Irán otestoval ruský protilietadlový systém S-400. Podľa informácií autoritatívneho portálu Army Recognition sa testy uskutočnili na vojenskom cvičisku v regióne Isfahán. Prevádzka systému bola testovaná v elektronickom režime, teda bez ostrého odpálenia rakiet.
Na testovaní sa podľa správ zúčastnila kompletná batéria S-400 – riadiace stanovište, radar na detekciu a navádzanie, niekoľko odpaľovacích zariadení a transportno-nakladacie vozidlá.
Podľa rovnakých zdrojov iránske systémy S-400 disponujú raketami 48N6E3, ktoré dokážu zasiahnuť ciele do vzdialenosti 250 kilometrov. Systém je schopný eliminovať nielen lietadlá a drony, ale aj aerobalistické rakety. Hoci testy zatiaľ neboli oficiálne potvrdené ani Moskvou, ani Teheránom, predpokladá sa, že príprava obsluhy systému potrvá krátko – Irán už totiž disponuje staršími ruskými systémami S-300PMU-2, ktorých obsluha sa vie rýchlo prispôsobiť novšej verzii.
Na čínskych sociálnych sieťach sa medzitým šíria správy o tom, že Irán čoskoro získa čínske stíhačky J-10C. Nejde pritom o exportný variant, ale o plnohodnotnú verziu určenú pre čínske letectvo – s modernizovaným radarom, pokročilou avionikou, elektronickými protiopatreniami a schopnosťou niesť raketu PL-15 s dosahom cez 200 km.
Zaujímavé je, že J-10C v obmedzenom rozsahu dokáže plniť aj funkciu lietadiel včasnej výstrahy (AWACS). Hoci výkonom nedosahuje úroveň ruských Su-35 alebo MiG-31, výhodou pre Teherán je rýchla dodávka vo veľkých počtoch.
Stávka na eskaláciu
Dňa 28. júla Donald Trump vyhlásil, že nevylučuje obnovenie leteckých útokov proti Iránu. Rokovania medzi Teheránom a európskymi krajinami o jadrovom programe sa skončili bez výsledku. Európski diplomati, ktorí donedávna odmietali americko-izraelský tlak, zrazu zmenili rétoriku a začali požadovať úplné zastavenie iránskeho jadrového programu pod hrozbou nových sankcií.
V teréne sa medzitým začali hýbať jednotky. USA stiahli časť lietadiel z oblasti Perzského zálivu a z Džibutska, ale zároveň ich okamžite nahradili novými. Do Stredozemného mora dorazila lietadlová loď USS Gerald R. Ford, ktorá má nahradiť staršie lode triedy Nimitz – s väčšou kapacitou lietadiel a lepšou ochranou.
Je zjavné, že Washington a Tel Aviv operáciu proti Iránu neukončili – len ju pozastavili. Po doplnení munície a prehodnotení stratégie sa opäť pripravujú na eskaláciu.
Z tohto dôvodu Teherán logicky hľadá spôsoby, ako posilniť svoju obranu – a systémy S-400 spolu so stíhačkami J-10C môžu byť kľúčovým prvkom obrany pred novou vlnou útokov.
Sýrska diera
Najväčším problémom Iránu počas tzv. dvanásťdňovej vojny bol vzdušný priestor Sýrie. Práve odtiaľ Izrael útočil na ciele na iránskom území. V sýrskom vzdušnom priestore hliadkovali izraelské F-16I Sufa, využívali tankovanie za letu, elektronický boj aj lietajúce veliteľské centrá. Sýrske nebo sa stalo akýmsi štartovacím mostíkom pre údery na Irán.
Izrael navyše podnikol aj rizikové nálety pomocou stealth dronov RA-01. Spojené štáty prelety cez Sýriu a Irak využili aj pre bombardéry B-2, ktoré v oblasti Mosulu vstupovali do iránskeho vzdušného priestoru.
Tzv. sýrsky koridor je však úzky a pri včasnom varovaní a koordinovanej kontrole vzdušného priestoru by bolo možné túto medzeru uzavrieť – práve vďaka kombinácii S-400 a J-10C. Tie môžu pôsobiť aj ako náhrada za AWACS a poskytnúť komplexnú vzdušnú prevahu.
Takýto model spolupráce nie je nový – Čína ako prvý ázijský zákazník S-400 integrovala tieto systémy so svojimi stíhačkami. Swift Dragon, ako sa označuje J-10C, bol technologicky previazaný s ruským systémom a testovaný v bojových podmienkach. A práve takúto verziu má teraz získať aj Irán.
Ak sú uniknuté informácie pravdivé, Teherán tak dostane kombináciu schopnú zasiahnuť nepriateľské ciele až za 200 kilometrov. Výsledok? Izrael bude musieť stiahnuť svoje hliadky zo sýrskeho priestoru a prehodnotiť rozmiestnenie tankovacích a podporných lietadiel.
Päťstovka nestačí: Hrozby, ktoré S-400 nezastaví
Ani najmodernejšia technika však nezaručuje absolútnu ochranu. Najväčšou hrozbou pre Irán ostávajú sabotéri a špeciálne jednotky – izraelskí Shaldag či Sayeret Matkal, ktoré sa zameriavajú na likvidáciu protivzdušnej obrany zvnútra. Pomáhajú im povstalecké oddiely vycvičené rozviedkou Aman.
Proti týmto nepriateľom je aj najmodernejšia technika bezmocná. Preto bude musieť Teherán výrazne posilniť ochranu odpaľovacích základní a leteckých priestorov.
Ďalším rizikom sú balistické rakety dlhého doletu, ktoré Izrael vlastní. Hoci S-400 ich dokáže zachytiť, v prípade koordinovaného útoku – kombinácia balistických striel, leteckých náletov a riadených striel – môže byť systém preťažený.
Preto bude kľúčom mobilita a rozptýlenie. Jednotky S-400 nesmú zostať na jednom mieste. Po odpálení musia okamžite zmeniť pozíciu, inak sa stanú ľahkým cieľom pre ďalšiu vlnu útoku.
Milí čitatelia,
v Hlavnom denníku veríme, že prístup k informáciám má byť slobodný a otvorený pre všetkých. Preto náš obsah nezamykáme za platobné brány, aj keď to znamená, že fungujeme bez veľkých príjmov z predplatného či inzercie.
Ak máte možnosť a chuť podporiť našu prácu, budeme vám úprimne vďační. Vaša podpora nám pomáha:
- Zostať nezávislými – nepodliehame tlaku žiadnych oligarchov, politických strán ani záujmových skupín;
- Udržať obsah otvorený pre všetkých – aj pre tých, ktorí si platené médiá nemôžu dovoliť;
- Ponúkať iný pohľad na svet – už niekoľko rokov prinášame informácie mimo hlavného prúdu.
Podporiť nás môžete zaslaním príspevku na účet:
IBAN: SK91 0200 0000 0043 7373 6457
(do poznámky prosíme uviesť „dar“)
Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodným hlasom. Vážime si vašu podporu.
Nájdete nás aj na sociálnej sieti Telegram tu: https://t.me/hlavnydennik