Trump má pravdu – muži nemajú miesto v ženskom športe! Vylúčenie mužov zo ženských disciplín na olympijských hrách v Los Angeles v roku 2028 nás posúva o krok bližšie k tomu, že sa ženy budú opäť cítiť na toaletách bezpečne. Ženský šport neexistuje na to, aby potvrdzoval mužskú identitu. Existuje preto, aby ženám poskytol rovnaké podmienky a oslavoval ich úspechy. A je to niečo, za čo ženy zubami nechtami bojovali, aby mali k nemu rovnaký prístup. Je iróniou, že teraz sa považuje za „progresívne“ odobrať túto príležitosť a dať ju namiesto toho mužom.
Americký olympijský a paralympijský výbor (USOPC) tento týždeň oznámil, že biologickým mužom bude zakázané zúčastňovať sa na ženských disciplínach na olympijských hrách v Los Angeles v roku 2028. Nové kritériá oprávnenosti obmedzujú ženskú kategóriu na ženy narodené ako ženy, informuje portál European Conservative.
Športové organizácie budú teraz musieť zosúladiť svoje pravidlá s týmto kritériom. Napríklad USA Fencing už aktualizoval svoje kritériá, aby vylúčil transrodové „ženy“ a „nebinárne“ športovkyne zo súťaží proti ženám.
Táto zmena prichádza mesiace po tom, čo prezident Donald Trump v jednom zo svojich prvých výkonných nariadení vo februári vyhlásil, že v roku 2028 zabráni všetkým transgender športovcom v príchode do Los Angeles – dokonca zašiel tak ďaleko, že nariadil Ministerstvu vnútornej bezpečnosti, aby „zamietlo všetky žiadosti o víza podané mužmi, ktorí sa podvodne pokúšajú vstúpiť do Spojených štátov a zároveň sa identifikujú ako športovkyne“.
Zároveň jeho federálne nariadenie „Zabránenie mužom v účasti na ženských športoch“ zakazuje transgender športovcom vstup na ženské podujatia v školách a na vysokých školách pod hrozbou, že vzdelávacie zariadenia budú zbavené federálneho financovania. Podpísaním nariadenia Trump vyhlásil, že „vojna proti ženským športom sa skončila“.
Hoci ide o monumentálny krok k víťazstvu, vojna, žiaľ, ešte neskončila. Medzinárodný olympijský výbor (MOV) stále nemá jednotnú politiku voči transgender osobám – hoci jeho nová prezidentka Kirsty Coventryová naznačila, že má v úmysle „chrániť ženskú kategóriu“. V súčasnosti má každá športová organizácia slobodu určovať si vlastné pravidlá. Niektoré, ako napríklad World Athletics, sa rozhodli vylúčiť kohokoľvek, kto prešiel mužskou pubertou. Iné, ako napríklad World Triathlon, stanovujú limit na hladinu testosterónu.
Minulý rok na parížskej olympiáde celosvetové publikum s hrôzou sledovalo, ako alžírska boxerka Imane Khelif vstúpila do ringu s Taliankou Angelou Carini, a to aj napriek mnohým otázkam ohľadom Khelifovej pohlavia. Počas ich zápasu, ktorý trval menej ako minútu, Khelif zlomila Carini nos. Neskôr sa ukázalo, že Khelif bol v roku 2023 Medzinárodnou boxerskou asociáciou (IBA) vyhlásený za nespôsobilého súťažiť v predchádzajúcej súťaži po tom, čo neuspel na sex teste, ktorý ho považoval za biologického muža. Neuveriteľné je, že počas tých istých olympijských hier mohol iný boxer s otáznikom nad pohlavím zápasiť proti ženám. Taiwančan Lin Yu-ting tiež neuspel na sex teste IBA.
Je zázrak, že žiadna z boxeriek neutrpela vážne zranenie, čo sa však nedá povedať o všetkých športoch. Riziko je veľmi reálne. Jedna štúdia z Univerzity v Utahu zistila, že muži dokážu udrieť až o 163 % silnejšie ako ženy. Najzreteľnejšie nebezpečenstvo predstavujú športy s fyzickým kontaktom.
V roku 2014 Fallon Fox, prvý otvorene transgender umelec zmiešaných bojových umení, zlomil lebku svojej súperke Tamikke Brentovej počas zápasu. Na sociálnych sieťach sa pravidelne objavujú videá, na ktorých transsexuálni muži bojujú so ženami v kontaktných športoch. V jednom takomto klipe je vidieť 59 kg vážiacu ženu, ako sa v zápase brazílskeho jiu-jitsu postaví proti 90 kg vážiacemu mužovi s vrkočmi. V tomto prípade vyhrala bojovníčka. Pre mnohé ženy však nebezpečenstvo čelenia mužskému súperovi jednoducho nestojí za to, čo ich vedie k tomu, že zápasy prehrávajú a automaticky prenechávajú víťazstvo mužom.
