Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj musí riešiť ďalší problém. Sľúbil, že obnoví nezávislosť protikorupčných orgánov, lenže teraz sa zdá, že na to nemá dosť poslancov. V parlamente je formálne najsilnejšia jeho strana Sluha ľudu, lenže Zelenskyj musí stále častejšie čeliť „nezávislejšiemu“ parlamentu.
Ukrajinský parlament za potlesku schválil zákon, ktorým sa protikorupčné agentúry v krajine zbavili nezávislosti. O týždeň neskôr sa úsilie o obnovenie tejto nezávislosti zredukovalo na minimum.
„Podľa môjho odhadu sa momentálne nachádzame v rozmedzí 220 – 230, ale to je veľmi riziková zóna,“ povedal pre Kyjev Independent poslanec zo strany Sluha ľudu pod podmienkou anonymity, pričom hovoril o nadchádzajúcom hlasovaní o prezidentskom návrhu zákona 31. júla, na ktorého schválenie je potrebných 226 hlasov.
Formálne má vládnuca strana Sluha ľudu na papieri väčšinu, server Kyiv Independent upozornil, že realita je iná. V skutočnosti Sluha ľudu drží menšinovú vládu – chýbajú im hlasy na to, aby sama schválila akýkoľvek dôležitý návrh zákona, a je závislá od vonkajších aktérov, ktorí ju podržia. Reálne vraj totiž pre prezidentské návrhy hlasuje asi 200 poslancov zo zoskupenia Sluha ľudu. A ďalších asi tak 30 poslancov sa často zháňa, kde sa dá.
Zákon z 22. júla, ktorý zničil nezávislosť ukrajinských protikorupčných agentúr – Národného protikorupčného úradu (NABU) a Špecializovanej protikorupčnej prokuratúry (SAPO) – bol presadený s pomocou pochybných politických skupín a vyvolal prvé veľké protesty od začiatku vojny, napísal server Kyiv Independent.
"Viete, je veľmi ľahké zničiť dôveru (vo vedení). Veľmi ľahké. Obnoviť ju je takmer nemožné. A bohužiaľ presne v takej situácii sa teraz nachádzame," uviedol jeden z ukrajinských zákonodarcov. Jedným dychom dodal, že rastúca nedôvera voči vláde medzi členmi vládnucej frakcie by mohla viesť k „nezávislejšiemu“ parlamentu.
Ďalší zákonodarca zo Zelenského strany Sluha ľudu pre Kyiv Independent pod podmienkou anonymity povedal, že väčšina členov frakcie – bez úplného pochopenia detailov – si myslela, že návrh zákona z 22. júla pochádza od prezidenta a bol koordinovaný s americkými a európskymi partnermi.
Ten istý zákonodarca pre Kyiv Independent povedal, že dostali telefonát od tých vyššie postavených, ktorí ich naliehavo žiadali o podporu návrhu zákona z 22. júla. Tretí zdroj z prezidentovej strany uviedol, že úrady teraz povzbudzujú zákonodarcov, aby podporili nový návrh zákona, a schválili ho na žiadosť Zelenského.
Je Zelenského frakcia pripravená podporiť návrh zákona?
Na schválenie návrhu zákona potrebuje ukrajinský parlament najmenej 226 hlasov. Na začiatku jeho funkčného obdobia v roku 2019 mala Zelenského strana v parlamente nadpolovičnú väčšinu – 254 kresiel. Postupom času sa strana začala trápiť so získaním dostatočného počtu hlasov a po totálnej invázii parlament čelil faktickej kríze, ktorú ešte viac umocňoval rastúci počet zákonodarcov, ktorí rezignovali alebo opúšťali parlamentnú frakciu.
Napriek tomu, že má 231 kresiel, strana Sluha ľudu zvyčajne nemá dostatok hlasov v rámci frakcie kvôli nekonzistentnej účasti. Podľa Vity Dumanskej, líderky politického dozorného orgánu Česno, strana Sluha ľudu zvyčajne poskytuje v priemere menej ako 200 hlasov, čo znamená, že na schválenie väčšiny návrhov zákonov musí získať ďalších 30 až 40 hlasov mimo frakcie.
Aby Zelenského strana vykompenzovala tento deficit, spolieha sa na bývalých členov zakázanej s Ruskom napojenej Opozičnej platformy – Za život, ktorí po vypuknutí rozsiahlej vojny zmenili svoj prístup k voľbám. Niektorí zákonodarcovia a experti naznačujú, že zvyšky proruských skupín v parlamente pomáhajú Zelenského strane udržať sa nad vodou tým, že hlasujú za kontroverzné návrhy zákonov výmenou za priazeň.
