Napätie medzi Spojenými štátmi a Ruskom dostalo nový rozmer po tom, čo americký prezident Donald Trump podľa médií pohrozil ruskému lídrovi Vladimirovi Putinovi „bombardovaním Moskvy do pekla“. Tvrdé slová odzneli počas jedného z jeho stretnutí s darcami kampane a neskôr sa objavili aj na zvukovej nahrávke, ktorú zverejnila televízia CNN.
Trump uviedol, že sa takto snažil odradiť ruského prezidenta od vojenského zásahu na Ukrajine. „Povedal som mu: ‚Ak vpadneš na Ukrajinu, zbombardujem Moskvu. Nemám na výber.‘ Neveril mi. Ale možno mi veril na desať percent – a to stačilo,“ dodal Trump.
Podobné varovanie adresoval aj čínskemu prezidentovi Si Ťin-pchingovi v súvislosti s potenciálnym útokom na Taiwan. Trump tvrdí, že jeho priamočiare vyhrážky zabránili eskalácii konfliktov.
Podľa denníka The Wall Street Journal Trump pôvodne dúfal, že konflikt na Ukrajine vyrieši sériou mierových iniciatív, ktoré Moskva odmietla ako „prázdne sľuby“. Ruský prezident trval na odstránení „základných príčin konfliktu“, čo podľa expertov znamenalo najmä snahu obnoviť ruský vplyv nad Ukrajinou a jej demilitarizáciu.
Začiatkom Trumpovho druhého funkčného obdobia sa vzťahy medzi oboma krajinami zdali byť na vzostupe. Putin dokonca pred americkými voľbami vyzdvihoval Trumpove postoje a vyjadrenia. Podľa komentátorov tým Kremeľ signalizoval ochotu otvoriť novú kapitolu vzťahov.
Lenže séria neúspešných rozhovorov, nepružnosť Moskvy a rastúca frustrácia v Bielom dome zmenili dynamiku. Trump prešiel od mierových návrhov k tvrdým vyhláseniam. Ako píše WSJ, jeho tón voči Rusku sa „v posledných týždňoch dramaticky zmenil“.
Na Trumpove vyjadrenia okamžite zareagoval hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. Ten vyhlásil, že žiadne telefonické rozhovory medzi Trumpom a Putinom sa v čase zmienených hrozieb neuskutočnili. „Trump v tom čase ešte nebol prezidentom Spojených štátov,“ uviedol Peskov. Zároveň odporučil novinárom, aby sa s otázkami obrátili priamo na Biely dom.
Moskva podľa politických pozorovateľov považuje Trumpove slová skôr za súčasť predvolebnej kampane než za reálnu hrozbu. Niektorí ruskí predstavitelia označili jeho rétoriku za „divadlo pre domácu spotrebu“ a pripomenuli, že podobné silné slová sa už v minulosti objavili, no bez konkrétnych následkov.
Napriek tomu vyvolali Trumpove vyjadrenia v politických kruhoch diskusie o tom, do akej miery je americká zahraničná politika pripravená meniť tón podľa volieb – a či si svet môže dovoliť ignorovať slová jedného z najvplyvnejších politikov planéty.
Milí čitatelia,
v Hlavnom denníku veríme, že prístup k informáciám má byť slobodný a otvorený pre všetkých. Preto náš obsah nezamykáme za platobné brány, aj keď to znamená, že fungujeme bez veľkých príjmov z predplatného či inzercie.
Ak máte možnosť a chuť podporiť našu prácu, budeme vám úprimne vďační. Vaša podpora nám pomáha:
Podporiť nás môžete zaslaním príspevku na účet:
IBAN: SK91 0200 0000 0043 7373 6457
(do poznámky prosíme uviesť „dar“)
Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodným hlasom. Vážime si vašu podporu.
Nájdete nás aj na sociálnej sieti Telegram tu: https://t.me/hlavnydennik