Faktom zostáva, že muži nielenže dokážu udierať oveľa silnejšie ako ženy, ale aj pri iných atletických pohyboch vynakladajú viac fyzickej sily. Brutálne sa to ukázalo v prípade Payton McNabbovej, sľubnej stredoškolskej volejbalistky z USA, ktorej kariéra bola ukončená po tom, čo ju do tváre zasiahla loptička odpálená transgender súperkou. Náraz bol taký brutálny, že utrpela traumatické poranenie mozgu a čiastočné ochrnutie.
Aj keď ženy nie sú v bezprostrednom ohrození, zaslúžia si spravodlivú šancu na víťazstvo vo svojich vlastných športoch. Sledovať priemerných mužov ako plavkyňu Liu Thomasovú alebo cyklistku Emily Bridgesovú, ako uberajú víťazstvo skutočným ženám – z ktorých mnohé zasvätili svoj život tréningu a príprave na tieto súťaže – je frustrujúce a srdcervúce. Logické vyústenie tejto situácie sme videli začiatkom tohto roka, keď finálový zápas majstrovstiev žien v skupine v Spojenom kráľovstve hrali výlučne muži. Dvaja finalisti porazili svoje súperky a museli hrať proti sebe – čo muselo byť pre oboch trochu sklamaním.
A aj keď nevyhrajú, zaradenie trans športovkýň bude vždy znamenať vytlačenie žien, ktoré si to zaslúžia, zo súťaží. Vezmime si Laurel Hubbardovú, mohutnú vzpieračku narodenú v mužskom pohlaví, ktorá bola vybraná, aby reprezentovala Nový Zéland na olympijských hrách v Tokiu v roku 2020. Alebo taliansku bežkyňu Valentinu Petrilloovú na minuloročných paralympijských hrách. Na každého muža, ktorý je vybraný do ženskej disciplíny, pripadá jedna športovkyňa, ktorá príde o šancu, na ktorej oveľa tvrdšie pracovala.
Skutočnosť, že sme sa vôbec dostali až sem, je úprimne absurdná. Určite nikto nemôže pri pohľade na týchto transgender športovcov – vysokých, širokoplecích – tvrdiť, že nemajú žiadne fyzické výhody. Prakticky v každom športe majú muži obrovské výhody oproti ženám vďaka dlhším nohám, väčšiemu rozpätiu rúk a väčšej kapacite pľúc.
Takže áno, Trumpov zákaz účasti na olympijských hrách je víťazstvo, ktoré si zaslúži oslavu. Ale stále máme pred sebou dlhú cestu do cieľa, keď bude môcť ktorákoľvek žena a dievča kdekoľvek cítiť, že každý šport je pre ňu bezpečný a spravodlivý. To si bude vyžadovať konzistentné pravidlá naprieč federáciami, ako aj odvahu ich skutočne presadzovať. Dúfajme, že krok k účinnému zákazu mužov z ženských podujatí na najvyššej úrovni v roku 2028 bude impulzom, ktorý športové orgány potrebujú k akcii.
Ženský šport neexistuje na to, aby potvrdzoval mužskú identitu. Existuje preto, aby ženám poskytol rovnaké podmienky a oslavoval ich úspechy. A je to niečo, za čo ženy zubami nechtami bojovali, aby mali k nemu rovnaký prístup. Je iróniou, že teraz sa považuje za „progresívne“ odobrať túto príležitosť a dať ju namiesto toho mužom.
Transrodová „inklúzia“ vždy prichádza za cenu vylúčenia žien. V športe, v politike, na toaletách sa ženám hovorí, aby sa pohli a uvoľnili miesto mužom, ktorí majú tú drzosť „identifikovať sa“ v týchto priestoroch. Už stačilo. Je čas povedať bez mihnutia oka, že muži nepatria do ženských priestorov.
v Hlavnom denníku veríme, že prístup k informáciám má byť slobodný a otvorený pre všetkých. Preto náš obsah nezamykáme za platobné brány, aj keď to znamená, že fungujeme bez veľkých príjmov z predplatného či inzercie.
Ak máte možnosť a chuť podporiť našu prácu, budeme vám úprimne vďační. Vaša podpora nám pomáha:
Podporiť nás môžete zaslaním príspevku na účet:
IBAN: SK91 0200 0000 0043 7373 6457
(do poznámky prosíme uviesť „dar“)
Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodným hlasom. Vážime si vašu podporu.
Nájdete nás aj na sociálnej sieti Telegram tu: https://t.me/hlavnydennik