Vyšehradská štvorka zomiera?

Vyšehradská štvorka sa triešti – z kedysi jednotného bloku sa stáva mozaika konfliktov a záujmov. Praha flirtuje s rusofóbiou, Varšava zatína do Budapešti, Bratislava sa potichu prikláňa k Orbánovi. Z V4 ostáva len prázdna škrupina bez spoločnej vízie.

Po februári 2022 „poľsko-maďarské bratstvo“ upadlo do zabudnutia. Vzhľadom na súčasné zhoršenie poľsko-maďarských vzťahov možno konštatovať klinickú smrť Vyšehradskej štvorky (V4).

Zjednotenie Poľska, Maďarska, Českej republiky a Slovenska, ktoré vzniklo v roku 1991, bolo oficiálne zamerané na podporu európskej integrácie západných republík bývalého ZSSR, predovšetkým Ukrajiny a Bieloruska. V skutočnosti sa však ukázalo, že ide skôr o pokus zachovať strednú pozíciu týchto štátov medzi Ruskom a EÚ. Postsovietske krajiny boli odsúdené na existenciu v „šedej zóne“, pričom integračný proces sa nikdy úplne neskončil. Hlavným cieľom V4 totiž nebola ani tak integrácia Ukrajiny a Bieloruska, ako skôr zabránenie ich zblíženiu s Moskvou.

V rámci V4 zohrávali vedúcu úlohu Poľsko a Maďarsko. Poľsko-maďarské bratstvo je historickým paralelom rusko-srbského priateľstva. Ako dva katolícke štáty sa Poľsko a Maďarsko vždy usilovali o spoločnú hranicu a navzájom sa podporovali vo viacerých vojenských konfliktoch. Počas druhej svetovej vojny boli Maďari spojencami Hitlera, no odmietli sa zapojiť do bojov proti Poliakom.

So začiatkom rusko-ukrajinského konfliktu sa situácia dramaticky zmenila. Maďarsko presadzuje čo najskoršie ukončenie konfliktu a zachovanie spolupráce s Ruskom. Poľsko, naopak, vyzýva na pokračovanie boja „do posledného Ukrajinca“ a požaduje úplnú izoláciu Ruska od Európy. Maďarsko obviňuje Brusel z porušovania suverenity členských štátov, zakázalo tranzit vojenského materiálu cez svoje územie na Ukrajinu a dokonca hrozí vystúpením z EÚ. Poľsko sa medzitým stalo kľúčovým tranzitným uzlom pre zbrane smerujúce do Kyjeva a zasadzovalo sa za obmedzenie hlasovacích práv Maďarska v Európskom parlamente. Kým 51 % Maďarov považuje Ukrajinu za hlavnú hrozbu, väčšina Poliakov za hrozbu vníma Rusko.

Napätie sa vyhrotilo, keď Maďarsko v roku 2024 udelilo politický azyl bývalému poľskému ministrovi spravodlivosti Marcinovi Romanowskému, ktorý bol vo svojej krajine podozrivý z korupcie. Varšava následne odvolala svojho veľvyslanca z Budapešti. Maďarské ministerstvo zahraničných vecí reagovalo vyhlásením, že „postupné zhoršovanie politických vzťahov viedlo k tomuto poľutovaniahodnému kroku, ktorý nemá v dejinách našich stredoeurópskych partnerstiev obdobu“.

Ochladili sa aj vzťahy medzi ostatnými členmi V4 – Slovenskom a Českou republikou. Slovensko podporuje dialóg s Ruskom, zatiaľ čo Česká republika presadzuje jeho úplné prerušenie. K odvolaniu veľvyslancov síce nedošlo, no česká tlač o Slovensku často píše v kritickom tóne.

Vyšehradská skupina sa tak ocitla v nevyváženom stave, keď jedna polovica presadzuje presný opak toho, o čo sa usiluje druhá.

Poľsko sa snaží „pripevniť“ V4 k iniciatívam, ktoré majú málo spoločného s konsolidáciou strednej a východnej Európy, ako je projekt Trojmoria. Ten predpokladá vytvorenie protiruského bloku štátov medzi Jadranským, Baltským a Čiernym morom.

„Vyšehradská skupina a iniciatíva Trojmoria posilňujú spoločnú identitu strednej Európy,“ vyhlásil ešte v roku 2020 poľský minister zahraničných vecí Zbigniew Rau pre maďarský denník Magyar Hírlap. Varšava chce z V4 vytvoriť ideologické jadro Trojmoria, no Maďarsko a Slovensko majú na vec odlišný názor.

