Známe slovenské príslovie už môžeme onedlho pocítiť v jeho plnej sile. Väčšine z nás prišlo Ukrajincov utekajúcich pred vojnou úprimne ľúto, napokon asi nikto z nás si nevie predstaviť opustiť dom, nech už bola ich finančná situácia akákoľvek. Lenže po troch rokoch, kedy by sme oprávnene očakávali zadosťučinenie, dostávame opak!
Je verejným tajomstvom, že hranice Ukrajiny prechádzali najmä dobre situovaní Ukrajinci, ktorí biedu veľmi netreli. Napokon asi každý Slovák už pozná Ukrajinca, ktorý na rozdiel od neho kúpil dom, a to doslova “keš”. Milý Volodymyr, vitaj! Hoci závidím, že na Slovensku budeš robiť na seba, snáď nám pomôžeš v raste ekonomiky!
Namiesto ďakujem prišla facka!
Boli to rôzne podporné schémy, ktoré Ukrajinci využili do posledného centa. Mať kolegu z Ukrajiny bolo pre mnohých trestom, keďže sa im veľmi do roboty nechcelo. Zamestnávatelia ich tolerovali, veď sa zúčastňovali na solidarite, ktorú do veľkej miery podporoval štát.
Slovák makal na hypotéku a ticho toleroval, že kolega z Ukrajiny sleduje online, či náhodou neumrel jeho bratranec alebo sesternica na fronte. Prvá facka prišla, keď už našinec nevládal a Ukrajinca požiadal, aby telefón odložil a začal robiť. - nie je vymyslený príbeh, ale realita, po ktorej sa cudzinec len usmial!
Priatelia, ale končíme...
Potom prišla facka, ktorá nebola osobným príbehom niekoho a skúsenosťou jedinca, ktorý možno prišiel do styku s hajzlom jednotlivcom. V decembri 2024 sa rozhodla administratíva Ukrajina, že ropa cez ich ropovod na Slovensko už prúdiť nebude!
Lenže, namiesto toho, aby Slováci dali dokopy a povedali Ukrajincom, ktorým pomohli, tak toto teda nie, strhol sa dav proti vláde, ktorá hájila ich záujmy! Robotníci a predavačky už v tom čase vedeli, že príslovie za dobrotu na žobrotu sa už stáva realitou, keďže na Ukrajincov museli robiť a v obchodoch si vyberali tovar, o ktorom predavačka môže snívať, prípadne naň pár mesiacov šetriť...
Až prišlo k utrhnutiu sa z reťaze!
Po informáciách, že sudkyňu v jej dome napadli traja Ukrajinci a 17-ročného chlapca bodol do chrbta Ukrajinec, či vandalizme na Draždiaku, zostávame pokojní. Avšak, kto si pamätá divoké 90-te roky, ten nemá v hlave len Mikuláša Černáka, ale aj to ako si problémy riešili podnikatelia telefonátmi na Ukrajinu. Nie zbytočne bola východná hranica jedinou stráženou!
Po spomenutí si bude nôž najmenším problémom, a to nehovoriac, že ekonomicky budeme vďaka solidárnosti, ktorou sme doslova vyzliekli donaha, aby sme blížneho odeli, možno ešte horšie ako v tých 90-rokoch.
Za dobrotu budeme naozaj kúriť na 18 stupňov Celzia, aby sme dokázali zaplatiť energie a televízor budeme sledovať pri sviečke, nie pre ekológiu, ale pre úsporu na chlieb. Ešte máme domy, polia a lúky! Nedáme aj tie Zelenskému, aby toho Rusa, ktorý nám nič nerobí, konečne porazil?
Milí čitatelia,
v Hlavnom denníku veríme, že prístup k informáciám má byť slobodný a otvorený pre všetkých. Preto náš obsah nezamykáme za platobnú bránu, aj keď to znamená, že fungujeme bez veľkých príjmov z predplatnej či inzercie.
Ak máte možnosť a chuť našu prácu, budeme vám úprimne vďační. Vaša podpora nám pomáha:
Zostať nezávislými – nepodliehame tlaku žiadnych oligarchov, politických strán ani záujmových skupín;
Udržať obsah otvorených pre všetkých – aj pre tých, ktorí si platené médiá nemôžu dovoliť;
Ponúkať iný pohľad na svet – už niekoľko rokov prinášame informácie mimo hlavného prúdu.
Podporiť nás môžete zaslaním príspevku na účet:
IBAN: SK91 0200 0000 0043 7373 6457
(uveďte poznámky, prosím, uveďte „dar“)
Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodným hlasom.Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Telegram tu: https://t.me/hlavnydennik