Chmelár: Našu súčasnú diplomaciu kritizujú práve takí, ktorí by mohli radšej mlčať
11 | 07 | 2025 I Jozef Uhlárik

Slovenská diplomacia môže našej krajine pomôcť, alebo ju aj znemožniť. Keďže ide o veľmi vážny post, výber osoby naň by mal byť naozaj dôležitý.

Stať sa diplomatom je nielen pocta, ale najmä zodpovednosť. Medzi ľuďmi sa traduje, že na tieto posty sú vyberaní a nominovaní ľudia, ktorí na to majú patričné vzdelanie. Ako sa však ukazuje, nie je celkom tak, lebo nie raz prevažujú politické nominácie nad tými odbornými. To ale nie je ten najväčší problém, pretože ešte väčším problémom je, aká morálne čistá osoba sa na tento veľmi dôležitý post dostane.

Témy opozície, akoby kydali hnoj na brigáde

Byť diplomatom v zahraničí a zastupovať tam náš štát je skutočne vážna vec. Ako však konštatuje v statuse na sociálnej sieti politický komentátor, mediálny analytik a historik Eduard Chmelár, problémom našej diplomacie nikdy neboli politické nominácie, ale najmä nedostatok vízie. „Opozícia a červené denníčky v snahe zaujať vymýšľajú témy, akoby kydali hnoj na brigáde. Denník N si spolu s „dlhoročnými diplomatmi“ Rastislavom Káčerom a Miroslavom Wlachovským posťažovali, že Ficova vláda posiela na veľvyslanectvá politických nominantov,“ začína svoj status Chmelár, ktorý bol ešte donedávna aj poradcom premiéra Fica.

„Tak po prvé, Jozef Migaš bol diplomatom dlhšie ako hentí dvaja dohromady, má oveľa bohatšie skúsenosti z diplomacie ako z politiky. Po druhé, to naozaj budú práve títo dvaja ministrovi Blanárovi niečo vyčítať? Aké diplomatické skúsenosti mala Magda Vášáryová? Alebo sociológ Martin Bútora, ktorý sa stal veľvyslancom v USA? A za čo dostal veľvyslanecký post vo Veľkej Británii Róbert Ondrejcsák? Za to, že sa vo verejnoprávnej televízii strápnil výrokom, že jeho vzorom je britský koloniálny dôstojník 19. storočia? Keby to povedal v nejakej západnej krajine, je doživotne diskvalifikovaný, ale u nás ho ešte povýšili,“ pustil sa zostra hneď od úvodu Chmelár do niektorých bývalých slovenských diplomatov.

Kukanova skupina a ničím nepodložená dogma

„Ukončime už tieto nudné prekáračky a povedzme si otvorene: to, že by mali na veľvyslanectvá vysielať len tzv. kariérnych diplomatov, je len ničím nepodložená dogma úzkej a ideologickej tzv. Kukanovej skupiny, ktorá sa spupne nazývala „zahraničnopolitická komunita“ a nikoho s iným názorom medzi seba nevpúšťala. Nikde a nikdy to tak nebolo,“ vyzýva a zároveň konštatuje politický komentátor, ktorý vzápätí spomína aj ďalšie mená niektorých našich bývalých diplomatov.

„Dlhoročný šéf diplomacie ČSSR Bohuslav Chňoupek bol novinár, Vladimír Clementis bol advokát a Edvard Beneš sociológ. Podobne je to v zahraničí. Henry Kissinger bol historik, Bronisław Geremek tiež a Péter Szijjártó je ekonóm. V Spojených štátoch dostávajú veľvyslanecké posty sponzori prezidenta. Preto sme mali na Slovensku veľvyslanca aj pumpára,“ pripomína Chmelár s dôvetkom, že slovenská zahraničná politika má svoje nedostatky, ale tie spočívajú predovšetkým v tom, že je málo tvorivá a mechanická, cítiť z nej stále sovietsku školu.

„Kvalitná“ Korčokova letná škola diplomacie

„Nič proti MGIMO (Moskovský štátny inštitút medzinárodných vzťahov – pozn. red.), je to stále najlepšia diplomatická škola na svete, ale naučí vás skôr remeslo, nie zahraničnopoliticky uvažovať,“ prízvukuje Chmelár a dodáva, že aj Korčokova letná škola diplomacie vychováva skôr diplomatických kariéristov ako kariérnych diplomatov a on by na taký kurz ideologickej indoktrinácie nechodil, aj keby mu za to platili. Problémom preto podľa neho nie sú politické nominácie, ale kvalita kádrov.

Šikovný znalec medzinárodných vzťahov alebo ekonomickej diplomacie urobí podľa Eduarda Chmelára pre záujmy štátu oveľa viac ako úradník, ktorý strávil dvadsať rokov na ministerstve zahraničných vecí, ovláda všetku rutinu, ale nedokáže samostatne uvažovať. „Takže nech sa páni radšej nenaparujú. Neurotický chemik Rastislav Káčer, ktorý nám robil na veľvyslanectve v Budapešti skôr hanbu, má v tomto smere to najmenšie právo poúčať,“ odkázal nášmu bývalému „diplomatovi“ na záver.

Odkazujem tete Magde: Potrebujeme školy, lekárov a komunikáciu
Politológa, historika a pedagóga Eduarda Chmelára veľmi nezaujíma, že mnohí si vysvetľujú jeho kritiku vládnej koalície ako súhlas s opozíciou. Nič nemôže byť vzdialenejšie od pravdy, ako tento výklad, vysvetľuje Chmelár. Ten síce stále tvrdí, že... Čítať ďalej
02 | 07 | 2025 | Eka Balašková

Milí čitatelia,

v Hlavnom denníku veríme, že prístup k informáciám má byť slobodný a otvorený pre všetkých. Preto náš obsah nezamykáme za platobné brány, aj keď to znamená, že fungujeme bez veľkých príjmov z predplatného či inzercie.

Ak máte možnosť a chuť podporiť našu prácu, budeme vám úprimne vďační. Vaša podpora nám pomáha:

  1. Zostať nezávislými – nepodliehame tlaku žiadnych oligarchov, politických strán ani záujmových skupín;
  2. Udržať obsah otvorený pre všetkých – aj pre tých, ktorí si platené médiá nemôžu dovoliť;
  3. Ponúkať iný pohľad na svet – už niekoľko rokov prinášame informácie mimo hlavného prúdu.

Podporiť nás môžete zaslaním príspevku na účet:
IBAN: SK91 0200 0000 0043 7373 6457
(do poznámky prosíme uviesť „dar“)

Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodným hlasom. Vážime si vašu podporu.

Nájdete nás aj na sociálnej sieti Telegram tu:  https://t.me/hlavnydennik

Zdieľať tento článok
Starší článok Novší článok