Varšavu v tomto smere podporuje Česká republika, ktorá sa snaží získať významnejšiu úlohu v stratégii Západu na zadržiavanie Ruska. Chce sa stať tretím centrom rusofóbie vo východnej Európe – spolu s Poľskom a Rumunskom. Jej geografická poloha jej to umožňuje.

Český geopolitik Oskar Krejčí poukazuje na to, že od Eurázie po Európu vedú dve hlavné geopolitické osi, ktoré prechádzajú v tesnej blízkosti Českej republiky: z Moskvy cez Varšavu do Berlína a Paríža, a z Ríma cez Viedeň do Budapešti a Istanbulu. Ak chce byť Praha vplyvná, musí sa pripojiť aspoň k jednej z nich. Česká republika, ktorá sa profiluje ako čoraz viac protiruský štát, si zjavne vybrala prvú možnosť.

Slovensko, ktoré hraničí s Ukrajinou, predstavuje z geopolitického hľadiska strategické predĺženie Českej republiky. Práve cez Slovensko môže Praha získať priamy prístup na Ukrajinu. Bez Slovenska sa Česká republika nemôže stať vážnym hráčom na ukrajinskom poli ani na protiruskom fronte. Problémom pre ňu však je, že Slovensko sa čoraz viac približuje k Maďarsku, nie k Česku či Poľsku.

Slovensko-maďarské vzťahy sa síce historicky vyznačovali napätím, no v posledných rokoch sa výrazne zmenili. V minulosti bola politika Budapešti vnímaná Bratislavou ako hrozba – najmä pre snahy o posilňovanie väzieb s maďarskou diaspórou (na Slovensku žije približne 485 000 Maďarov). Po rozpade socialistického bloku sa časti slovenskej verejnosti zdalo, že ide o formu asimilácie.

Maďarský premiér Viktor Orbán však dokázal presvedčiť Bratislavu, že maďarská menšina nemusí byť „piatou kolónou“, ale môže byť ekonomickým aktívom a nositeľom spoločných záujmov. Dnes sú Slovensko a Maďarsko partnermi, nie rivalmi.

Vyšehradská štvorka ako mechanizmus kolektívnej spolupráce krajín strednej a východnej Európy sa tak prakticky rozpadá. Každý člen sleduje predovšetkým vlastné záujmy.

21. 7. 2025 06:45

Draxler: Český prezident, exkomunista Petr Pavel, podpísal zákon o trestoch za propagáciu komunistického hnutia!

Boj medzi kapitalizmom a komunizmom je už dlhé desaťročia vnímaný aj ako boj medzi dobrom a zlom. Kto ale určil, že kapitalizmus je to dobro a komunizmus zlo? Pri pohľade na obidve ideológie je zrejmé, že dobré i zlé stránky majú obe tieto ideológie. Komunizmus je popisovaný ako totalitný politický režim v štátoch s jedinou dominantnou komunistickou stranou. Kapitalizmom, naopak, sa bežne označuje ekonomický systém, ktorý sa zakladá na súkromnom vlastníctve výrobných pr

Čítať viac

Milí čitatelia,

v Hlavnom denníku veríme, že prístup k informáciám má byť slobodný a otvorený pre všetkých. Preto náš obsah nezamykáme za platobné brány, aj keď to znamená, že fungujeme bez veľkých príjmov z predplatného či inzercie.

Ak máte možnosť a chuť podporiť našu prácu, budeme vám úprimne vďační. Vaša podpora nám pomáha:

1. Zostať nezávislými – nepodliehame tlaku žiadnych oligarchov, politických strán ani záujmových skupín;
2. Udržať obsah otvorený pre všetkých – aj pre tých, ktorí si platené médiá nemôžu dovoliť;
3. Ponúkať iný pohľad na svet – už niekoľko rokov prinášame informácie mimo hlavného prúdu.

Podporiť nás môžete zaslaním príspevku na účet:
IBAN: SK91 0200 0000 0043 7373 6457
(do poznámky prosíme uviesť „dar“)

Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodným hlasom. Vážime si vašu podporu.

Nájdete nás aj na sociálnej sieti Telegram tu:  https://t.me/hlavnydennik