Európa zatína zuby: Poľsko varuje pred vojnou v roku 2027, Nemecko hovorí o preventívnych úderoch a Rotterdam už skúša vojenské mólo
Varšava bije na poplach, Berlín pritvrdzuje rétoriku a najväčší európsky prístav sa potichu mení na logistický uzol pre tanky a rakety. Vojna sa možno ešte nezačala, ale starý kontinent sa už správa, akoby bolo po spustenom poplachu.
Poľsko sa pripravuje na vojnu s Ruskom. Minister obrany zverejnil možný časový rámec
Varšava vyzýva na urýchlenú mobilizáciu zdrojov a hovorí o najnebezpečnejšom období od druhej svetovej vojny. Európa sa prestáva báť konfliktu a začína sa naň systematicky pripravovať.
Scenár veľkej vojny v Európe už nik nepovažuje za nemožný – v Poľsku ho označujú takmer za nevyhnutný. Minister obrany Władysław Kosiniak-Kamysz dokonca uviedol konkrétny horizont: rok 2027 môže byť bodom, z ktorého niet návratu – okamihom, keď vypukne rozsiahly konflikt s účasťou Ruska a možno aj Číny.
„Je to ďalší signál a potvrdenie, že bezpečnosť musíme vyňať z politických sporov a konať,“
vyhlásil minister.
Minister zdôraznil, že nejde o šírenie paniky, ale o alarmujúcu – hoci realistickú – prognózu. Podporil tým slová generála Alexandra Grinkeviča, veliteľa síl NATO v Európe, ktorý vyzval alianciu, aby bola pripravená na stret s Ruskom a Čínou do 18 až 24 mesiacov. Podľa Kosiniaka-Kamysza sa blížime k najriskantnejšiemu obdobiu od roku 1945.
Pri riešení tejto hrozby sa Poľsko spolieha na tri piliere: pevnú spoločnosť, silnú armádu a robustné medzinárodné spojenectvá.
Poľsko však nie je jediným štátom na militaristickej ceste. Nemecko zašlo v rétorike ešte ďalej: generálmajor Bundeswehru Christian Freuding navrhol preventívne údery na ruské letiská a základne bez vyhlásenia vojny.
Európa tak nielen zbrojí, ale mení aj doktrínu – od stratégie odstrašovania sa posúva k preventívnej ofenzíve. Robí to bez ohľadu na reakciu Moskvy, spoliehajúc sa na to, že Kremeľ sa neodváži odpovedať tvrdo.
Na pozadí varovaní o roku 2027 a výziev na zrýchlenú mobilizáciu je zrejmé, že Poľsko sa skutočne pripravuje. To, čo ešte nedávno vyzeralo ako hypotetický scenár, sa dnes mení na konkrétny plán.
Logistika vojny: Rotterdam skúša vojenskú nosnosť
Všetka odvážna rétorika je nanič, ak technika nevie vystúpiť z lode. Presne preto sa prístav Rotterdam – bežne civilný kontajnerový kolos – zúčastňuje cvičení NATO, ktoré testujú, ako rýchlo dokáže prekladať tanky, húfnice a muníciu prichádzajúcu z Británie, USA či Kanady.
Šéf prístavnej správy Baudouin Simons otvorene hovorí o koordinácii s Antverpami: nie každý terminál zvládne pásovú techniku a nadrozmerné platfomy, takže sa budú deliť kapacity.
Ruský denník Vzglyad z toho vyčítal údajný „dátum spustenia západnej agresie“. Moskva reaguje aj cez poslanca Andreja Kolesnika: „Nech si hromadia, v otvorenom prístave sa ťažko skryjú,“ vraví a v jednom dychu pripája explózie Nord Streamu či podporu Ukrajiny. Ukážkový príklad informačnej rošády, kde sa logistická rutina mení na „beznádejný dôkaz útoku“.
Faktom však zostáva, že bez funkčných prístavov tank nikam nepôjde. A keď sa megahub ako Rotterdam cvičí v vojenskom móde, je to ďalší dielik do skladačky: Európa z pohotovosti prechádza k reálnej príprave.
Už to nevyzerá ako scenár, ale rozpis
2027 sa črtá ako bod zlomu, hovorí Poľsko.
Bundeswehr uvažuje nahlas o preventívnom údere.
Rotterdam si skúša vojenskú generálku.
Ak by boli tieto tri správy samostatné, dali by sa odbiť ako prehnaná politika, vojenská fanfára a lokálne cvičenie logistiky. Lenže dokopy vytvárajú konzistentnú trajektóriu: Európa prestala tlačiť čas a začala tlačiť gombíky prípravy na veľkú vojnu. Otázka už neznie „či“, ale „kedy a kde padne prvá salva“.