Pondelky nebývajú populárnymi dňami. Po mnohokrát náročnom víkende sa nám nechce vstávať do práce a mnohí sme už ráno na cestách podráždení a vieme to dať patrične najavo. Lenže dnes môžete bez výčitiek svedomia siahnuť po tabuľke dobrej čokolády. 7. júla oslavujeme Medzinárodný deň čokolády. Takže – či už si rozbaľujeme niektorú pochúťku zo slovenských čokoládovní, alebo sme siahli po niečom exotickejšom, vedieť viac o tejto pochúťke dnes skrátka potrebujeme.
A zistíte, že čokoláda vôbec nie je výsadou posledných generácií. Napriek tomu, že našim prastarým rodičom nebola veľmi dostupná, jej história siaha až zhruba do obdobia 1500 rokov pred Kristom, kedy slúžila Mayom a Aztékom aj ako obeta (Theobroma cocoa – pokrm bohov). Do Európy sa dostala až po objavení Ameriky a priemyselná výroba sa datuje niekde do 18. storočia. Masovo dostupnou pre široké vrstvy obyvateľstva sa stáva až v 20-tom storoči.
To, že čokoláda sa vyrába z kakaových bôbov, dnes už nie je žiadnym tajomstvom. A nebolo ani pre staroveké kultúry Mayov a Aztékov. Tí plody kakaovníka rozdrvili, miešali s rôznymi koreninami, čím dosiahli pikantný, penivý nápoj. Nebola to však len obľúbená pochutina. Čokoláda zohrávala dôležitú úlohu v náboženstve, či sociálnom živote.
Príslušníci týchto dvoch kultúr kakaovník z pralesa presadili k svojim domovom, aby mali bližšie k jeho plodom. Tie nechali fermentovať a v správnom čase ich pražili. Kakaový prášok spracovávali do pasty, ktorá sa zmiešala s vodou. K tomu sa pridali trebárs čilli papričky, či iné zložky
Keďže Aztékovia ovládli veľkú časť Strednej Ameriky, kakaové bôby slúžili aj ako platidlo, či dane od podmanených kmeňov. Ani v tom období si čokoládu nemohol dovoliť každý. Bol to nápoj vyhradený pre vládcov, významných vojakova kňazov. Tí ju využívali ako obetu miestnym božstvám a slúžila tiež pri mnohých náboženských rituáloch a obradoch.
Objavenie Ameriky v r. 1492 Európanom prinieslo množstvo nových plodín. Prvé zmienky sa však objavujú až okolo r. 1528 – vtedy ich na náš kontinent priniesli španielski dobyvatelia, hlavne Hermán Cortés. Čokoláda sa spočiatku pila ako luxusný horký nápoj medzi aristokratmi. Tí boli vždy gurmáni a tak si doň pridali cukor, škoricu, či mlieko a tak sa chuť čokolády začala podobať na tú súčasnú.
Za to, že si čokoládu môžeme vychutnať nie len chuťou, či čuchom, ale aj zvyšnými zmyslami, vlastne môže Holanďan 1828: Holanďan Coenraad Van Houten. Ten v polovici 19-teho storočia vynašiel lis na oddelenie kakaového masla od kakaového prášku. Tento spôsob úpravy sa dostal do Anglicka, kde vznikla prvá tabuľka čokolády – aj pre zvyšné zmysly. Jemný, hladký povrch pre hmat, tiché puknutie pri oddelení dielika a chute povzbudzujúca farba sú rozhodne súčasťou pôžitku. Zhruba 30 rokov po tom, v r. 1875 vynašiel Švajčiar Daniel Peter pridaním sušeného mlieka mliečnu čokoládu.
V 20. storočí sa čokoláda dočkala skutočného rozmachu – aj vďaka rôznym plnkám, či prísadám. V súčasnosti svet objavuje rôzne moderné kombinácie chutí, no stále viac sa objavujú aj malé, remeselné čokoládovne.
Nie je čokoláda, ako čokoláda. Ako si vybrať tú „svoju?
v Hlavnom denníku verím, že prístup k informáciám má byť slobodný a otvorený pre všetkých. Preto náš obsah nezamykáme za platobnú bránu, aj keď to znamená, že fungujeme bez veľkých príjmov z predplatnej či inzercie.
Ak máte možnosť a chuť našu prácu, budeme vám úprimne vďační. Vaša podpora nám pomáha:
Zostať nezávislými – nepodliehame tlaku žiadnych oligarchov, politických strán ani záujmových skupín;
Udržať obsah otvorených pre všetkých – aj pre tých, ktorí si platené médiá nemôžu dovoliť;
Ponúkať iný pohľad na svet – už niekoľko rokov prinášame informácie mimo hlavného prúdu.
Podporiť nás môžete zaslaním príspevku na účet:
IBAN: SK91 0200 0000 0043 7373 6457
(uveďte poznámky, prosím, uveďte „dar“)
Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodným hlasom.
Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Telegram tu: https://t.me/hlavnydennik