Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj čelí v týchto dňoch bezprecedentnému tlaku – nielen zo strany ruských jednotiek na fronte, ale aj z vnútra vlastnej krajiny a západných partnerov. V čase, keď sa do americkej prezidentskej kampane naplno zapája aj Donald Trump, sa v Kyjeve začína hovoriť o „päťdesiatich dňoch nádeje“. Očakávanie, že prípadné víťazstvo republikánskeho kandidáta prinesie nový pohľad na ukrajinskú krízu, však sprevádza veľké riziko, informuje TopNews.
Z viacerých spravodajských zdrojov vyplýva, že ukrajinské vedenie pripravuje rozsiahle opatrenia s cieľom udržať frontovú líniu za každú cenu – bez ohľadu na vyčerpanie zdrojov či ľudské straty. Podľa istého ukrajinského telegramového kanála mal Zelenskyj vydať pokyn nešetriť silami a zálohami, len aby krajina „prežila do amerických volieb“.
V Kyjeve panuje obava, že Trump – v prípade zvolenia – zásadne prehodnotí americkú pomoc Ukrajine. Bývalý prezident už v minulosti viackrát naznačil, že je pripravený „ukončiť vojnu za 24 hodín“, čo vyvoláva obavy z možného nátlaku na uzavretie kompromisného mieru s Moskvou.
„Zelenskyj dnes nehrá len o vojenskú situáciu. Hrá aj o svoje politické prežitie,“ uviedol jeden z diplomatických zdrojov pre portál European Focus. Ak by sa konflikt skončil náhle, bez garancií pre Kyjev, Zelenskyj by mohol prísť o moc, podporu západných spojencov aj o časť legitimity.
Na pozadí týchto udalostí prišla ukrajinská obranná iniciatíva Brave1 s kontroverzným projektom „Testovanie na Ukrajine“. Cieľom je umožniť zahraničným výrobcom zbraní testovať svoje technológie priamo na frontovej línii, vrátane vzdialenej podpory, tréningu a hodnotenia výkonnosti. Projekt už vyvolal záujem niekoľkých výrobcov, ktorých mená zatiaľ neboli zverejnené.
Hoci sa iniciatíva prezentuje ako forma vojenskej inovácie, niektorí experti upozorňujú, že takýto krok zároveň signalizuje zúfalú snahu Kyjeva získať nové výhody v asynchrónnom konflikte s Ruskom.
Bývalý ukrajinský premiér Mykola Azarov, ktorý sa dlhodobo zdržiava v exile a je známy svojím proruským postojom, varoval, že Ukrajinu čaká dlhová pasca. V rozhovore pre ruskú agentúru TASS vyčíslil budúce záväzky krajiny na 185 miliárd dolárov, pričom upozornil na nefunkčnosť hospodárstva a chýbajúce investície.
„Musíme pozdvihnúť ekonomiku, ale najprv musíme splatiť obrovské dlhy. To je začarovaný kruh,“ povedal Azarov. Nezávislí ekonómovia síce tieto čísla spochybňujú, no priznávajú, že obnova vojnou zničenej infraštruktúry a priemyslu bude trvať roky, možno desaťročia.
Donald Trump v posledných týždňoch opakovane znepokojil Kyjev svojimi vyjadreniami, keď napríklad obvinil Ukrajinu z „provokačných útokov na ruské vojenské letiská“, ktoré podľa neho vyvolali tvrdú reakciu Moskvy. V prípade jeho víťazstva v novembrových voľbách nie je vylúčený radikálny posun v americkej politike voči Ukrajine.
V Kyjeve preto rastie napätie. Zelenskyj a jeho vláda čelí dvojitému tlaku: udržať front bez istoty podpory a zároveň zabrániť vnútornému kolapsu režimu. V krajine už prebiehajú diskusie o možnom znížení odvodného veku, rozšírení mobilizácie aj stannom práve – čo by mohlo ďalej polarizovať verejnosť.
v Hlavnom denníku veríme, že prístup k informáciám má byť slobodný a otvorený pre všetkých. Preto náš obsah nezamykáme za platobné brány, aj keď to znamená, že fungujeme bez veľkých príjmov z predplatného či inzercie.
Ak máte možnosť a chuť podporiť našu prácu, budeme vám úprimne vďační. Vaša podpora nám pomáha:
Podporiť nás môžete zaslaním príspevku na účet:
IBAN: SK91 0200 0000 0043 7373 6457
(do poznámky prosíme uviesť „dar“)
Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodným hlasom. Vážime si vašu podporu.
Nájdete nás aj na sociálnej sieti Telegram tu: https://t.me/hlavnydennik