Informácie britských investigatívnych novinárov nie sú vôbec prekvapivé. Stačí sa pozrieť na komicky vyzerajúci plot ambasády Spojených štátov amerických a slovné spojenia o spojencoch majú zrazu falošný nádych.
Možno dozrel čas, aby pamätníci, ktorí pamätajú na vznik Slovenskej republiky začali rozprávať o tom, za čo nás títo údajní spojenci mali. Bolo vhodné, aj vzhľadom na ich vek, aby porozprávali, ako napríklad od vzniku republiky brojili proti Vladimírovi Mečiarovi, respektíve o tom, ako ambasády požehnávali výber ministra zahraničných vecí, a to od nejakého roku 1996.
Nie je to len Veľká Británia a Spojené štáty americké. Napokon z väzenia, ak by mohol by Danny Kollár pridal Izrael, kde si už dovolíme vysloviť myšlienku o genocíde v Palestíne, no zároveň dodávame “ale útok Hamasu”.
Spojené štáty americké síce rozpútali nemálo vojen, avšak trváme na slovnom spojení “ale v mene demokracie”. Nepýtame sa obyvateľov Líbye, Iraku, Sýrie, Vietnamu, či neďalekého, a nám blízkeho Srbska, či o tú demokraciu niekto žiadal, jednoducho sme naďalej diplomatickí a hovoríme o spojencoch.
Aj vzhľadom k veku by bolo smiešne, ak by som hodnotil zásahy z vonka počas vlád Vladimíra Mečiara, hoci to na plné ústa povedal “tata” Michala Šimečku, že ho porazili len vďaka peniazom Georga Sorosa, teda na základe objednávky Slovákov. Protesty po vražde Jána Kuciaka som zažil a môžem ich hodnotiť!
Situácia na Slovensku bola taká vážna, že vtedajší prezident Andrej Kiska, dnes súdným rozhodnutím podvodník, dokončil svoju lyžovačku v Alpách, ale námestia zaplnilo desaťtisícami ľudí nejaké Za slušné Slovensko. Že nešlo o úplne aktivitu zo Slovenska musí byť už jasné aj dieťaťu, ktoré sa momentálne teší do prvej triedy základnej školy.
Neznámy Juraja Šeliga a Karolína Farská dokázali zaplniť námestia. Po rokoch sa dozvedáme, že podobní ľudia brojili proti vláde v Srbsku, kde tiež hlavnými rečníkmi boli čiernovlasý mládenec a ryšavé dievča, v skratke tváre, ktoré si dokážete zapamätať. Výsledkom na Slovensku bol vytúžený pád Roberta Fica.
Výsledkom protestov nebol len pád Fica, ktorý v rozpore so želaním zahraničia odmietol migračný pakt, bolo víťazstvo Igora Matoviča. Áno, toho Matoviča, ktorý “dosiahol míľnik smrťou Kuciaka”.
Čo sa stalo po neuveriteľnej volebnej noci? Auto Matovičovho hnutia sa v úvodzovkách objavilo pre ambasádou Spojených štátov amerických. Ten protisystémový politik, ktorý pred tým vyhlásil, že Amerika už nie je spojencom sa skôr ako pred televízne kamery, ktoré miluje, išiel pokloniť veľvyslancovi za plot. A sme na začiatku, kedy by mali hovoriť pamätníci!
Vplyv zahraničia sa konečne stal témou, ktorú nerozoberá len nejaký extrémista (Danny), ktorý sa do väzby dostal po kritike nákupu zbraní od Izraela. O tomto vplyve už píše zahraničný tím investigatívnych novinárov, a teda nemožno to hodiť na dezolátov!
Okamžitý nástup orgánov činných v trestnom konaní by mal byť samozrejmý. Zo situácie vyplýva otázka ako je možné, šéf NBÚ Roman Konečný, ktorý zablokoval údajné proruské weby, je ešte vo funkcii?
Otázky musia byť zodpovedané prakticky hneď, napokon železo treba kuť za horúca a jeden “dezolát” sedí už cez tretí mesiac! Pod koberce ambasád sa toho zmestí naozaj veľa, ale potom by sme si mali prestať klamať a hovoriť o suverenite...
Milí čitatelia,
v Hlavnom denníku veríme, že prístup k informáciám má byť slobodný a otvorený pre všetkých. Preto náš obsah nezamykáme za platobné brány, aj keď to znamená, že fungujeme bez veľkých príjmov z predplatného či inzercie.
Ak máte možnosť a chuť podporiť našu prácu, budeme vám úprimne vďační. Vaša podpora nám pomáha:
Podporiť nás môžete zaslaním príspevku na účet:
IBAN: SK91 0200 0000 0043 7373 6457
(do poznámky prosíme uviesť „dar“)
Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodným hlasom. Vážime si vašu podporu.
Nájdete nás aj na sociálnej sieti Telegram tu: https://t.me/hlavnydennik