„Problém tu ide o niečo hlbší aspekt než len tento zákon. Na čom je táto spolupráca založená? Je to nátlak spojený s vágnymi sľubmi, že sa ich nebudeme dotýkať, že nebudeme viesť trestné stíhanie, že nebudeme zasahovať do ich podnikania ani naň vyvíjať tlak? Alebo sú s tým spojené aj iné druhy výhod?“ povedala Dumanská.
Okrem toho je 24 zákonodarcov, ktorí 22. júla podporili návrh zákona, sami vyšetrovaní, a to aj zo strany inštitúcií, ktoré zlikvidovali, informoval Chesno. Väčšina prípadov stále prebieha. Či podporia novú legislatívu zameranú na obnovenie inštitucionálnej nezávislosti Národného protikorupčného úradu, zostáva neisté.
Jeden zákonodarca, ktorý hovoril anonymne, povedal, že niektorí jeho kolegovia váhajú s podporou návrhu zákona zo strachu z odvetných opatrení zo strany protikorupčných agentúr. „(Iní) sú nahnevaní, pretože boli zneužití a teraz sa z nich tiež robia obetných baránkov, a potom sú tu takí, ktorí by sa radšej vzdali Rusom,“ povedal zdroj pre Kyiv Independent.
„Myslím si, že by (zákonodarcovia) mali mať svedomie a nedovoliť nám ani len hovoriť o možnosti, že tento zákon nebude prijatý. Naozaj chcem dúfať, že nakoniec bude schválený,“ hovorí Dumanská. „Pretože pre krajinu by boli následky katastrofálne – nielen z hľadiska medzinárodnej pomoci, ale aj z hľadiska vnútorného odporu, ktorý existuje v spoločnosti.“
Parlament schválil úpravu kontroverzného protikorupčného zákona (Aktualizované 31.7.- 15:00)
Poslanci ukrajinského parlamentu schválili vo štvrtok návrh zákona, ktorý predložil prezident Volodymyr Zelenskyj s cieľom obnoviť nezávislosť dvoch kľúčových protikorupčných orgánov. Legislatíva má zvrátiť iný nedávno schválený kontroverzný zákon, ktorý nezávislosť týchto úradov výrazne obmedzil a vyvolal rozsiahlu kritiku i nebývalé protesty v krajine. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AP.
Za nový návrh hlasovalo 331 poslancov 450-člennej Najvyššej rady (Verchovnej rady), zatiaľ čo deviati sa hlasovania zdržali.
Minulotýždňová kontroverzná legislatíva obmedzila právomoci dvoch kľúčových ukrajinských protikorupčných orgánov - Národného protikorupčného úradu (NABU) a Špecializovanej protikorupčnej prokuratúry (SAP). V súlade s ňou mali prejsť oba úrady priamo pod dohľad generálneho prokurátora, ktorého vymenúva prezident.
Legislatívu ešte pred schválením kritizovali mimovládne organizácie i ľudskoprávne skupiny. Zelenskyj ju po odobrení parlamentom podpísal, za čo si vyslúžil kritiku doma i v zahraničí vrátane Bruselu. Zákon totiž vyvolal obavy, že vláda by mohla zasahovať do vyšetrovania a potenciálne tak ovplyvňovať či zastavovať kauzy svojich chránencov. Vo viacerých ukrajinských mestách vrátane metropoly Kyjev po jeho schválení vypukli najrozsiahlejšie protesty od začiatku ruskej invázie.
Milí čitatelia,
v Hlavnom denníku verím, že prístup k informáciám má byť slobodný a otvorený pre všetkých. Preto náš obsah nezamykáme za platobnú bránu, aj keď to znamená, že fungujeme bez veľkých príjmov z predplatnej či inzercie.
Ak máte možnosť a chuť našu prácu, budeme vám úprimne vďační. Vaša podpora nám pomáha:
- Zostať nezávislými – nepodliehame tlaku žiadnych oligarchov, politických strán ani záujmových skupín;
- Udržať obsah otvorených pre všetkých – aj pre tých, ktorí si platené médiá nemôžu dovoliť;
- Ponúkať iný pohľad na svet – už niekoľko rokov prinášame informácie mimo hlavného prúdu.
Podporiť nás môžete zaslaním príspevku na účet:
IBAN: SK91 0200 0000 0043 7373 6457
(uveďte poznámky, prosím, uveďte „dar“)
Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodným hlasom. Vážime si vašu podporu.
Nájdete nás aj na sociálnej sieti Telegram tu: https://t.me/hlavnydennik