Prezident Peter Pellegrini a minister obrany Robert Kaliňák sa „prepožičali“ na agitáciu Slovákov na vstup do vojenských záloh. Či táto ich akcia padne na úrodnú pôdu nevedno, každopádne rozprúdili medzi ľudom aj politikmi poriadnu diskusiu.
Paradoxné na celej situácii je, že do výcviku našich budúcich „záložákov“ sa zapojili aj prezident Peter Pellegrini, mimochodom vrchný veliteľ našej armády, a s ním minister obrany, Robert Kaliňák, ktorí majú modré knižky! Na vojnu teda v riadnom čase narukovať nemohli, no keď zostarli, ako „záložáci“ sú vítaní a „použiteľní“. Na čo? Kto vie... A kto by im vlastne velil? Ako to, že bojovať by išiel vrchný veliteľ našej armády a s ním aj minister? Závažné otázky, nie?
A práve nad takýmito absurdnosťami sa v statuse na sociálnej sieti zamýšľa aj politický komentátor a historik Eduard Chmelár. „Zábery, ktoré vidíme v posledných dňoch, vo mne vyvolávajú pocit prenesenej hanby,“ priznáva hneď v úvode a dôvetkom, že prezident, minister, poslankyňa a zápasník v maskáčoch mu pripomínajú skôr Fantastickú štvorku alebo ďalší diel reality show Farma ako seriózny výcvik pre Národné obranné sily.
„Hlavu štátu sme si zvolili a štedro si ju platíme preto, aby riadila štát, nie preto, aby šaškovala ako oneskorený pubertiak, ktorý sa v detstve málo hral na vojačikov a teraz si to kompenzuje,“ pripomína Chmelár prezidentovi s tým, že taľafatky o tom, že nám ide príkladom, si má nechať pre slabomyseľných. „Už ste videli generála, ako kope zákopy a nechá sa preháňať čatárom?“ pýta sa sarkasticky.
Hlavný veliteľ ozbrojených síl podľa neho nielenže nesmie prijímať rozkazy od veliteľa čaty, ale celá táto nedôstojná šaškáreň dehonestuje úrad hlavy štátu tak, ako to nedokázal vari nikto. „Nemá vari prezident čo robiť?“ pýta sa a dodáva, že premiér vedie urputný boj za zachovanie energetickej bezpečnosti Slovenska, sme pod obrovským tlakom Nemecka, a Peter Pellegrini sa tvári, že sa ho to netýka a necháva v tom predsedu vlády samého.
„Lomcuje mnou hnev, keď vidím, ako rýchlo sa nám „prezident mieru“ odkopal a ako kašle na svoje základné povinnosti,“ priznáva politický komentátor s tým, že už dlho má pocit, že Peter Pellegrini je armádou a militarizmom úplne posadnutý. „Je najvýraznejším a najhlasnejším podporovateľom extrémneho zbrojenia, obdivuje zbrane, uniformy a vojenský život,“ poukazuje Chmelár.
„Prezident Pellegrini sa v tomto rád odvoláva na príslušníkov kráľovských rodín, ktorí často nosia uniformy. Lenže oni sú, na rozdiel od neho, absolventmi vojenských akadémií a majú za sebou niekoľkomesačný výcvik a niekoľkoročnú službu v tamojších ozbrojených silách. Prezident Pellegrini nič také nie je a svojím pózovaním v maskáčoch a so samopalom vnáša do spoločnosti toho najodpornejšieho ducha militarizmu,“ nedáva si Chmelár servítku pred ústa.
„Stále si myslím, že ste lepšou hlavou štátu ako by mohla byť hoci aj tá najlepšia verzia Ivana Korčoka. Ale keď som videl ten zvrátený spôsob, akým ste sa prihovorili občanom so zbraňou v ruke a zovretou päsťou, po prvýkrát som sa hanbil za to, že som sa aktívne podieľal na vašom zvolení, a že som presvedčil desaťtisíce ľudí, aby vám dali svoj hlas. Takéhoto prezidenta som nevolil,“ konštatuje otvorene.
Chmelár je zároveň presvedčený, že ani ostatní občania si neželajú vidieť na tomto reprezentatívnom poste niekoho, kto vyzerá skôr ako vodca vojenskej junty než civilná hlava štátu. „Toto nie je mierový štát a súčasná vláda rovnako ako tie predošlé buduje vojnovú republiku,“ prízvukuje politický komentátor s tým, že musíme najskôr zmeniť myslenie ľudí, medzi ktorými ešte stále prevládajú dávne mýty a predsudky typu „vojna z teba urobí chlapa“ alebo „pocit bezpečia nám dá len silná armáda“.
„Toto nie je o potrebe brániť svoju vlasť. Aj ja ako pacifista by som bránil svojich blízkych, ak by ich niekto napadol, hoci aj s holými rukami, takto otázka nikdy nestála. Nikdy nikto netvrdil, že sa nemáme brániť,“ pripomína Chmelár a dodáva, že sa musí úplne zmeniť spôsob nazerania na konflikty a ich riešenie, že musíme vojnám predchádzať, nie neustále ich vyvolávať, a potom zdôvodňovať potrebu zbrojenia. To je začarovaný kruh militarizmu.
Ústava podľa Chmelára jasne hovorí, ako môže hlava štátu slúžiť vlasti, a tento spôsob ulievania sa z práce medzi ne nepatrí. „Je hlavným veliteľom ozbrojených síl a to je ceremoniálna funkcia, z ktorej mu vyplýva právomoc vyhlasovať vojnu, aj to len na návrh parlamentu,“ vysvetľuje Eduard Chmelár, ktorý na samý záver pridáva jeden dôležitý odkaz: Nezabudnite, že keď vypukne vojna, oni do nej nepôjdu - vy áno.“
Milí čitatelia,
v Hlavnom denníku veríme, že prístup k informáciám má byť slobodný a otvorený pre všetkých. Preto náš obsah nezamykáme za platobné brány, aj keď to znamená, že fungujeme bez veľkých príjmov z predplatného či inzercie.
Ak máte možnosť a chuť podporiť našu prácu, budeme vám úprimne vďační. Vaša podpora nám pomáha:
Podporiť nás môžete zaslaním príspevku na účet:
IBAN: SK91 0200 0000 0043 7373 6457
(do poznámky prosíme uviesť „dar“)
Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodným hlasom. Vážime si vašu podporu.
Nájdete nás aj na sociálnej sieti Telegram tu: https://t.me/hlavnydennik