Minister financií Kamenický pri Mariánovi Viskupičovi skonštatoval, že „matovičovatie“, nebol prvý. Ako prvý „zmatovičovatel“ podľa Kamenického kolegu, europoslanca Ľuboša Blahu (obaja Smer-SSD), Michal Šimečka. O „zmatovičovatenej“ opozícii hovoril už aj emeritný sudca Ústavného súdu, Mojmír Mamojka.
U Progresívcov nič nové, oni sa síce tvária, ako odborníci, no ich poslankyňu v škole nebavilo memorovanie (Stohlová) a iná sa v rámci predošlého zamestnania prezentovala skôr, ako bájna Xena, než ako zamestnankyňa samosprávy (Mesterová). O Vallovinách v Bratislave, keď si jeho odborník na dopravu pletie Šancovú so Špitálskou (veď je to vlastne fuk, no nie?).
Pod vedením Branislava Grőhlinga „matovičovatie“ aj Sloboda a Solidarita. Boli časy, keď mala strana relatívne rozumné ekonomické argumenty, no dnes sa čoraz viac uchyľuje ku hľadaniu „triedneho nepriateľa“ v každom, kto si dovolí nesúhlasiť.
Najlepší dôkaz – predseda
Richarda Sulíka na poste predsedu vystriedal už zmieňovaný B. Grőhling, ktorý teda nepôsobí, ako rozsievač slobody. Richarda Sulíka „odpísal“ hneď, len čo prejavil záujem kandidovať v niektorých z budúcich volieb, či už do EP, alebo do NR SR. Hoci mu „vybudoval“ stranu, nemá v nej miesto. Zato sa obklopuje ľuďmi, ako Bajo Holečková, či Štefan Hamran. O jeho predstave slobody sme sa presvedčili už pri tom, ako bol menovaný za policajného prezidenta.
Práve on je skvelým dôkazom „matovičovatenia“
Kým Štefan Hamran mal byť ako policajný prezident čisto nestranný, nikdy v histórii SR nebola polícia tak spolitizovaná, ako za jeho pôsobenia. Zlé jazyky pred parlamentnými voľbami hovorili, že ho videli na predvolebnom stretnutí s PS, neskôr do EP kandidoval za Demokratov a hoci sa dlho snažil tváriť, ako že je veľmi nestranný, stal sa novou posilou SaS. Hoci je v SaSke „služobne najmladší“, už sa nechal počuť, že R. Sulík by za stranu kandidovať nemal. Hamran je skvelou ukážkou, kam strana smeruje – bez reforiem, k mocenskému ovládnutiu.
Z experta krikľúň
Ako hlas rozumu bol už v pôvodnej SaSke vnímaný Marián Viskupič. Robili to z neho seriózne ekonomické analýzy, či racionálny prístup k diskusiám a pokojná argumentácia. Richard Sulík o ňom hovoril, ako o svojom možnom nástupcovi. Za predsedu bol zvolený Grőhling a Viskupič zmenil rétoriku – je podráždený a nemá nadhľad. Kým kedysi býval hlasom rozumu, dnes z neho kričí arogancia. Ťažko povedať, či sú to nejaké čudné stranícke tlaky, alebo obava o poslanecký mandát.
Ďalšia z novej generácie
Stranu pred časom obohatila aj niekdajšia KDH-čka, Martina Bajo Holečková. Tá o sebe dala masívne vedieť, keď oplakávala zmenu Trestného poriadku kvôli násiliu na ženách, no keď jej kolegovia a umelci už v tom čase ukazovali plnokrvnú šikanu voči ministerke kultúry, nemihla ani brvou.
Svoj zatiaľ posledný „výkrik do tmy“ predviedla pri porovnaní cien, keď skočila na lep „pravdovravnej“ Markíze a zverejnila také ceny. Aby nákup medziročne vyzeral o niekoľko eur drahší, ako je odhad trhu.
Jana Bittó Cigániková
Novopečená diplomovaná zdravotná sestra mala aj v minulosti často bližšie k emóciám, no vždy šla viac po náročných témach a v diskusii aj argumentovala. V súčasnosti sa prezentuje skôr ako bojovníčka proti cirkvi a to za každú cenu. Neprekáža jej, že jej argumenty nemajú logiku, hlavná vec je, že majú emóciu nabitú proti kňazom.
Oháňa sa právnym štátom. Akým právom?
Do SaS Mária Kolíková prebehla v rámci vyľudňovania Remišovej Za ľudí a mala posilniť právne krídlo. Namiesto toho ale v strane začali zastávať osobnú pomstu, čistky, či dôrazné tresty. Hoci sudcovia o nej aj kvôli spackanej Súdnej mape hovoria, ako o najhoršej ministerke, ona nemá problém tváriť sa, ako posledná spravodlivá, ktorá si vzala právo zavrieť každého s iným názorom.
Začalo Krúpom, pokračovalo Hlinom
V OĽaNO má korene hneď niekoľko SaSkárov. Matovičov klub pred troma rokmi opustil militantný Juraj Krúpa a ten sa, zvlášť po výmene predsedu, prejavuje ešte agresívnejším prístupom k diskusií.
Pred predčasnými voľbami ho nasledoval Alojz Hlina. Ten ešte pred tým, ako bol predsedom KDH pôsobil v OĽaNO. Známa je jeho karavanová cesta Slovenskom, po ktorej sa udial ich politický rozchod. V SaS sa však „našiel“ aj so svojim bulvárnym prístupom k politike.
A čo Richard Sulík?
Ten sa môže akurát prizerať tomu, ako títo ľudia doslova rozkladajú stranu, ktorú doslova z ničoho vybudoval za 15 rokov. Ani on nebol prototypom solidárneho politika, aj on mal niekoľko výrokov, ktoré prekvapili, no mnohí politici si na jeho vedenie SaSky spomínajú, ako na "staré, sulíkovské časy".
Milí čitatelia,
v Hlavnom denníku verím, že prístup k informáciám má byť slobodný a otvorený pre všetkých. Preto náš obsah nezamykáme za platobnú bránu, aj keď to znamená, že fungujeme bez veľkých príjmov z predplatnej či inzercie.
Ak máte možnosť a chuť našu prácu, budeme vám úprimne vďační. Vaša podpora nám pomáha:
- Zostať nezávislými – nepodliehame tlaku žiadnych oligarchov, politických strán ani záujmových skupín;
- Udržať obsah otvorených pre všetkých – aj pre tých, ktorí si platené médiá nemôžu dovoliť;
- Ponúkať iný pohľad na svet – už niekoľko rokov prinášame informácie mimo hlavného prúdu.
Podporiť nás môžete zaslaním príspevku na účet:
IBAN: SK91 0200 0000 0043 7373 6457
(uveďte poznámky, prosím, uveďte „dar“)
Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodným hlasom. Vážime si vašu podporu.
Nájdete nás aj na sociálnej sieti Telegram tu: https://t.me/hlavnydennik