chov vraj produkuje emisie, ktoré „poškodzujú ľudské zdravie a prírodné ekosystémy“. Európska komisia tomu plánuje urobiť prietrž – aktuálne sa chystá zamerať na kravy. Brusel pripravuje poľnohospodárov na nové pravidlá pre živočíšne chovy, pričom tvrdí, že tým „urobí život pre Európanov čistejším a zdravším“.
V rámci plánu EÚ pre nulové znečistenie upozorňuje, že „základným kameňom ambícií EÚ je znížiť znečistenie do tej miery, aby už nepoškodzovalo ľudské zdravie a prírodné ekosystémy," informujú české Parlamentní listy.
Toxické prostredie podľa tvrdenia Európskej komisie spôsobujú práve chovy zvierat – na to poukázal projekt LIFE Clean Air Farming, ktorý prebiehal v rokoch 2018 až 2022. „Vzhľadom na to, že v EÚ žije približne 133 miliónov ošípaných, 74 miliónov kráv, 58 miliónov oviec a 11 miliónov kôz, ide o veľké množstvo toxických plynov,“ varuje Komisia.
Na tieto zistenia nadväzuje revidovaná smernica o priemyselných emisiách, známa ako IED 2.0, ktorej nová verzia bola prijatá v roku 2024. Tá rozširuje reguláciu priemyselného znečistenia aj na poľnohospodárov. Revidovaná smernica, ktorá má za cieľ znížiť znečistenie ovzdušia, pôdy aj vody, prináša zásadné zmeny – po novom sa bude vzťahovať aj na veľkochovy ošípaných a hydiny. Zároveň znižuje hranice počtu zvierat, od ktorých bude závisieť, či sa farmy budú musieť touto smernicou riadiť.
Podľa Európskej komisie sa to bude týkať napríklad fariem s viac ako 40 000 nosnicami či 700 chovnými prasnicami, čo zasiahne až 38 500 hydinových a prasacích fariem v EÚ.
„Najnovšie pravidlá pomôžu podporiť inovácie v oblasti nových a vznikajúcich technológií, zvýšiť materiálovú účinnosť a podporiť dekarbonizáciu prostredníctvom ekologickejších postupov. To pomôže veľkým európskym priemyselným odvetviam splniť ambície EÚ v oblasti nulového znečistenia do roku 2050,“ tvrdí Brusel. Zdôrazňuje, že smernica sa má vzťahovať len na „najväčšie a najviac znečisťujúce intenzívne chovy ošípaných a hydiny v EÚ“, čo predstavuje približne 30 % z celkového počtu, a neplatí pre malé a stredné chovy.
„Členské štáty môžu hlásiť emisie v mene poľnohospodárov, čím sa zníži administratívna záťaž jednotlivých fariem,“ dodáva Komisia.
Príslušní poľnohospodári sa budú musieť novým pravidlám prispôsobiť v priebehu nasledujúcich piatich rokov – teda od roku 2030 do 2032 v závislosti od veľkosti farmy. Okrem samotných poľnohospodárov sa na zmeny pripravuje aj Brusel, najmä v otázke emisií z hovädzieho dobytka. Do konca roku 2026 chce Európska komisia zverejniť správu o komplexnejšom riešení emisií z chovu hospodárskych zvierat, pričom sa má osobitne zamerať na hovädzí dobytok. Podľa Komisie „predstavuje približne 50 % celkových emisií metánu a 25 % emisií amoniaku v EÚ“.
„Správa tiež posúdi uskutočniteľnosť opatrení, ktoré by zabezpečili, aby dovážané živočíšne produkty neznečisťovali viac než tie vyrobené v EÚ,“ uvádza Komisia.
Českí poľnohospodári sa obávajú
Zákon vyvoláva obavy aj u českých poľnohospodárov. V Česku má smernica IED 2.0 nadobudnúť platnosť už v júli budúceho roka a viaceré poľnohospodárske organizácie upozorňujú na možné negatívne dopady na celý sektor.
Predseda Poľnohospodárskeho zväzu SR Martin Pýcha pre ParlamentnéListy.cz uviedol, že zväz vníma pripravovanú správu Európskej komisie ako „potenciálne veľmi problematickú – najmä ak by sa ďalej plošne rozširovala regulácia emisií z chovu hospodárskych zvierat“.
„Je nutné si uvedomiť, že emisie z chovu súvisia s prirodzenými biologickými procesmi a že živočíšna výroba je z hľadiska environmentálnych dopadov zásadne odlišná od priemyselnej činnosti,“ upozornil. Podľa neho výnimka pre malé a stredné chovy zostáva otvorenou otázkou – najmä spôsob, ako budú tieto kategórie definované do budúcna.
„Živočíšna výroba kladie vysoké nároky na investície aj ľudskú prácu. To prirodzene vytvára tlak na koncentráciu chovov v rámci väčších fariem. Viac ako 95 % mliečneho dobytka na Slovensku je chovaných na farmách nad 1 000 ha. Prísnejšia regulácia alebo znížená podpora týchto fariem by ich mohla vážne ohroziť.“
Zároveň upozorňuje, že ak by sa pri určovaní veľkosti podnikov použila štandardná definícia malých a stredných podnikov podľa obratu a počtu zamestnancov, mnohé stredne veľké farmy by do tejto kategórie technicky spadali. „Umelé nastavenie kategórií podľa rozlohy pôdy alebo počtu zvierat nereflektuje reálnu ekonomickú situáciu fariem. Regulácia na ne dopadá tvrdšie, ako keby išlo o veľké ziskové podniky. V skutočnosti len malé percento ich obratu zostáva ako zisk.“
Poľnohospodársky zväz je podľa Pýchu pripravený hľadať spôsoby, ako emisie znižovať, ale trvá na tom, že opatrenia musia byť primerané, citlivo nastavené a reflektovať štruktúru chovov, starostlivosť o zvieratá a ekonomiku fariem.
„Ďalšia regulácia bez kompenzácií povedie k rastu nákladov a nezamestnanosti na vidieku,“ dodal. Asociácia súkromného poľnohospodárstva ČR (ASZ ČR) sa zhoduje a upozorňuje, že víta každé zmiernenie regulácií pre menších poľnohospodárov, pretože ich súčasná byrokracia a náklady zaťažujú najviac.
ASZ SR zároveň tvrdí, že téma emisií z hospodárskych zvierat sa nadhodnocuje. Vo verejnosti sa často uvádza, že sa na celkových emisiách podieľajú viac než 14 %. Podľa výskumov (napr. Mitloehnera, ktorý vlani navštívil ČR) však v rozvinutých krajinách ide skôr o 4 – 5 %.
„Ak by regulácie viedli k poklesu počtu zvierat, najmä v EÚ, dôsledkom by boli vyššie ceny potravín živočíšneho pôvodu a negatívny dopad na spotrebiteľov,“ uviedol predseda ASZ SR Jaroslav Šebek. „Negatívne by to ovplyvnilo aj krajinu – pasúce sa hospodárske zvieratá totiž podporujú biodiverzitu, ktorú samotná únia chce zlepšovať.“
ASZ ČR preto považuje cestu rozumného obmedzovania emisií bez tvrdých zásahov za správnu.
Milí čitatelia,
v Hlavnom denníku veríme, že prístup k informáciám má byť slobodný a otvorený pre všetkých. Preto náš obsah nezamykáme za platobné brány, aj keď to znamená, že fungujeme bez veľkých príjmov z predplatného či inzercie.
Ak máte možnosť a chuť podporiť našu prácu, budeme vám úprimne vďační. Vaša podpora nám pomáha:
- Zostať nezávislými – nepodliehame tlaku žiadnych oligarchov, politických strán ani záujmových skupín;
- Udržať obsah otvorený pre všetkých – aj pre tých, ktorí si platené médiá nemôžu dovoliť;
- Ponúkať iný pohľad na svet – už niekoľko rokov prinášame informácie mimo hlavného prúdu.
Podporiť nás môžete zaslaním príspevku na účet:
IBAN: SK91 0200 0000 0043 7373 6457
(do poznámky prosíme uviesť „dar“)
Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodným hlasom. Vážime si vašu podporu.
Nájdete nás aj na sociálnej sieti Telegram tu: https://t.me/hlavnydennik